Kamarátka

Sranda. Viem, že aj takýto ľudia ako tvoja exkamoška existujú, ale ja asi žijem v inej dimenzii. Nestretávam ich, ani nikoho takého nepoznám vo svojom okolí. Každopádne Ryka, gratulujem, že si ju prekukla. Radšej teraz ako nikdy. S hadom za chrbátom sa nežije práve najlepšie.

Realita je svina(prepac za vyraz).Cloveka to zamrzi,ale aspon vies,co si mala na krku - pijavicu.
Ked ma taketo reakcie z nicoho nic,tak ju asi nieco stve,nevies co nahodou??Zabudla,ze vies nieco neprijemne na nu?? Aj utok je obrana,tak nech da pokoj... Prajem vela pracovneho pokoja a stastia na dobrych ludi.

No to sú typy ľudí, ktorím keď sa nedarí tak majú potrebu so sebou stiahnuť aj ostatných...Nie že by hľadali v sebe silu a odvahu pýtať sa ako to asi tí druhí robia, že sa majú lepšie ako ja? Takí sa nepýtajú, nehľadajú-takí potrebujú za sebou zanechať spúšť a potom sa v takýchto "sračkách" pekne krochniť...a hlavne nebyť v tých "sračkách" sami...Vlastne si získala ohromnú skúsenosť...nabudúce si už takého človeka nepripustíš k telu...pekne z ďaaaaaaaleka ho obídeš....

kazdy potrebuje kamarata, ktoremu by sa mohol pozverovat, co ho trapi. ibaze niektori ludia to z nejakeho dovodu zacnu zrazu lutovat. akoby sa bali, ze uz toho na nich vieme privela "intimneho" a pripustili si nas prilis na kozu a zrazu obratia a zacnu byt k nam "divni". neprijemni, drzia si odstup, dokonca zacnu byt zakerni. parkrat som to zazila a napriek tomu vobec nerozumiem. nechapem coho sa boja. toh, ze keby oni toho tolko vedeli na nas, tak by mali tendenciu nas zradit a zneuzit to proti nam? a podla hesla: "podla seba sudim teba" sa boja, ze my im urobime to iste?

kedze si kamoske pomahala kryt milenecky vztah, nediv sa, ze sa pokusala nastrbit tvoje manzelstvo. len chcela, aby si bola na tej istej lodi ako ona. rovnako nemoralna a skazena. aj ona by na teba nieco mala a necitila by sa sama odsudeniahodna.

ľudia sú rôzny a sami prechádzajú rôznym vývojom. A taktiež- nie vždy je všetko také, ako sa zdá...
raz napíšem, ako som "dostala cez hubu" ja a preto nič neposudzujem na prvý pohľad...

Dobre ze si ju prekukla,od takychto"hadov"treba co najdalej...Myslim si ze ti v niecom zavidela,v niecom co ona nema ty mas...asi manzelstvo,ze mas muza a ze spolu dobre zijete...alebo aj nieco ine ti mohla zavidiet.Tiez mam skusenost s takouto kamoskou.No ta moja ex-kamoska bola naozaj velmi pekna zena,prilis sebavedoma,financne dobre zabespecena,aj muza mala celkom v pohode,no bola velka intriganaka.Vlastne ona kamaratou nema,tvrdila ze jej vsetky kamaratky zavidia jej krasu,uspech a neviem co este...No v skutocnosti to bola ona co zavidela,asi jej nieco v zivote chyba,aj napriek tomu ze ma "vsetko",z tych veci co som opisala.Pamätam si ako som sa citila,ked mi podkopala nohy,bola som velmi sklamana,tiez som si myslela,ze som jej ozajstna kamaratka.Tak som tiez samozrejme ukoncila nase kamaratstvo,pretoze vela veci v mojom zivote poskodzovala.Od takychto ludi co najdalej,takze dobre ze sa ukoncilo vase "kamaratstvo".

pocuj, a nesla (a stale nejde) ona vlastne po tvojom muzovi? lebo teba nahovara na ineho partnera, jeho zase, ze si mu asi nie velmi verna (tak som to pochopila)...
taketo potvory pouzivaju vselijake krivolake cesticky, aby dosiahli svoje. do oci med, za chrbtom jed.
ale mala by uz sama pochopit, ze sa tak pred nim vyfarbila, ze ju nebude chciet, ani keby v zlate chodila oblecena.
ak ti po nom naozaj sla, tak to vase rozhodnutie mat babatko muselo byt pre nu fakt tvrdou ranou. ani ma neprekvapuje, ze k tebe tak rychlo priatelsky ochladla.
no aj tak, bud pred tou zmijou obozretna. mozno jej k uspokojeniu duse bude nakoniec stacit, ze vam rozbije to, co ste si stastne vybudovali. zavist, intrigy, zakernost a pomstychtivost idu ruka v ruke.

Nie je príjemné zistiť, že niekto, komu si veril, ťa takto podrazí. Ja som tiež "prišla" o kamarátku, ale táto bola ešte od detstva. Nebola som z toho moc hotová, pretože to prichádzalo postupne. Našla si frajera, ktorý si ju hýčkal, našla si fajnú prácu /po materskej/ ja som už bola nezaujímavá, pod jej úroveň. Ke´d sa s ňou rozišiel, zasa som bola pre ňu dobrá. ja som si našla terajšieho priateľa, ona je sama. Závidela mi aj nos medzi očami. Že ja mám pri sebe niekoho, a ona nie. Lebo ona má len 1 dieťa. ja s 3 deťmi nemám asi nárok. Keď sme sa náhodne stretli v lete, taká bola milučká, falošná, 100 x sladšia než med. A potom ohovárala a ohovára nás ďalej. Bolo mi z nej zle. Teraz, keď sa náhodu stretneme, tak sa pozdravíme a ja cítim je povýšenecký pohľad plný závisti a nenávisti a jej zazeranie. A je mi to jedno. Pretože ešte mám priateľov, ktorým naozaj môžem veriť a ktorí sú tu pre mňa a ja pre nich.

Ja som mala tiež dobrú kamarátku. Vlastne sme boli partia. My tri baby a naši chalani. Chodili sme opekať, kúpať sa a život bol jednoducho super. No v priebehu jedného roka sme sa s chalanmi rozišli. Vlastne kamošky dostali kopačky a ja som ich dala. Proste to sa stáva. Boli to vzťahy ktoré trvali od 2 do 4 rokov. Jednoducho v tých vzťahoch viazla komunikácia, bola tam žiarlivosť a tak to škrípalo. No ostali sme dobré kamošky až do vtedy kým ta moja kamoška nezačala chodiť z mojím ex. Nevadilo my to. Bola som rada, že sa ho zbavím. Veď čo z takého chlapa, ktorý pije, žiarli aj na suseda a chodí s kamošmi po baroch. Bolo my jej ľúto, bála sa my to povedať aj keď som to vedela už predtým tvárila som sa, že akože nič. Naše kamarátstvo od vtedy spadlo na bod mrazu. Tvárime sa ako dvaja cudzí ľudia. Ani sa len nepozdravíme.
Pretože moja milá bývala kamoška Janka si vsugerovala do hlavičky, že ju ohováram a chcem mojho ex naspäť. No zbytočne som jej ešte na začiatku vysvetľovala, že je to alkoholik a bitkách. Nepochodila som. Vlastne je my to jedno. Už je to 5 rokov čo chodíme okolo sebe a nič žiadny pozdrav ani pohľad. Ona ostala sama z dcérou a on sa ďalej venuje svojmu hobby ako za mladi. No inak rozpráva, že je to dobrý otec.
PS: Keď som mala tých 17 myslela som si, že budeme kamošky do konca života. Takže z mojej mladosti my ostala len jedna jediná kamoška, ktorá je odo mňa vzdialená viac ako 200 km.

Ľudia sú rôzni,i chute majú rôzne /jedna naničmamka autorka /,nuž myslím,že by ti závidela aj kvapavku. Alle to je jedno,takí ľudia myslia iba na seba a stále budú nespokojní.nerieš to,ke´d uvidí,že tým nič nedosiahne,začne zbrojiť inde.

Ahojte, som tu nová a nedá mi nepriložiť aj moju skúsenosť, aj keď je stará už 11 rokov. Tiež som mala kamarátku, kamarátili sme sa asi rok, nepoznali sme sa predtým. Bola slobodná mamička, ja vydatá, deti v rovnakom veku, bolo mi jej ľúto. Pritom som na to ani nemala dôvod, mala sa dobre, dokonca oproti mne lepšie, lebo môj muž nebol nejako nesmierne citlivý a dobrý ani na mňa ani na deti. A spoločenský už nebol vôbec. Táto moja "kamarátka" nás navštevovala aj s dcérkou, tá sa hrala s mojimi synmi, sem tam som jej niečo prešila, ušila. Moji chlapci mali v tom čase 7 a 5 rokov, ja pomerne náročné zamestnanie, domácnoť, do toho mi prišli zdravotné problémy, ktoré sa našťastie nepotrvdili, ale dosť to bolo na to, že som úplne podcenila varovné signály. "Kamarátka" k nám prestala chodiť, neriešila som to. Môj muž si vždy robil vo svojom voľnom čase čo chcel, naháňal všelijaké obchody, no klasicky som sa to dozvedela posledná z dediny... Pre mňa to bol totálny šok, ich dvoch to zomklo, zrejme v rámci hesla zakázané ovocie najlepšie chutí. Teraz sa z toho smejem, ale vtedy mi nebolo všetko jedno. Som v otázkach manželstva konzervatívna, myslela som si, že to bude na celý život. Svokrovci sa zo začiatku tvárili, že ich to trápi, ale potom otočili a usúdili, že keby som bola "poriadna" nehľadal by si inú. Takže ich vlastne podporili, zariadili im bývanie, najprv prenájom, potom im pomohli s kúpou domu. Ja som naučila 7 ročného syna ako sa zamyká dom a ako sa budí na budík, mali sme na to jeden večer, lebo ocko odišiel náhle. Nahneval sa do nepríčetnosti, lebo som volala jeho láske a odvolávla sa na naše priateľstvo. To bolo jediný raz čo sme sa rozprávali, vtedy mi povedala, že nikdy nebola moja kamarátka. Keď zistil ex, že telefonujem jeho láske a tú to určite rozruší, dostal som pár faciek a odišie. Ja som ráno o pol šiestej vliekla vrieskajúce dieťa do škôlky cez celú dedinu. Predtým ho vozil ocko a vyprevádzal aj toho staršieho. Koľkokrát sa stalo, že učiteľky tam ešte neboli a ja som ho tam musela pred dverami nechať samého, lebo som musela ísť na autobus. Auto si zobral ocko, aby mohol voziť svoje lásky, teda lásku s dcérkou. No bolo by toho veľa. Jej dieťa bolo z toho asi dobre zblbnuté, lebo zrazu prehnaná starostlivosť od uja, dovoleny, výlety. Keď si v nedeľu brával deti poobede, samozrejme a náhodou boli uňho a nie u starkých, deti si vždy brali hračky. Na moju prekvapenú otázku načo im to bude, veď sa im hádam bude venovať otec, povedali, že nie, lebo ocko sa hráva len s Barborkou. To bolo asi na príkaz. Takto to fungovalo istý čas, neviem ako dlho, ale potom Barborku vystriedala Nikolka, lebo cez ňu si zase získaval jej mamu. No teraz žije s "kamarátkou", ak sa náhodou rozprávame, tak občas povie aká je Barbora protivná a drzá. K vlastným synom nemá žiadny vzťah, chodí za nimi každé dva týždne, ale vodí ich len k starým rodičom. Na stokilového maturanta mi dáva výživné dve tisíc korún, pritom aj on aj jeho družka dobre zarábajú. No to by bolo už zase o inom.
Jedna moja, to už ozaj kamarátka raz povedala, že môžem tej mojej bývalej kamarátke nohy ruky bozkávať, že ma ho zbavila Nechápem ako si mohla "kamarátka" myslieť, že keď niekto opustí svoje deti a nejaví o ne záujem, jej dcéru bude milovať. Už viem prečo som sa tak rozhovorila, dnes mám nedožité 22.výročie svadby.... (brokenheart)
Všetko dobré aj zlé sa človeku vráti, aj keď nie hneď. Keby som bola vtedy vedela ako mi "kamarátka" vlastne robí dobre, mohla som si ušetriť nervy. No čo, po vojne je každý generál. Držím palce všetkým sklamaným!!!

Ďakujem za reakcie, no pravda je taká, že to bolo všetko ďaleko horšie ako som to napísala. Môj ex, inak ing. má brata, o päť rokov mladšieho a tomu sa stalo to isté. Presne. Ale ani to svokrovci nepochopili. Ja to vidím v tom, že sa stále pachtili po peniazoch, synom dovolili všetko a okrem ich synov neexistuje nič. No to som ja vtedy nemohla vedieť keď som sa vydávala, bola som svokrou tak "zblbnutá", že trvala na tom, aby som mala závoj, v žiadnom prípade som nesmela byť tehotná. No na svadbe skoro odpadla keď videla moju švagrinú, inak fantastickú ženu, ale je rómka. Teraz jej syn má dieťa s vydatou ženou rómskeho pôvodu...
Môj ex navštevuje deti raz za dva týždne, býva pritom 10 km od nás. Vezme ich k svojim rodičom, tam sa na neho dívajú ako oddychuje na gauči a idú domov. Stará mama im niečo aj dá, zeleninu, nejaké vajíčka, občas prispeje nejakou korunou, najviac ale 100 korún na každého. Ocko nič. V žiadnom prípade prázdniny u neho, aj keď má pri dome bazén. Deti neviem či to mrzí, neradi o tom rozprávajú. Ani si nepamätajú ako to bolo keď s nami býval. (To že som ho musela vyplácať z domu ani nehovorím, aj dlžoby, aj pomoc mojich rodičov.) Deti ho teda nikdy nespomínajú nijako ani v dobrom ani v zlom. Keď príde, idú s ním, keď nepríde, nič sa nedeje. Ja som sa im stále snažila urobiť program, našťastie som učiteľka, mám voľno vtedy keď oni. Synkovia chodia na osemročné gymnázium, do mesta kde žije ich otec, ale ani v tomto prípade sa nedá hovoriť o nejakom kontakte. Chalani sú zlatí, obrovskí- maturant má 190 cm, dobre sa učia, relatívne poslušní, robia aj okolo nášho staručkého domu, ale nikdy sa im nesnaží ocko pomôcť, ani poradiť. Proste nič. Formalita.
Ak Vás môžem ešte pobaviť výživným, naposledy som žiadala o zvýšenie pred dvomi rokmi. Zo sociálneho úradu sa prišli pozrieť ako sa starám o deti a ako bývame.Keď som chcela situáciu trochu odľahčiť, lebo som nechápala načo ma kontrolujú, opýtala som sa, či mám aj okná umyť. Pracovníčka zrejme nepochopila môj chabý pokus o vtip a opovedala mi celkom vážne, že netreba, ani do skríň nepozerajú. Na súde sa "ocko" posťažoval, že majú dve staré autá (my samozrejme ani jedno), ostatné nejdem ani komentovať. Je štátny úradník, ale platí im po 2000 korún. Teraz je jeden syn dospelý a keď pôjde na výšku, neviem ako to utiahneme. Bohužiaľ, celú tú ponižujúcu tortúru by mal asi absolvovať už on sám ako dospelý, neviem, ale ak je to tak, tak už mi povedal, že do toho nepôjde, že sa radšej uskromníme. Tým asi myslel, že ja sa ešte viac uskromním No našťastie som veľký optimista, všetko zlé je na niečo dobré, možno aj to, že ich vychovávma sama má zmyslel.
Neunavilo Vás to? Ďakujem, že ste ma čítali

Ďakujem, dievčatá, máte absolútnu pravdu!!! Pár rokov po rozvode sme sa s deťmi starali o mojich rodičov, dochádzali sme za nimi každý víkednd. To bolo dosť namáhavé, skoro nič sme si nemohli naplánovať kvôli nim. Ale deti to v pohode zvládali, mali starkých radi. Rodičia zomreli náhle pred 4 rokmi, najprv mama o a tri mesiace otec. Keď zomrela mama, bol to šok, upla som sa na otca, lebo z toho ochorel, riešili sme ako sa oňho postarať, takže som bola trochu viac "akčná", musela som. Keď zomrel aj otec, totálne som sa zrútila, našťastie to celé trvalo asi týždeň, nebola som schopná existovať. "Ocko" samozrejme nemal vtedy plán, nebolá tá správna nedeľa. Našťastie ma zachránili Kamarátky, prišli, nakúpili, uvarili. Keď si pomyslím na tie časy, je mi stále smutno. A tiež je mi smutno z toho koľko otcov sa súdi o to aby mohli byť so svojimi deťmi, tento by sa najradšej súdil o to aby nemusel byť vôbec. Predali sme rodičovský dom, dostali sme za to nie bohviečo, ale trošku sme si opravili dom a kúpili nový počítač. Samozrejme to pánovi inžinierovi klalo oči a na súde ešte vykrikoval, že som dedila. To už sudkyňa nechápala, musia si aj tie sudkyne všeličo vypočuť. No zase za ten plat....
Keď pôjde synček na vysokú, veru si ho podáme! Chlapi si myslia ako trpia, lebo musia "platiť", my musíme platiť ešte viac a vychovávať a variť, pečiem aspoň 3-krát do týždňa... Keď chodil ten môj maturant do tercie, mal vypočítať nejaký príklad z matematiky, bolo to o tom koľko tabiel plechu treba na pokrytie strechy. Nie že by som mu nevedela pomôcť, ale v obývačke ležal unudený ocko, vtedy som ho ešte pustila v tú nedeľu keď prišiel za deťmi do domu (definitívne som ho vykázala, keď on s mamičkou skonštatovali, že keďže som predala rodičovský dom, mala by som mu dať nejaké peniaze, lebo to čím som ho vyplatila z tohto domu a čo on vtedy požadoval je málo). Tak vtedy na žiadosť o pomoc reagoval tak, že nie je učiteľ matematiky Skoro ma porazilo a čo som ja učiteľka matematiky na gymnáziu, cukrárka, kuchárka, vychovávateľka, inštalatérka, krajčírka, ja som všetko!!! No som v prvom rade mama, dúfam, že dobrá...
Sú mnohé vyznamenania čo sa mi dostanú, keď môj veľký syn povedal, že sa musí správať ekologicky, keď si predstaví ako som ho hnala cez pol dediny zahodiť paličku z lízatka do koša, nesmel na zem. Alebo keď prídeme do mojej rodnej dediny na hroby, posadajú si tam na cintoríne (nemáme tam už skoro žiadnu rodinu), vytiahnu jedlo...Trošku smiešne, ale pre mňa dojemné, že tam so mnou idú, rozprávame sa, spomíname.
Neviem či všetko robím dobre, to nevie nikto. Učím na strednej škole a poviem Vám, že niekedy je to katastrofa, lenže to my už nezmeníme, ak tam výchova absentuje v rodine. Ale to je už o inom, no snažím sa, ale občas sa neubránim tomu, že im "vykričím" to, za čo samozrejme nemôžu. No čo, aspoň sú v obraze. A peniaze budem žiadať, aj keď sa budem musieť odvolať na najvyšší súd. Nech platí, keď má múdre deti, veď sú múdre po ňom
Koľko príbehov na tému kamarátka, že? Držím Vám palce, veď sme tu vlastne všetky kamarátky

Aj mňa

..ešte by som hodil radu :: ked si ju vtedy kryla aby mohla byt s milencom...teraz by som spravil presný opak :D pekne peknú smsku jej manzelovi

mnóóóó...
ako tak som si prečítala pár príspevkov od teba Ryka, tak neviem neviem...
prvé čo ma zarazilo je, že ťa manžel napadol fyzicky a všetko čo píšeš...mi príde, že tvoje manželstvo nieje bohvie čo ako sama vravíš talianske...
a tak usudzujem, že keď si kámošku mala rada a zrazu, keď ste sa začali stýkať viac, nenapadlo ťa, že ťa má rada a všetko, čo o tvojom manželovi rozprávala je asi pravda? možno ti nechcela rozbiť manželstvo, len ti chcela otvoriť oči...