Lepší vrabec v hrsti ako holub na WC

"Mica!!" - takto to začalo.
MM na mňa hodil pohľad, ktorý som nevedela rýchlo identifikovať. Bolo mi jasné, že sa niečo stalo, len mi nebolo jasné, či som tomu ja na vine. A keďže moja lepšia polovička nahodila dramaticku 30 sekundovú pauzu, nadýchla som sa a pokračovala som ďalej v obliekaní nášho teplotujúceho najmladšieho.

"Na vecku máme zvieratko!"
Hodila som po ňom pohľadom. Načo mi rozpráva o pavúkoch, jasné, že ich naznášam, ale tento týždeň som už odtiaľ odpratala troch a ešte stále žijem, no proste toto už nie je ani vtipné.
Neidentifikovateľný výraz na tvári MM ostal.
Och, nie, máme tam myš! To hádam nie, minule som rozmýšľala, že čo keby tam bola. Ale ako by sa dostala do panelákovej stúpačky?
"Na záchode máme holuba!!!!"
Sánka mi spadla. Doslova.
A tak MM vyrozprával príbeh, ako sa chystal na onú miestnosť, kam aj králi pešujú, otvorí dvere, zapne svetlo a tuhľa, z koberčeka naňho čumí vták. A nie hocijaký, holub. Teória hovorí, že spadol dole komínom v stúpačke a padal celých 8 poschodí. U nás sa zastavil a "zotavil" a potom cez tú dieru, ktorá je u nás tak pekne maskovaná misou si to prešiel pekne na toaletu. A tam čakal....
A tak sme sa my dvaja bojovníci vyzbrojili slnečnými okuliarmi, aby nám ten divoch oči nevyškriabal, keď ho budeme od nás hnať (nič som cez ne nevidela a musela som ich dať dole), pozatvárali dvere, kde sa dalo a cez kuchynské okno (ešte dobre, že je veľké) sme toho "papouška" vyhnali (a potom už len prekvapeným prechádzajúcim vysvetľovali, že nám ho predali ako papagája). A potom sme dezinfikovali......

A tak do mojej zbierky netradičných príbehov z paneláka pribudol po minuloročnom netopierovi, ktorého som s uterákom zavesila do kúpelne, holub domáci (u nás doslova).
Jedným veľkým šťastám bolo, že sa v tej dobe na záchod nechystalo ani jedno z našich detí. To by už bol iný holubník!