reklama
Sem tam sa mi vynorí pred vnútorným zrakom niečo ako mikrofilm. Netuším ako to funguje, no náhle sa prizerám nejakej scénke trvajúcej kratučký okamih:
Sledovala som ich s úsmevom. Dve malé ŽIVÉ červené srdiečka. Mali ruky aj nôžky a medzi sebou vrúcny cit. Vždy, keď sa na seba pozreli, museli sa objať. Raz sa objali tak mocne, že sa z nich stalo jedno veľké srdce. Keď sa pustili a odchádzali od seba, kopŕcali sa. Kráčalo sa im veľmi ťažko, pretože sa za sebou neustále obzerali v túžbe zostať spolu. Keď sa k sebe vrátili, radostne sa vrhali do objatia stávajúc sa znova a znova jedným srdcom.
Stáva sa Vám také?
reklama
reklama
Krásne, mňa takéto zážitky v predstavách obchádzajú, ale aspoň objímam toho môjho, keď je v dosahu a relatívne často.
Dcéra už odmieta, ozaj neviem prečo. 
Puberta, je ozaj krásna životná etapa.