...ako začať? s priateľom budeme spolu rok a chceli by sme vlastné bývanie, najradšej domček.Ja som v podnájme a vôbec tam vlastne nebývam, priateľ je z iného mesta ako ja a tam sa zdržujem s ním lebo tam má svoje podnik.aktivity.Takže byt platím vlastne zbytočne ale dalej sa nevieme pohnúť! Zobrať úver? na 20 rokov?raz by som chcela aj deti,dá sa to zvládať a jedného platu a materskej??? ja mám v sebe asi nejaký blok, strach zo zlyhania...čo keď čo keď...ako ďalej? je aj možnosť prerobiť dom svokrovcov ale to sa mi smrti rovná aj keď zatiaľ vychádzame v pohode...som zúfalá,začíname sa hádať a neviem ako ďalej...ako ste začínali vy?
My sme spolu už žili,aj teraz v postate sme spolu u jeho rodičov len bolo pre neho neefektívne dohádzať si za podnikom,tak sme to nechali tak,vrátil sa k rodičom a ja chodím s ním,každý večer a ráno späť(pre mna je zase zlé spojenie do mojej práce od nich)no jednoducho,samé komplikácie...takže problém so spolunažívaním by nebol...len sa nevieme nejako pohnúť vpred
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
skuste kompromis a najdite si na rok na prenajom byt na polceste pre oboch.
hned uvidite, kolko je ktory z vas ochotny vrazit do vztahu, prisposobit sa alebo presadit si svoje (bez toho, bay ste sa hned zavazovali pozickami a podobne). jednoducho, ci aj taketo malickosti vam dokazu vztah zneprijemnit. ak ano, rozidte sa a hladajte kazdy niekoho pasujucejsieho. obvykle totiz, ked uz aj toto dokaze vztah rozladit, tak je problem je niekde inde, hlbsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bohu žiaľ, na pol ceste sa nedá,ja bývam v okresnom meste a tam mám aj prácu,on na dedine tam má pohostinstvo kt.nechce presúvať(výhoda jediné v dedine)vzdialenosť medzi nimi je cca 20 km a same dediny(nieje možné nájsť podnájom)je neekonomické aby býval somnou a každý deň dochádzal po práci ešte aj do podniku a aj časovo náročné,kedže tam musí byť skoro každý deň!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A pre teba je problem dochadzat 20 km denne do prace? Ja dochadzam denne viac a nerobi mi to ziaden problem, je to celkom pohoda, usetris za najom...je to vzdy o kompromise ci nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
20 km nieje problém ale to,že nemám spoj!a kupovať dalšie auto je nereálne aby sme mohli obaja nezávysle chodiť do práce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj,mi sme to zobrali z úplne opačného konca,najprv tehotenstvo,potom svadba a nakoniec úver.Nemáme najmenej rokov tiež som mala obavy,ale teraz prerábame,staviame som na materskej a neak nestačím ani vnímať čas,o tom je to,ži život tak ako chceš a cítiš a neanalizuj a nešpekuluj moc čo keby.Ja som tak uvažovala volakedy ale to sa dalej nepohneš vo svojom živote musíš trochu aj risknuť
nemysli na to,čo potom,bude dobre aj potom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
20 km, je naozaj mala vzdialenost. Ja by som to riesila autom. My byvame tiez na dedine, mame dve auta nie sme na sebe zavisli. Teraz su ceny aut nizke a auto aj ked budes na materskej, rozne kontroly a tak
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak keď to zhrniem,postaviť dom, kúpiť 2 auto a na dieťa nepomyslím min.10rokov
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veronika, ale je to naozaj na tebe, v akom poradi co budete riesit. lebo ved to dieta nemusi prist automaticky. pises ze sa zacinate hadat, tak najskor by som vyriesila tu pricinu tych hadok az potom brala uver ci rozmyslala nad dietatom.
a preco chcete silou mocou stavat dom uz teraz? a tie ceny pojazdenych aut nie su najhorsie...neviem mozno ste len obaja narocni ze chcete nove perfektne veci, ktore stoja hrozne peniaze.
moje prve auto bol 15 rocny favorit,a byvat sa da na zaciatku aj v starsom dome, resp. novy dom vas naozaj donuti zobrat dost velky uver. teda neviem ake su celkove vase moznosti, to uz ty vies lepsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som aj za starší ale priatel nie a istým spôsobom máš pravdu, začínam uvažovať či to má všetko význam...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj Veronika,
tazka otazka...ale my sme zacinali nie az tak davno.
ja sa ti priznam, ze som zacala tak, ako som nikdy nemyslela ze zacnem, ale brala som to ako najjednoduchsie riesenie. boli sme vtedy s este priatelom necely rok, travili sme spolu vsetky vikendy, ja som mala podnajom v BA a on zil s otcom v GA. zaciatie spolocneho byvania prislo akesi same, totiz menila som pracu a uz som brala do uvahy aj to, ze v bud. budeme spolu zit, tak sa to akosi zvrtlo na to, ze ved sa mozem nastahovat aj hned a stalo sa. Povodny plan bol byvat isty cas s nim a jeho otcom v rodin. dome, "komplikacia" v nasom pripade bol psik, ktory je vyslovene zvyknuty na rod. dom, preto by bol s nim problem v byte. ked som sa o tom bavila s ex kolegynami, odhovarali ma, ze zahadzujem moznosti Blavy, a este aj zit s otcom...no nelutujem, neplanovane sa stalo to, ze vzhladom k tomu, ze otcovi sa zmeny, ktore sme chceli spravit nepozdavali, tak sme si zobrali uver z banky, dali dokopy vsetky peniaze a kupili mu byt. mali sme stastie, suhlasil s tym. nebudem pisat o tom, ze moje zaciatky v novom meste boli tazke, hlavne ked som na zaciatku nemala este pracu/ co nebol problem ako taky, kedze som brala peknu podporu a priatel robil z domu, cize sa mi venoval...ale celkovo sa mi tu tazsie zvykalo, kedze som tu okrem neho skoro nikoho nepoznala.
pozri, moj sen bol vzdy byt...a mesto stredne velke - Trencin, alebo Trnava, Nitra, niekde kde su aj hory... nie tu, kde je polka madarov. sen mojho manzela by bol domcek, ktory by sam vymyslel...realne moznosti boli ine, no chopili sme sa prilezitosti a sme stastni.
apropo uver - idem na matersku, dako to splatime...ak mate obaja pracu, alebo ty mas + on podnika, a stale prijmy, ja som za zobratie spolocneho uveru, ako mame my, momentalne su ceny nehnutelnosti take nizke, ze ak by som mala daco nasetrene a nemala uver urcite by som daku kupila len ako investiciu.
risk je zisk. na tvojom mieste by som asi najskor skusila zit s nim bud na podnajme, alebo u jeho rodicov - ved by to bolo len docasne riesenie, a nekupovala hned hrh daco, predsa len chvilku trva, kym si na teba zvyknete a budete si isti, ci idete do takeho zavazku ako je spolocny uver.
zelam vela stastia a ozvi sa ako sa vam to vyvija.