Dievčatá ..... tak znie moja otázka ... AKÝ MÁTE VZŤAH SO SVOJOU MAMOU?
Ja žiadny .... moja mama (ak ju tak môžem nazvať, ale myslím si že áno) bola nechceným dieťaťom svojej mamy, ktorá bola nechceným dieťaťom svojej mamy ... tak je jasné čo som bola ja ... nechceným dieťaťom svojej mamy 
Pred mojím narodením utrpela vážny úraz a keď potom otehotnela, chcela dať dieťa preč, ale môj otec si (VRAJ) vydobyl, že som sa narodila. Bolo mi to však patričné osladené (výrazy typu ..."deb...é dievčisko","mala som ťa zabiť prv než si sa narodila",.... - boli na dennom poriadku). Najviac však panovala žiarlivosť na môjho otca, ktorý akosi k vlastnej dcére prilipol ("ty len s ňou všade chdís", "len vy dvaja...") a v tomto duchu vychovala aj môjho brata (teda k akejsi zavistlivosti a tichej nenávidenosti).
Potom vážne ochorela a ešte sa len začal "život" pre mňa - "keby som ťa neporodila, nebola by som tak na tom", "ty si za to zodpovedná" - byť v 10 rokov za niečo zodpovedná, to už bolo veru niečo 
A tak to šlo ďalej, mlčala som (kvôli otcovi), prípadne sme sa stále hádali, keď útočila na neho....
Skončila som VŠ (počas ktorej som pracovala po nociach, aby som nebola doma len "príživník", samozrejme brat taký "titul" nemal), vydala som sa a odvtedy (11 rokov) sa starám sama o seba (teda o svoju rodinu),bývali sme po podnájmoch, chvíľu aj u rodičov, aby sme dali dokopy peniažky aspoň na hypotéku (bývanie u našich bolo nočnou morou nielen pre mňa ale aj pre môjho manžela, ale zvládol to 
). Keď sme sa odtiaľ sťahovali, nezabudla nám to spríjemniť, hoci už bola na vozíku a záver znel (moja posledná veta ktorú som s ňou prehodila) "Konečne odtiaľto vypadnete (môj otec mal slzy v očiach a dodnes nepochopím prečo sa ma nikdy nezastal. Nechodili sme k nim, ani sme sa nekontaktovali vyše 2 rokov, až keď som otehotnela, spravil môj otec prvý krok a prišiel k nám ....(ale zmenil sa aj on
), narodili sa mi dve úžasné deti a chodievame tam kvôli dedovi, s ktorým si rozumiem ako-tak, ale viem že moje deti miluje... jej sa len pozdravím a keďže je pripútaná na lôžko a pomaly aj stráca prehľad o realite, do jej izby nemusím, otec to rešpektuje .....
Keď som čakala druhé bábätko a po amniocentéze mi povedali že to bude dievča (hoci môj manžel to tvrdil od začiatku), preplakala som skoro mesiac .... ako ja vlastne budem vedieť vychovávať dcéru, keď nemám žiadny vzor z domu, jedine podľa vzoru mamy mojej priateľky, ktorá mi je vlastne viac ako moja vlastná (aj v deň mojej svadby ju zaujímalo ako sa cítim viac ako moju vlastnú)... potom sa akoby niečo zlomilo vo mne a akoby som uzrela slnko na zamračenej oblohe ... už sme sa s bruškom rozprávali, dokonca sme "spolu" aj meno vybrali... pri Nataške bola taká spokojnučká, že sme sa nakoniec rozhodli dať jej také meno....
Nataška je moje slniečko, aj môj syn Adamko .... nikdy v živote by som z úst nevypustila onú povestnú vetu mojej mamy "mala som ťa .....", milujem ich nadovšetko a urobím naozaj všetko, aby raz boli moje deti na mňa hrdé (manžel už hrdý na mňa je )
Krásne aj keď beľmi boľavé slová, prajem veľa šťastných chvíľ vašej rodinke.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja maminka už nežije, ale vzťah sme mali veľmi pekný...Keď sa narodil brat mal vrodenú chybu srdiečka a bol stále chorý no a tak mamina už veľmi nechcela ďalšie dieťa, ale otec nepopustil a vydobil si že ešte chce dievčatko...No a vraj od momentu ako som sa narodila som mame prinášala len radosť do života...Aj pôrod mala pri mne ľahší, chorá som nebývala takmer vôbec a vraj som bola spokojné dieťa...A vedela spomínať ako sa otec o mňa staral, ako ma vedel vychystať do škôlky, vraj mi vedel učesať aj copy a hrával sa so mnou aj s bábikami...Lenže keď som mala asi dva roky tak mamina vážne ochorela a dobré obdobia sa striedali s obdobiami ktoré boli veľmi ťažké...Ako deti sme si s bratom dosť vytrpeli, vlastne trpela celá rodina...Ale najkrajší vzťah som mala s mamou v čase dospievania a svojej dospelosti, kedy som si uvedomovala aký má ťažký život a ako veľmi trpí a snažila som sa ju pochopiť a tým vlastne pochopiť aj svoje trápenie a niekedy aj pocity krivdy z toho že nemám takú mamu ako ostatné deti...Ale teraz viem že ma život chcel naučiť byť silnou, empatickou,a vnímať ľudí aj s ich slabosťami...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uf, Vea, ťažké čítanie.
Až tak zlé to u mňa nebolo, takže klobúk dole dievča, vytrpela si si svoje. Čo myslíš, čím to je, že si nepokračovala v tej línii ako tvoja mama a babka? Proste si sa vzoprela, že ty to takto nechceš v živote? Alebo to bola len náhoda, že si našla dobrého muža?
Matka - nerozprávam sa s ňou, lebo buď nemám o čom alebo sa pohádame. Tak radšej neprovokujem. Dovediem im vnúčatká, snažím sa ju rešpektovať a mať v úcte, veď zas nie všetko robila zle, ale ako s človekom si s ňou vôbec nerozumiem.
Sranda, pamätám si okamih, kedy nás požiadala aby sme ju volali mamka, aj mojim dcéram hovorila, aby ma volali mamka, že je to krajšie, no ja to neznášam a hovorím im presný opak - mne sa mama páči, je to také jednoducho krásne. A aj tak ma deťúchy volajú maminka.
Zopár vecí vo výchove robím presne rovnako zle ako moja matka. Nezapriem, že som nervák po nej. Snažila som sa jak blázon ovládať svoj hnev a vôbec mi to nešlo, nenávidela som sa za to, lebo som svojim deťom ubližovala presne rovnako ako moja matka mne. Tá beznádej, slzy, že som taká istá krava... Raz som poprosila muža aby si našiel frajerku a nech vezme deti preč odo mňa, lebo im nechcem ubližovať. A ovládnuť svoj hnev som nedokázala. Našla som konečne trochu pevnej pôdy pod nohami a teraz sa mi darí aj ten hnev krotiť. Pomaly, po krôčiku.
Vea, veľa veľa slnečných a krásných dní dievča.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neviem čím to bude, určite aj môj manžel zohral v tom veľkú úlohu (on je človek ako sa vraví "medzi nebom a zemou" - však Motylik 
- duchovne je určite ďalej ako ja - čerpám z neho energiu a pokoj - alebo on zo mňa? - proste je to vzájomné...)
Ale určite som vedela, že cestou mojej matky a starej matky nechcem ísť - aj na deti som musela dozrieť - chcelo to u mňa svoj čas
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uprimne mi je luto kazdej a kazdeho kto nema taku maminu ako mam ja. Je to uzasny clovek, je uplne neuveritelne obetava, mila, inteligentna a ja zasnem kolko toho dokaze a zvlada. Milujem ju a dufam ye aj ja budem raz takou mamou svojim detom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja by som tiež chcela aspoň spoly byť taká matka ako tá moja.Veľmi ju ľúbim a ďakujem jej za všetko.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja mamina je ten najuzasnejsi a najlepsie clovek akeho poznam, pretoze dokazala vytvorit stastny domov nielen pre nas so surodencami, ale dokazala vytvorit domov aj pre nasich manzelov a nase deti a kazdy z nas si chodi k nej nabrat z takeho nevycerpatelneho mesca stastia, z ktoreho mamina rozdava stastie, lasku, trpezlivost Chcem raz byt taka ako moja mamka, lubim ju.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja mama....hm tak to je dlhá debata. Nie je samozrejme dokonalá a niektoré veci mi vadili v jej výchove. Ale to je už jedno, ja sa snažím tým chybám vyvarovať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no mamu si človek nevyberá..ja len toľko, že keby som si mohla vybrať...vybrala by som si inú. Pekný deň dievčatá 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veď to,že nie a práve preto som rada,že som mala to šťastie. A snažím sa,aby sa aj naše deti raz mysleli to isté o nás.Lebo to chúďa dieťa nevie a nechápe,prečo.a potom sa hľadá a obviňuje a má z toho na celý život traumu.Neviem,prečo tie matky majú deti,ale keď si spackali život,nech do toho neťahajú deti.Jasné,aj ja niekedy kričím na deti,som zlá,capnem ich ale milionkrát denne im hovorím,že ich ľúbim a sú pre mňa najdôležitejšie na svete a nech sa stane čokoľvek,vždy ich budem ľúbiť.Myslím,že hlavne to deti potrebujú,lásku.A vlastne,kto z nás nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pre kazde dieta je jeho mama ta ktoru bude vzdy lubit, aj ked nie je "dobra". Tyrane deti napriek tomu, svoje mamy miluju a nedaju na ne dopustit a velakrat je to prave ona, ktora im ublizuje. Je to zvlastne ale je to tak. Nehovorim, ze to je vzdy ale v mnohych pripadoch ano. A lasku potrebujeme vsetci aj ked uz deti nie sme.
Vztahy byvaju tak komplikovane, az nechapem ako to cele vznikne...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja viem,že hlavne týrané a nechcené deti deti často ľúbia svoju mamu viac ako tie ostatné.neviem to pochopiť,ale asi to je celé v psychike.veď veľa krát je to tak,čím viac nás odmietajú,tým viac túžime,aby nás chceli.A mám dosť príkladov v okolí,že čím viac matka bola horšia,tak tým viac sa dieťa usilovalo zapáčiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
spravne, dobre si to zanalyzovala. Tak to je. A je to na plac.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moja mamina........
je blizenec a ak niekedy na niekoho sedel horoskop blizenca, tak na nu sedi ako uliaty.....v nej su dve bytosti....zo sekundy na sekundu dokaze zmenit naladu a pocuva stylom jednym uchom dnu, druhym von.....ona mi nepovie narovinu ze toto je blbost, o com trepes....ona ma akoze pocuva, prikyvuje ale viem ze v duchu robi slivkove gulky alebo rozmysla treba pozametat dvor....
Ma par zasad ktorymi sa riadi(ako napr. co na to povedia ludia) a ja som si uz davno v puberte povedala a aj som jej to vykricala, ze nebudem ako ona. Klop klop, dari sa mi to dodrzat. I ked niekedy mozno reagujem ako ona, cosi ma potiahne spat a hned sa viem skonsolidovat a nebyt ako ona.
Ona sa snazila nerobit rozdiely medzi mnou a mojou sestrou ale robila a robi. A robi rozdiely aj medzi Luciou a sestrinou Miskou. Nanestatsie nam umrel tato a ona sa citi zbytocna. Sestra sa o nu stara a mam pocit ze jej chce nieco vratit....skor ja by som radsej mamu vratila do zivota a nerobila z nej invalida. lenze vsetky moje reci su ako hrach na stenu a pokusy o jej navrat zlyhali. No co, asi to tak ma byt a ked pride vhodny cas, zas nieco vymyslim.
Inak ju mam naozaj velmi rada, vdacim jej za vela veci.......aj za zivot. A za to ze sa o mna vzdy starala. Ze mi davala lasku a istotu.
I ked moja spriazena dusa bol otec....s nim sa dalo tak krasne mlcat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Prajem vam nech sa Vam a detickam v zivote vzdy dari a nech ste zdravucki a stastni
))
Urcite si ta najlepsia mamina
Ja by som moju maminu nevymenila za nic na svete, a vsetkym by som priala taku dobru mamu ako je ta moja:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vždy som hovorila, že nechcem byť ako moja mama. Chcela som byť lepšia k deťom. Aj som bola, deťom som sa venovala, snažila sa ich chápať, pomáhať. Obidve deti skončili VŠ. Kým nemali 14 r. neboli žiadne problémy - potom to začalo, asi som prestala byť dobrou mamou, zrazu som nič nevedela. Teraz - už majú takmer 30 a ja bilancujem a mám depky. Najlepšie je nerozmýšľať, veď už nič minulé nezmeníme. Snažím sa byť stále dobrou mamou, neviem či sa mi to darí. Veľakrát mám pocit, že ani nie, alebo deťom už na tom nezáleží
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
smutne vyznanie. Ale nie je vsetko take ako sa zda, urcite si dobra mama. Ver si
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
(brokenheart) smutne i krasne zaroven...Vea, naozaj vela si si vytrpela, ale myslim, ze ta to vsetko "poznacilo" len v dobrom - to znamena ze si prekonala tuto "karmu" a svojim detom si aj budes uzasnou maminou a tvoje deti maju v tebe ten najlepsi vzor...
Ja som mala skvelu maminu, v mnohom som ju obdivovala a obdivujem dodnes. Mali sme nadherny vztah, aj ked v nasej rodine bol "patriarchat" a mnohokrat sa mamina proti svojej voli podriadila otcovi. On nebol zly, len mal zvlastne (trochu skostnatele) nazory, poznal len cierne a biele a casto si myslel, ze len on ma pravdu... navoac mal cholericku povahu , takze mamina sa ma casto len pre klud v rodine nezastala...
A tak sa mi stala prikladom v tom dobrom i v tom, s cim som nesuhlasila (hlavne v obdobi dospievania). Ale je pravda, ze s odstupom casu si uvedomujem, kolko chyb som aj ja urobila pri vychove svojej dcery, a mnohe veci by som dnes riesila inak .
No napriek vsetkemu to dopadlo dobre a zda sa, ze moja dcera je a bude skvelou maminou
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Hany, či som túto karmu prekonala, ukáže len čas, ale určite je pre mňa a moje deti pozitívum vedieť o tom a snažiť sa vyvarovať chýb - snažím sa .... (a hlavne si viem pripustiť, že problém môže nastať, určite pred ním oči zatvárať nebudem )
Vyrástla som v nervóznom prostredí, to na mne nechalo stopy na 100% ale mám pri sebe partnera (doslova filtrátor) ktorý ma podrží
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na mamu nedam dopustit od inych, ale ja ju vidim klasicky dost kriticky. Mam ju nesmierne rada, je to jeden z najdolezitejsich ludi v mojom zivote, ale mame obcas problem pochopit sa. Sme proste uplne rozne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teda veľmi ťažký a smutný príbeh. Napriek všetkým obavám, problémom, starostiam, neviem si predstaviť, ako sa v niektorej žene nepohne srdce, keď ucíti prvý pohyb svojho dieťatka. Ešte teraz sa mi rozbúcha srdce, keď si na to spomeniem a bolo to pred skoro 4 rokmi. Bolo to pre mňa také samozrejmé milovať svoje dieťa od prvej chvíle. Nechcem sa tu hrať na svätú, niekedy ma vytočia (hlavne staršia pubertiačka) tak, že mám chuť zabíjať, vtedy sa musím ísť vydýchať, ale keď niekto povie, že u neho to je len perfektné, tak určite klame.
Aj s mojou mamou mám krásny vzťah, je to moja najlepšia kamarátka. A tak ako s najlepšou kamarátkou, aj sme sa niekedy pohádali, ale aj tak je to tá najlepšia kamarátka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vea,ked tak citam tvoj pribeh,zostalo mi akosi smutno.som prvorodene dieta mojej mamy,mam sestru,ktora vzdy bola ta lepsia a brata,ktoreho mala mama v relativne vysokom veku s inym muznom...
ja som tiez v podstate nechcene dieta,kedze moj bio otec mal presne 18,ked som prisla na svet...ale nie o tom som chcela.
ked tak spominam na detstvo,mama nas vychovavala sama,pretoze stratila nervy a rozhodla sa nasho otca alkoholika opustit.ked som bola pubertacka,odisli sme byvat k jej priatelovi,ktory mi nahradil otca.pamatam si,ze som studovala v meste,kde sme byvali a tak zo skoly sup,rovno kocikovat maleho braceka.sestricka sa medzitym flakala s kamaratmi vo veselej nalade z marisky a bohviecoho este...napriek tomu,bola to lepsie decko,vdacnejsie...
z domu som odisla hned po skonceni strednej,pretoze situacia doma bola neunosna...
nasla som si chlapa,ktory sa mi zdal uplne senzacny,po 3rokoch zitia s snim som otehotnela,ozenil sa so mnou a prislo to,co nik necakal.narodilo sa mi dievcatko s vrodenou chorobou,ktora na prvy pohlad nie je viditelna,je velmi rozumna,sikovna,ale chora/VUR/...
a tak som prebdela cele noci pri revucom dietati,zatial co novopeceny tatko na mna vrieskal,nech to decko zmlkne,lebo bude nevyspaty do prace.vsetky vysetrenia,vsetky starosti ohladom malinkej boli vzdy na mna.ved on si splnil povinnosti-zaplatil najom...
nakoniec ked nasa dcerka podrastla,tak zacali bitky,znasilnovania,az som to nevydrzala a isla.vlastne-vyhodil nas.ale s odstupom casu si hovorim,ze je to dobre,mozno sama by som tu odvahu nenasla a dopadlo by to horsie.dodnes som nevidela na dcerku korunu,snazime sa ako to ide.dala som sa dokopy s kamaratom,ktory nas vtedy uchylil a staralsa o nas ako o svoje...
a vlastne jeho uz sme mala ma ocinka,ja cloveka,ktoreho mozem milovat a viem,ze on miluje mna.
moja mama?ta zo mna urobila jednoducho stetku,ktora trha dieta od bio otca,napriek tomu,ze som jej povedala,o co islo,nepochopila to.s byvalym si vyvolava,vypisuje ale nam nik za 8mesiacov nenapise ani sms ako sa mame.
pred dvoma tyzdnami mi necakane zavolala,ci nechcem prist byvat blizsie k nej/kedze sme v zahranici/.vraj mozem nastupit do prace,ona mi s malou pomoze.ostala som prekvapena-milo.naivne som myslela,ze konecne pochopila.omyl...potrebovala ma dostat blizsie kvoli byvalemu,kedze tu ma sudom zakazany pristup k dietatu...
ked som odmietla s tym,ze viem o tom,ze je s nim v kontakte a viem,ze on ma chce o dieta pripravit/nie preto,ze ju ma rad,len preto,aby sa pomstil/tak mi opat vynadala a bombardovala ma aj so sestrou kadejakymi titulmi,az kym som komunikaciu neprerusila tak,ze som zmenila cislo,maily...
mozno to nema hlavu a patu...ale vlastne dobre mi padlo vypisat sa,pretoze napriek tomu vsetkemu,co mi povedala,je to moja mama a ja,hoci uz som dospela a tiez som mama,placem...kazdy den,pretoze mi chyba.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cielito,vitaj medzi nami,a s tou mamou to máš ťažké.to máš tak,niektorí ľudia nepochopia do smrti a možno si preto rozumie tak s tvojím bývalým,lebo je rovnaká krvná skupina ako ona.Ťažko sa Ti musí žiť,ale hlavne,že Ty si dobrá matka svojmu dieťaťu.A napíš viac o tej chorobe,nepoznám tú skratku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vyvyka,asi je to od temy,ale ked si sa na to pytala,skusim to tak v skratke iba vysvetlit...
vur-vesico-ureteralny reflux,je to choroba vrodena,znamena,ze sa mojej malinkej vracia moc z moc.mechura spat do oblicky a kedze ho mala vysokeho stupna a chybou lekarov jej to neskoro zistili /pretoze napriek castym infekciam s vysokymi horuckami ani raz neurobili konkretne vys.az do 2rockov,kedy uz bolo neskoro.../sposobil to,ze poskodil lavu oblicku,ktora nerastie,zmensuje sa a navyse jej pracuje len na 18%,co je malicko,pretoze podla nasho urologa sa oblicka fungujuca na 15% povazuje za nefunkcnu a odstranuje sa...
nastastie momentalne prebrala funkciu ta druha oblicka,ale ruzovo to nevyzera,kedze mala ma imunodeficientny stav a da sa povedat,ze je viac chora ako zdrava.stale rovnaky scenar,horucky takmer 40...
cakame a dufam,ze jej aspon par rockov vydrzi ta chora,predsa snad lepsie znesie operaciu ked podrastie.najhorsie je,ze ten reflux vraj moze prejst aj na druhu stranu,lenze jej momentalne pre nachylnost na infekcie a zlu imunitu nechcu planovat operacie,vraj kvoli pooperacnym tazkostiam s hojenim ran atd...
ale verim,ze to zvladneme,snazim sa tvarit akoby bola zdrava,ale priznam sa,mozno aj po tom vsetkom,co prezivame,tak som na nu trosku viac naviazana a zaroven si uvedomujem,ze je nacase zmenit to,aby sa vo svete nestratila.len sa mi to zda velmi tazke.niezeby som jej chodila cely den za ritulou,ale som spokojnejsia,ked viem,co kde ako...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vôbec to nie je od veci,si matka a snažíš sa chrániť svoje dieťa.Poviem ti,máš to ťažké,ako to znášaš?A malá?Je to bolestivé?Napíš kľudne o tom blok,radi si ho prečítame. A držím palce,nech to vybojujete čo najlepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
silná káva...ale si silná a prežiješ všetko. Verím ti. Buď dobrou maminou a miluj svoju dcérku najviac na svete... aj za svoju mamu, čo dlží tebe..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Cielito...aky zaujimavy nick....moja....nie si nicim vinna a vsetko co chcu na teba hodit je ich problem.....ja tu rada pisem o nastavovani zrkadla...ked na teba niekto nadava, ty ostan pokjna, postav pred neho pomyselne zrkadlo a prides na to, ze vlastne vela veci ak nie aj vsetky, co su tebe vycitane a pripisovane su lena alen ich problemy a sklamania ...nie tvoje. Takze ako ti to vravi mama? Ze si stetka? A nie je to odrazom jej zivota? Zamysli sa nad tym. Pouvazuj. A s kludnou myslou a sa dokazes vyhnut takymto trapeniam, ktore ti hadzu na hlavu iny. V podstate ty mas svoj zivot, pekny a taky aky ho chces mat. Pusti to z hlavy, odpust im ...ony dve to maju a budu mat tazke kym nepochopia o com zivot vlastne je ...
Tak hlavu hore a neplac, niektori ludia za nase slzy a jedinu vrasku nestoja....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neuveritelne, ake zivotne pribehy tu clovek cita... az niekedy srdce stisne.(brokenheart)
Ale uzasne je, kolko mame okolo seba silnych osobnosti, ktore sa dokazu vysporiadat s tolkou zlobou a nestastim a nakoniec este poskytnu svojim detom krasny domov.
Cielito - aj ty si to zvladla, ides vlastnou cestou, mas uzasne dieta a priatela, ktory pri tebe stoji. nenechaj nikoho posliapat to...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cielito,
krasny nick...., nenechaj sa zlomit svojou mamou, ani nikym inym. mas to, co ty aj tvoje dietatko potrebuje - milujucu rodinu. napriek vsetkemu, co sa stalo v minulosti, skus odpustit...mame, byvalemu...nemusis im to hovorit, len tak v duchu to urob a bude ti lepsie...drzim ti palceky!!!!
vea,
krasny pribeh. clovek je hned stastnejsi, ked si nieco take precita...svet a zivot je tazky, tak nam takychto stastnych koncov a pribehov treba viac, aby sme to nevzdavali...drzim ti palce a davaj na svoju rodinku pozor!!!
krasny dnik vsetkym.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vea, keď čítam niektoré príbehy na Naničmame, tak si vravím: "Veď mne je TAK DOBRE na svete! Čo sú v porovnaní s tým moje problémy?"