Mikuláš čo nám dáš ...

Máme pred sebou jeden z celkom milých slovenských zvykov, nosenia mikulášskych balíčkov do umytých čižiem. Dievčatá, kedy chodí Mikuláš u vás, čo nosí, sú podobné zvyky aj v zahraničí?
U nás nosí balíčky Mikuláš večer piateho decembra. Do rána by nik nevydržal. Váľam sa od smiechu po podlahe Väčšinou sú to lakocinky. Aj manželovi sa ujde, ak si čižmu nachystá a aj mne ak si niečo zabalím. Tento rok sme si úlohy vymenili, lebo som maród. Úsmev Staršim deťom už dávno došlo ako je to s Mikulášom, mala slečna asi ešte nepochopí. Darí sa vám držať kobyly vo svete fantázie?Prípadne pobehuje u vás nejaký čert s Mikulášom?

Komentáre

Ahojky.Tu na nemeckej vychodnej strane sa este drzi ten zvyk,ze do cizmicky sa vecer da nejaky balicek s cokoladovymi dobrotkami.Moj maly moc cokolady a keksiky neoblubuje preto mu suchnem len plysovu macicku(plysovu s i/y,teraz neviem).Minuly rok som bola u kamosky v CR(nemam to daleko),ta objednala Mikulasa s certom.No certa som sa pravdu povediac aj ja zlakla.Lukas trosku zaplackal,ale v pohode aj basnicku vysypal ako z rukavu....Bolo to pekne,a aj trochu pomohlo...Doteraz sa boji certov,ked neposlucha a hneva...;-)
Ale dnes to zostane len pri cizmicke v okne....
Majky,ahojky.(sun)

Kami, este ze si napisala, mamina ma dnes meniny v ceskom kalendariku , uz som volala inac by som zabudla (to mam spojene s mikulasom) Tu v Italy zvyk na Mikulasa nemaju, co je dost divne, lebo pravy Mikulas nevyzeral ako santa claus, ale bol to nejaky cirkevny a dokonca je taliansky "San Nicola" z Bari - on daval chudobnym za okna jedlo - takze trosku nechapem preco to taliani neslavia, ale budiz.. oni si to potom vynahradia z 5. na 6.januara kedy oslavuju tzv. Befanu - co je striga, ktora nosi vlastne take "dary" ako u nas Mikulas.. len nie do ciziem, kedze chodi skor kominom alebo za oknami.. inac v ten den sa tu robia vseliake "party" v maskach a tak, no a samozrejme vsetkym zenam chodia sms stylu "vsetko najlepsie k tvojmu sviatku" Chichocem sa vtipni talosi zeeee Pohoda

Byt Tebou, oslavujem obidva sviatky vramci nadnarodnych vztahov(rofl) Mrkám

Ked budem mat deti Veľký úsmev

hmmm, tak už oslavujeme aj Befanu.....hm hm hm- sviatkov nikdy nie je dosť- najmä takých pekných:-)

U ns je to tiež 5. večer, keď k nám príde Mikuláš. Deti nachystajú čižmičky, malú šupnem do vane a potom mikulášujem. Len uhlie nedávam. Raz som ho totiž zo žartu šupla do jednej z čižmičiek a malá sa rozplakala, že veď ona býva VŽDY dobrá, tak prečo dostala od čertíka uhlie?!
Neviem dokedy bude ešte bábika veriť, v marci bude mať šesť rokov a už teraz má logické otázky typu: - Mami, ako to ten Mikuláš dokáže letieť so saňami? Mami, ako to, že vyzerá vždy inak? V meste bol taký chudý a v ockovej robote mal pekné bruško? Chichocem sa

No to ma pomocnikov, inac by to sam nestihol Pohoda

Moja Barbie má 6 v apríli, už zistila ako to je s Mikulášom: sú to prezlečení ujovia a ona teda už na Mikuláša neverí. Skúsila som jej vysvetliť, že s Mikulášom je to ako s Ježiškom, v skutočnosti ho nikto nemôže vidieť a prezlečení ujovia sú len jeho pomocníci. Tvári sa, že mi verí, ale neviem, neviem.... Mlčím Už aj k Ježiškovi mala zopár logických pripomienok, tento rok asi bude posledný, kedy bude v niečo také veriť. Plačem

Kolegova dcera povedala "ze na jeziska neveri.. ale nebude riskovat ze by nic nedostala, tak predsa len radsej ten list jeziskovi napise" Chichocem sa

aspoň raz v roku si deti dobrovolne očistia topánky:-D Naša princeznička už vlani zdá sa prekukla ako to s Mikulášom a Ježiškom v skutočnosti je, ale tento rok sa znova usilovala uistiť že Ježiško aj Mikuláš ku nám skutočne prídu a mne nedalo zobrať jej tú krásnu predstavu. Dúfam, že keď jej to dôjde, nebude príliš sklamaná a nebude mať 18r. Vyplazený jazyk
No Ježiško im dal predsa rodičov, lebo on sa nestihne postarať o všetky deti a rozdať všetkým darčeky a tak mu pri tom pomáhame a kupujeme si navzájom darčeky z lásky. Takto nejak argumentujem...

Hore briežkom, dolu briežkom,
zapadajú sane sniežkom.
Na nich svatý Mikuláš,
pri ňom anjel, z neba stráž.

Deti hľadia do oblôčka,
nedočkavé majú očká.
-Dobrý strýčko Mikuláš,
pre všetkých dosť darov máš??-

SrdceSrdceSrdce

Milujeme Mikuláša,
lebo sladké dary znáša.
Milujeme Mikuláša,
tento rok k nám príde zasa.
Mikuláš, Mikuláš,
bol som dobrý, čo mi dáš?

Ked som bola malá bývali sme v činžiaku. Tam bol zvyk, že susedia robili čerta a mikuláša a chodili po celom dome. Veľmi som sa ho bála mal také dlhé reťaze, vždy som skončila pod stolom. Dnes bývam v rodinnom dome a dávame všetci čižmy na chodbu pekne do radu. Ráno tam máme Mikulášske. Ako sa to tam dostalo Prekvapenie Nik netuší. Váľam sa od smiechu po podlahe Len ja som ráno akosi menej vyspatá. Chichocem sa Do balíčkov dávam sladké, ovocie, orechy. Sem tam uhlie /kedže sa mi tažšie zháňa/ dávam kamen a zemiak. Keď bol syn malý tak dostal aj varechu. Pohoda

Aj ja som dostala varechu- lenže keďže je môj ocko veeeeeeeľmi šikovný, veľmi som sa jej potešila- bola vlastnoručne vystrúhaná z dreva- vyzerala ako taká chudá bábika. To bola radooooosť!!! A tak mi po trojo Mikulášov nosil Mikuláš varechy- mamu som už mala,ocka a deti priniesol ďaľšie roky(y)

Úsmev U nás chodí mikulaš tiež 5.decembra večer. Ked boli deti menšie robili mikuláša s čertom starkovci Tlieskam a bolo to super.Deti sa nevedeli dočkať a boli aspon v tento deň poslušné(y) SlnkoVyplazený jazyk .Ked to deti prekukli začali fungovať čižmičky ktoré poumývajú a položia do okna.Väčšimou do blíčkov dávame sladkosti ovocie,oriešky,sem tam sa nájde uhlie a cibula pre menej poslušných Vyplazený jazyk

....sladkosti,sladkosti a trocha aj ovocia......a kto nedostal nič tak neposlúchal...Minulého roku sme sa s manželom obliekli do mikulášskeho-manžel mikuláš a ja čert.No čo tu budem písať-bolo to SUPER!!!! Manžel mi potom povedal že mi podakuje že som ho na to nahovorila....človek sa až čudoval že sú ešte deti čo tomu veria-ten zvláštny strach s radosťou v očiach bol na nezaplatenie.....a ked sa dvere zatvorili tak až vtedy bol plač-detská hrdosť im nedovolila plakať pred mikulášom....

ahojte

ja som do vlani robila deťom mojich známych a aj rodine mikuláša a moja pubiška bola čert. Kostým krááásny požičaný z Kultúrneho strediska. Ale od tohoto roku už deti vedia ako to je, tak sedím doma a čakám kým moji zaspia a šup do vyleštených čižiem sladkôstky, orechy, pubiške pribalím aj varechu!
A viete si ma predstaviť, o všetkých som všetko vedela tak som im to patrične "naservírovala" Recitovali, spievali, tancovali ale niektoré aj plakali.;-) Chichocem sa

U nas uz chodil Mikulaaaaaas(rofl)
Kazdemu priniesol nieco ma rad este aj nasmu psikovi Ozzikovi....:-D

ÚsmevÚsmevÚsmev

Ja som si myslela ze ostanem na prazdno, kedze v Anglicku Mikulas nechodi. No mojmu drahemu sa nakoniec podarilo poslat mi dobrotky po kolegovi ktory mal sluzobku v Cechach, tak ma potesil, aj ked samozrejme verim, ze tie dobrotky mi poslal Mikulas, len mu polovicka pomohla ma najst.(clap) TlieskamTlieskam . Inak my vsetci v nasej rodine verime na Mikulasa, okrem nasich deti(giggle) Chichocem saChichocem sa .

Nuz, mne tohto roku vysla nocna smena, tiger je na tyzdnovke, tak si mladatka Mikulassku nadielku najdu dnes rano v cizmickach u starkej. Tak sme to dostavali aj my, ked sme boli male... piateho vecer sme vyrajbali cizmy a rano o siestej sme nazerali, ci v nich nieco je. Ale hanbili sme sa ist si to vybrat, az ked sa zobudili nasi a vyzvali nas k tomu Hambím sa . Nam sa podarilo nahovorit kamosov, aby nasim drobcom zahrali certa aj s Mikulasom. Tak sa ho bali chudence, ale drzali sa statocne, neplakal ani jeden. Skoda, ze teraz na to nie je cas. A kedze mam nocnu, par sladkosti som vlozila do topanok kolegynkam a kolegovi, co maju dnesnu smenu. Ved je predsa Mikulasa a este aj pracujeme v Lipt. Mikulasi Mrkám Tesit sa treba aj v dospelackom veku.

som v papradí

..jasne že sa treba tešiť...
Ja som prišla do práce a našla som si mikulášsku nádielku aj tu...šef nám to takto každý rok pripraví a je to milé Mrkám
Dnes okrem vianočných kolekcií som mala aj oriešky a to doslova všade, medzi výkresami...:-D
Pekného Mikuláša vám všetkým želám Slnko

Ako som už písala vyššie, Mikuláš u nás chodil včera /piateho/ večer. Ešte predtým vzala babina malú do mesta pozrieť na toho mestského Mikuláša, ktorý tradične rozsvecuje u nás v meste stromček. Mikuláš mal so sebou anjelikov ale aj čerta. A ten mal vrece, do ktorého sa chystal zbierať neposlušníkov. Malá prišla domov ako vymenená. Hoci jej doma Mikuláš okrem sladkostí nadelil aj plyšového psíčka, i tak sa celý večer bála, že príde čert. Z tohto dôvodu nešla ani na WC. A tak sa stalo, že ma o polnoci zobudila s plačom, vraj ju bolí bruško. Prvá myšlienka mňa - mami - panikárky bola, že to asi bude slepák. Potom som si spomenula, že od strachu nešla večer na WC a tak som vzala rozprávkovú knižku, posadila malú na toaletu a čítala. Sedeli sme tam do štvrť na jednu. Malá urobila všetko, čo bolo treba a bolesti prestali (clap). Pri umývaní rúčok sa ma s úsmevom spýtala, či si teraz môže pustiť telku /o pol jednej ráno/. Zamietla som to, ale hneď som povedala, že ostanem spinkať s ňou v detskej izbe. A tak malá princezná začala štebotať denné udalosti, ktoré predtým potlačil v jej hlavičke do úzadia Mikuláš a teraz si spomenula, že sú nevypovedané. Posledné, čo som vnímala bolo, že mali v škôlke k obedu výborný koláčik, ktorý bol dobre posolený cukrom. Nad týmto slovným spojením som sa ešte stihla zasmiať a na viac sa nepamätám. Ráno o 4.00 hod. zazvonil budík, bol časť vstať do práce.
Baby, ja mám normálne tej malej chuť vykvakotať, ako to je s čertom a Mikulášom, len aby sa už nebála a nemali sme viac takéto manévre Mrkám .

:-DBaby,náš malý / má 4,5 roka/ tak krásne včera čistil čižmy(clap) TlieskamTlieskamTlieskamTlieskamTlieskam ,až by mi bolo ľúto,keby tam nič nenašiel.Keď bol menší,tak sa zľakol Mikuláša s čertom,že sme mu povedali,že to sú preoblečení ľudia,ale stále verí,že darčeky nosí mikuláš.A tomu mladšiemu to bolo jedno,hlavne že mal ham-ham.

Kvietok TAKTO NA DIALKU HADZEM DO VASICH CIZMICIEK VSETKO ZDRAVIE STASTIE A LASKU SVETA TAK SI HO NEPOSLAPTE KED SA BUDETE OBUVAT...
VAS MIKULAS
........ja na Miklulasa verim..ako mi pred Torta 18-timy rokmi donieslol najkrajsi darcek na svete...moju milovanu dceru Martinku.(heart) .ano dievcata dnes ma moja dcera 18 rokov...no a teraz neverte na Mikulasa:-)

no veeru to musela byt uzasna nadielka, najkrajsi batoztek(clap) aky kedy mohol Mikulas dorucit(heart)

Ďakujeme molekula...aj tebe prajem v tento predvianočný čas zdravie, lásku a pevné nervy na všetky tie prípravy, aby boli sviatky v pohode.
My sme mali mikuláša včera večer o pol ôsmej, moja 5,5 ročná dcéra všetkým vyleštila čižmy, aby sme dostali od mikuláša darček. Čižmy boli na balkóne, mikuláš mne a mužovi dal maškrtu do čižmy a jej vedľa čižmičiek, lebo sa balík do čižiem nezmestil Chichocem sa Potom k tomu boli pripomienky, že prečo sme my mali v čižmách a ona nie... Museli sme Mikulášovi zakričať z okna ďakujem a ešte napísať aj na lístok /ak by náhodou nepočul/ a vyhodiť z okna. Dnes ráno pod oknami skúmala, či si lístok s poďakovaním Mikuláš zobral, alebo nie. A predstavte si, on si ten lístok asi zobral, pod oknami nebol! Tlieskam

Krásne, také ozaj zázračné. Takéto zázraky dokážu len deti, Mikuláš, Ježiško a iné čarovné bytosti Srdce .

U nás chodil milukáš tiež včera, dcéra umyla všetkým topánky, jeden krpec ich utieral do sucha, spolu ich odniesli pod okno do obývačky, tretí krpec si vzal za oboch zásluhy, že vraj mami, topánky už máme pripravené Úsmev
Lenže dietky potom nejako pozabudli na mikuláša, lebo sa zapozerali do rozprávky.
Okolo pol siedmej sme nenápadne naznačili, že ahá tam letel mikuláš, alebo sa mi to len zdalo? Chichocem sa
Tak potom išli kuknúť. A už len počujem: Mamííííí, boooool tuuuu! Hurrrááááá. Vidiš že sme poslúchali. Ale nás prekvapil, šak mami, ani sme si nevšimli, kedy prišiel Chichocem sa no veru prekvapil Mrkám

tanka, tvoja dcéra aspoň umyla všetky topánky, ale môjho kolegu deťúrence hneď sa vynašli a na otázku či majú čisté topánky - po krátkej úvahe prišla ich otázka - a nemôžme tam dať letné? Tie sú čisté...

No veď aj chlapci si tam chceli šuchúť druhé čižmičky - tie čo mali odložené umyté v botníku. A vlastne si tam aj dali práve tie, lebo tie sú vyššie - väčšie - no prostne viac sa do nich zmestí. Ale tie čo mali včera obuté sa museli aj tak umyť, ve´d mikuláš predsa všetko vidí.

hi, a mňa manželov 4 ročný brat prichytil tento rok pri čine- boli sami s manželom v obývačke a tak som vstala a pri balkón kládla také papierové čižmičky od Figara... otočím sa a mladý za chrbtom. Ale tváril sa, že si to nevšimol, hoci očká mu tam utekali každú chvíľu...
Pšššššššt, asi nám nechcel pokaziť radosť;-)

PohodaPohodaPohodaPohodaPohodaPohodaPohodaPohodaPohodaPohodaÚsmevÚsmevÚsmev
Ako slávime zimné sviatky na Slovensku
Počas zimných dní, keď bolo málo denného svetla a o elektrine ľudia ani nechyrovali, vznikali rôzne hry, zábavy a tradície. Mnohé z ľudových zvykov sa zachovali dodnes hoci často ani nevieme, odkiaľ pochádzajú. Najkrajšími sviatkami celého roka boli a sú Vianoce. Prečítajte si, ako zimné sviatky slávime na Slovensku a v niektorých štátoch sveta.

Mikuláš 6. decembra
Významným dňom zimného obdobia bol deň svätého Mikuláša. Cirkev v 9. storočí nahradila starší pohanský kult kresťanským a spojila ho s Mikulášom, ktorý bol vo 4. storočí biskupom v Mire (Malá Ázia). S nevšednou obetavosťou a zmyslom pre spravodlivosť si získal obyvateľov Byzantskej ríše. Neskôr sa stal patrónom rybárov, pltníkov, zlatníkov, študentov a najmä detí. V stredoveku si žiaci vyšších škôl vybrali zo svojho stredu študenta, ktorý bol oblečený do rúcha a predstavoval biskupa. Kráčal na čele sprievodu celým mestom. Neprístojnosti a výčiny účastníkov mikulášskych sprievodov spôsobili, že ich mestá zakázali. (Zdá sa, že aj voľakedy boli výtržníci... F.) Na obchôdzky potom chodili len trojčlenné skupiny: Mikuláš, čert a anjel. Navštevovali známe domy, aby odovzdali deťom sladkosti, ktoré rodičia pre ne pripravovali. Čert sa obliekol do kožucha vyvráteného naruby. Anjeli pripomínali postavu Lucie. Mikuláš v dlhom kožuchu bol prepásaný povrieslom, fúzy a bradu mal zhotovené z kúdele. V ruke držal berlu a na hlave mal mitru z papiera. Po príchode do domu povedal:
Deti, ja som Mikuláš,
modlite sa Otčenáš.
Mrcha deťom nesiem korbáče,
dobrým orechy a koláče.

Lucia 13. decembra
Tento deň bol považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní. Keďže za tieto dni bolo najmenej denného svetla, hrozilo ľuďom najväčšie nebezpečenstvo od škodlivých síl. Zároveň sa ponúkala možnosť využiť noc na vlastné čary. Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela ako martýrka okolo roku 300. Ako kresťanke jej vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Lucia si preto oči vylúpila a poslala ich svojmu ženíchovi na miske. Za to ju Panna Mária odmenila novými, ešte krajšími očami. Na Slovensku sa naproti tomu tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek. Keď ju hodili do plameňov, aby ju upálili ako strigu, vraj nezhorela, ale žila ďalej. V predvečer Lucie dospelí i deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Niekde urobili z jedľovej vetvičky a obilného kláska metličku a ňou, namočenou do svätenej vody, od Lucie do Vianoc kropili celý dom a stajne. Nie nadarmo sa hovorievalo, že „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“.
Pri ochrane gazdovstva významnú úlohu zohrávali obecní pastieri. S veľkou trúbou obchádzali dedinu a silným trúbením zaháňali bosorky. Inde práskali korbáčmi, pískali na píšťalkách alebo cengali kravskými zvoncami.
V predvečer Lucie po západe slnka už nedovolili žiadnej žene vstúpiť do domu, aby nemohla uškodiť krave. Ak niektorá krava dávala málo mlieka, gazda mal podozrenie, že jej striga počarila – „porobila“. Porobené mlieko vyliali na hnojisko a šľahali ho šípovými prútmi, lebo vraj to isté cítila striga na vlastnom tele. Strigy bolo možné vidieť v tento deň na cintoríne, na krížnych cestách alebo v kostole pomocou „luciového stolčeka“. Ak človek, čo drevený stolček zhotovil bez jediného klinca, sedel na ňom na Štedrý večer v kostole pri bohoslužbách, videl všetky strigy za oltárom. Potom musel so stolčekom utekať z kostola rýchlo domov, aby ho strigy nechytili.
V tomto pre čary priaznivom období nechýbali ani ľúbostné veštby. K dievčenským veštbám patrilo napríklad „trasenie plotov“, pričom odriekali:
Klopem, klopem s týmto plotom
všetkým svätým mým životom.
Klopem, klopem dnes,
kde je môj najmilší,
nech mi tam vyštekne pes.
Deň Lucie bol sviatkom priadok. Vtedy sa nesmelo priasť ani šiť, lebo dievča by stihlo nešťastie. Večer sa niektoré ženy preobliekali za Lucie. V bielych plachtách alebo šatkách, čo si stiahli do tváre, aby ich nebolo poznať, chodili po domoch. Jedna z nich niesla vedro s vápnom a štetku a bielila steny. Iná niesla husie krídlo na zmetanie pavučín. Tváre mali zaprášené múkou, na niektorých miestach aj sadzami (čierne Lucky). Domáci obdarovávali Lucky jablkami a koláčmi.

Tomáš 21. decembra
Na Tomáša je najkratší deň roka. Na území Slovenska bol tento deň známy ako deň lesov. Hovorievalo sa: „Na Toma seď doma“, čo znamenalo, že sa horám treba vyhnúť, aby sa nestala nehoda. Vinšovníci nosievali kus železa, čo sa nazývalo „chodenie s oceľou“. Železo symbolizovalo pevnosť, zdravie a silu a vinš mal charakter koledy:
Cincilin, cincilin, doniesol som vám oceli,
žeby sa vám hrnce, misky, rajnice nebili,
reťaze netrhali, sekery nelámali.
Žeby ste dobre pálenku pili
a boli takí zdraví ako táto oceľ.
Prichádzala zima a s ňou sa zachovala pranostika: Od Vianoc do Ducha nespúšťaj sa kožucha, a po svätom Duchu zas dobre v kožuchu.

Vianoce 24. – 26. decembra
K najbohatším patria zvyky medzi Vianocami a Novým rokom. Boli to zvyky spojené s vítaním znovu sa rodiaceho slnka, neskoršie s Kristovým narodením. Vianoce (Hody) trvali od 24. do 26. decembra. Štedrý deň mal viacero pomenovaní: Kračún, Vilija (z lat. vigília), Dohviezdny večer.
Na Štedrý deň ráno sa pieklo vianočné obradné pečivo. Podľa tradície muselo byť do východu slnka z pece vonku. Ním obdarovali neskôr vinšovníkov. Gazdiná pri pečení používala nové nástroje – pekársku lopatu, ohrablo a ometlo, aby sa obnovilo zdravie rodiny. Chlapi zaplietli do bičov počas pečenia novo spradenú šnúru, aby sa darilo statku. Gazdiná si ešte pred východom slnka poobtierala ruky od cesta o ovocné stromy, a popol z pece vysypala pod stromy, aby bola dobrá úroda ovocia. Pečivo malo vo vianočných obradoch mimoriadne veľký význam. Najstaršou formou boli placky z nekysnutého cesta, neskoršie opekance alebo figúrky domácich zvierat. Pre žobrákov a dobytok pripravovali špeciálne okrúhle koláče (placky) so soľou, makom a korením.
Podľa počasia na Štedrý deň usudzovali, aká bude budúca úroda:
Štedrý večer jasný každému je milý,
dá vraj Pán Boh vína, požehná v obilí.
Na Štedrý deň, na Božie narodenie a na Nový rok chodievali po domoch koledníci. Boli to najmä pastieri, hlásnici alebo hájnici, ktorí vo svojich vinšoch želali gazdovi i gazdinej dobrú úrodu, zdravý dobytok, zdravie a spokojnosť. Za to dostávali koláče a pálenku. Vinšovalo sa napríklad takto:
Vinšujem vám v tieto slávne sviatky,
aby vám dal Pán Boh šťastie,
hojné božské požehnanie:
na poli úrodu,
v dome príplodu,
na statečku rozmnoženie,
na dietkach potešenie
a vám všetkým dobrého zdravia.
V podhorských oblastiach Slovenska gazdovia prinášali z hory jedľové vetvičky, ktoré pozapichovali nad zárubne dverí. Ihličie malo chrániť ľudí i zvieratá pred škodlivými silami a mŕtvymi, ktorí v tom čase prichádzali k svojim žijúcim potomkom. Vianočný stromček sa u nás udomácnil pomerne neskoro. V polovici 19. storočia sa táto módna novinka rozšírila z nemeckých oblastí do okolitých krajín. Čoskoro sa však stal neodmysliteľným znakom Vianoc. Jedličky sa u nás spočiatku vešali nad stôl. Pripevňovali sa pod strop o drevenú hradu. Až neskoršie ich osadili do podstavca a ozdobovali jabĺčkami, orechmi a medovníkmi. Mimoriadnu starostlivosť venovali úprave stola. Pod stôl kládli železné nástroje na zabezpečenie dobrých pracovných výsledkov, zdravia a sily. Okolo nôh stola obtočili reťaz, ktorá mala upevniť zdravie a jednotu rodiny. Na niektorých miestach Slovenska pokryli stôl bielym ľanovým obrusom a naň položili misku s vyklíčeným jačmeňom. Na stole bol chlieb, ktorý tam ostal celý až do Nového roku. Na jedenie bol pripravený druhý bochník. Celá rodina oblečená do čistých šiat sa zhromaždila okolo stola a jedlo nosili na stôl obradnou formou, aby sa posilnil slávnostný rámec vianočných sviatkov. Večera sa začínala tak, že každý dostal pohárik hriatej pálenky. Gazda urobil prstom namočeným do medu každému krížik na čelo ako ochranu proti zlému. Jedlá sa zo stola neodkladali, zostávali na ňom do druhého dňa. Po večeri sa blízki susedia a príbuzní navštevovali a spievali známe vianočné piesne.
Veľkým zážitkom bol príchod betlehemcov. Betlehemské hry vznikli v stredoveku na podklade cirkevných hier; neskoršie dostávali svetský charakter. Predstavovali výjavy zo života pastierov a boli obohatené spevom a žartmi.
V prvý sviatok vianočný, na Božie narodenie (25. december), zavčas rána niektorý muž z domácich utekal do potoka po vodu. Do nej potom namočil chvojinu a pokropil ľudí a miestnosť. Do vody sa hádzal peniaz, jabĺčko a všetci sa v nej poumývali počínajúc od najstaršieho. Peniaz znamenal blahobyt, jablko zdravie a umývanie súdržnosť v rodine. V tento deň sa jedávalo to, čo na Štedrý večer. Obradné vinše boli podobné vinšom Štedrého večera. Malý chlapec napríklad vinšoval:
Aj ja malý, neveličký,
pýtam sebe do kapsičky
kus koláča, kus mrváča,
vypustím vám z kapsy vtáča.
Na druhý sviatok vianočný bolo Štefana. Hovorievalo sa: „Ak sa vetry na Štefana spolu chytia, veliké priekopy a záveje narobia.“ Alebo: „Keď Štefan blato vyfúka, bude pekná jar.“
Zavčas rána išli mládenci brodiť kone. Dievčatá si namočili vo vode nohy a rýchlo sa umyli, aby boli po celý rok svieže. Poodkladali misky s jedlami zo Štedrého večera, s ktorými sa do Štefana nesmelo hýbať. Pozametali izbu a smeti, ako aj popol z pece, vysypali pod stromy. V tento deň bol známy zvyk „chodenie po orechoch“. Bol to sprievod mládencov s harmonikou, pričom na čele išiel mládenecký richtár. Chodili po domoch, kde mali dievčatá a tancovali s nimi. Domáci mali pripravené pohostenie – pálenku, klobásy a lieskové orechy. Na záver sa mládenci odobrali k mládeneckému richtárovi a pri delení orechov sa radili, ktorý z nich by mal byť budúcim richtárom. Zvolenie mládenca za richtára bolo poctou pre celú rodinu.
K silvestrovským zvykom (31. decembra) patrilo na niektorých miestach Slovenska „kurinovanie“ a „babenovanie“. Hlavnou postavou bol mládenec preoblečený za ženu a dievča preoblečené za muža. S nimi išli ďalší mládenci a dievčatá s hudobnými nástrojmi. Kurinovanie súviselo s chovom a rozmnožovaním hydiny. Muzikanti zahrali do tanca, a keď si vinšovníci s domácimi zatancovali, po pohostení sa pobrali ďalej. Pri druhej obchôdzke chodilo babenovať asi desať mládencov na čele s richtárom. Bolo to spoločné blahoželanie
mládencov k Novému roku. Atmosféru silvestrovských večerov dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičmi.
Vianoce. Sú tým najkrajším a najočakávanejším obdobím v roku, na ktoré sa teší azda každý z nás. Vtedy ľudia na chvíľu odložia všetky svoje starosti a strávia vzácne chvíle v kruhu tých najdrahších. Sú to naozaj nádherné sviatky pokoja, mieru a radosti, plné vôní a rozžiarených detských očiek.
Je to zvláštne, že jeden jediný deň v roku dokáže vyvolať radosť v srdciach toľkých ľudí. Ale vianočné čaro nepatrí len tomuto jednému - Štedrému dňu. Sprevádza aj celé obdobie pred ním. Je to síce uponáhľané obdobie nákupov, pečenia a upratovania, ale očakávanie Štedrého dňa a vianočná atmosféra, ktorá visí stále vo vzduchu, napokon vždy zvíťazia. Zvíťazia a všetky povinnosti, ktoré sú predsa len súčasťou Vianoc, sa nám už potom nezdajú byť až také strašné.
V minulosti sa však k tomuto obdobiu viazali rôzne čary a magické úkony, prostredníctvom ktorých si ľudia chceli zabezpečiť lásku, zdravie, ale aj bohatstvo. Verili, že práve toto obdobie je vhodným časom, kedy môžu urobiť niečo pre to, aby si svoj ťažký život aspoň trochu uľahčili.
A práve zvykom a tradíciám zimného obdobia som sa rozhodla venovať vo svojej práci. Jej čitateľom by som chcela priblížiť čaro Vianoc z minulosti, ktoré boli síce materiálne chudobnejšie ako tie dnešné, ale na druhej strane bohatšie na lásku a vzájomné porozumenie ľudí. Pokračovanie o Vianočných zvykoch

1. P R I A D K Y

Koncom novembra sa začínalo zimné obdobie, obdobie relatívneho pracovného pokoja. Končili sa náročné poľnohospodárske práce i práce v lese a ľudia začínali žiť intenzívnejším rodinným a spoločenským životom. Venovali sa rôznym prácam doma. Muži sa pripravovali na nasledujúcu poľnohospodársku sezónu, opravovali a zhotovovali náradie, vyrábali hračky pre deti, ale robili tiež menšie opravy na domoch. Ženy sa venovali domácim ženským prácam - vyšívali, šili, párali perie, tkali a priadli.
Práve priadky mali pre spoločenský život na dedine v zimnom období veľký význam. Schádzali sa na nich skupinky dievčat vo veku približne od pätnástich rokov. Priadlo sa celý týždeň okrem soboty, nedele a štvrtku. Vo štvrtok sa síce dievčatá stretli, ale venovali sa iným ručným prácam.
" Priadky " - tak sa zvyčajne hovorilo i dievčatám, ktoré sa na prácach pri pradení zúčastňovali, sa zvyčajne schádzali v niektorom dome, alebo v tzv. kúdeľnej izbe. Takýchto izieb mohlo byť podľa veľkosti dediny a počtu obyvateľov aj viac a v jeden deň sa mohli priadky konať i na viacerých miestach.
Dievčatá sa museli vždy postarať o teplo a svetlo v dome, či kúdeľnej izbe, preto každá priniesla polienko na kúrenie a petrolej kupovali zo spoločných peňazí.
Ako odškodné za izbu dávali gazdinej po šestnásť hrstí vytrepaného ľanu, tzv. kytku, bochník chleba a tie bohatšie priniesli aj kyslú kapustu, niekedy výslužku zo zakáľačky. V izbe museli udržiavať poriadok a po skončení priadok ju poopravovali a vybielili.
Okrem práce bola súčasťou priadok aj zábava. K dievčatám sa niekedy pripájali aj mládenci a tie ich vždy netrpezlivo očakávali. Ak mládenci dlhšie neprichádzali, dievčatá sa ich snažili prilákať rôznymi čarami. V Krušetnici jedno z dievčat vyšlo von a nabralo trochu machu, ktorým boli poupchávané špáry medzi brvnami. Dievčina prišla do izby, mach žmolila v ruke a pritom odriekala:

"Čo by si prišiel v jednej gati,
Jednej nohavici, v jednom krpci,
Aj slepý, aj chromý, len keby si prišiel !"

Potom zobrali dve dievčatá z každej kúdele trochu ľanu, stali si chrbtom k sebe a zohnuté v predklone ušúľali spoločne z ľanu povrázok, potom ho zavesili na klinec zatlčený do povaly a zapálili. Medzitým niektoré dievčatá priniesli v ústach vodu z potoka a museli ňou zahasiť horiaci povrázok. Iné zatiaľ zametali izbu, pričom medzi nimi prebiehal nasledovný dialóg:

" Čo metieš ? "
" Chlapov ! "
" Odkiaľ ? "
" Zdola i zhora i z prostriedku dediny, do tejto našej kutiny ! "

Smeti pozametali na kôpku, priložili aj mach, všetko položili na metlu a dievka, ktorá mala u chlapcov najväčší úspech si na to sadla a opäť odriekala "Čo by si prišiel …". Nakoniec si dve dievčatá otočené k sebe chrbtami položili metlu so smeťami na plecia a spoločne, jedna kráčajúc dopredu, druhá pospiatky, vyniesli smeti na krížne cesty.
Ak aj napriek čarom mládenci neprišli, dievčatá sa pri práci zabavili aj bez nich. Napríklad na Dolnej Orave dievčatá zvykli spievať pieseň, ktorej text vlastne postupne zvolával chlapcov zo všetkých okolitých dedín:

"Kedyže tí Veličäni prídu, donesú nám na kúdeľky cíňu,
pôjdeme ich pred Ratúša čäkať,
budú sä nám kúdelenky jägať.

"Kedyže tí Párničäni prídu, donesú nám na kúdeľky cíňu,
pôjdeme ich na Žäbiny čäkať,
budú sä nám kúdelenky jägať."

Mládencov zo Zábreže chodievali podľa textu piesne čakať na Hajov ...

Pri piesni i tancovali tempo sa stupňovalo a keď sa niektorej zazdalo, že chlapci už naozaj dlho neprichádzajú, vyzula si čižmu a sárou začala plieskať ostatné dievčatá po zadku. Ostatné sa samozrejme nedali, pripojili sa k tejto roztopaši a tento sáričkový tanec často končil až keď vysilené dievčatá popadali na zem a nevládali sa už ani smiať.
Ale chlapci väčšinou prišli sami, ani privolávať ich nebolo treba. No a kým sa dievčatá venovali práci, oni si krátili čas po svojom. Hrali karty, alebo vymýšľali rôzne žarty a huncútstva, ktoré by mohli vykonať priadkam. K obľúbeným patrilo podpáliť kúdeľ tej, ktorá zadriemala. Niekedy jej aj zaspievali:

"Pri vretienci zadriemala,
neskoro sa zbadala,
iba keď jej horela
z ľanu biela kúdeľa."

Na dolnej Orave sa zabávali aj čítaním hviezd. Mládenca ( alebo dievčinu ), ktorý bol na priadkach prvýkrát posadili do stredu izby a navliekli mu kabanicu tak, že jeden rukáv mu držali nad hlavou. Rukávom nad hlavou pomaly otáčali a mládencovi ( dievčine ) prikázali , aby sa pozeral cez rukáv a počítal hviezdy. Po chvíli " počítania " mu za všeobecnej veselosti cez rukáv kabanice vyliali na hlavu hrnček vody.
Niekedy, keď sa polienka v peci rýchlejšie strácali, zval mládenec svoju vyvolenú aby s ním vyšla von na krúpy.
Znamenalo to, že má záujem sa porozprávať chvíľku bez svedkov, či postískať a aby ich ostatní celkom neohovorili, patrilo sa priniesť zopár polienok spod susedových okien.
Ak však bolo na priadkach i viacero starších, vydatých žien, ktoré trochu uťahovali uzdu veselosti, mládenci veľa nežartovali. V takom prípade si väčšinou navzájom rozprávali rôzne príbehy a zaujímavé zážitky. Boli to vždy vzácne chvíle, kedy sa najlepšie odovzdávali skúsenosti a múdrosť starších generácií tým mladším.

Ale piesne, tance a rôzne hry nechýbali vlastne nikdy.

Je potrebné spomenúť, že dievčatá si čas krátili aj zábavnými obchôdzkami po dedine v rôznom prestrojení. Väčšinou išli so zámerom získať niečo pod zub. Ich masky boli rozličné. Napríklad v Breze sa obliekali za cigánky a chodili po dedine s batohmi, v ktorých niesli mačky. Navštevovali zámožnejšie domy a domácich prosili, aby im dali niečo na " slinky ". Ak im nechceli nič dať, búchali si navzájom do batohov a mravčiace mačky vydávali za deti plačúce od hladu. Niekedy krikom a predstieraným nárekom vystrašili deti domácich. Potom však museli utekať pred nahnevanými rodičmi detí.
Hlavným cieľom priadok bola však práca, i keď zábava nikdy nechýbala. Pre obyvateľov dediny to boli vždy príležitosti, kedy sa mohli stretnúť a pri spoločnej práci i príjemne stráviť dlhé zimné večery.

2. S T R I D Ž I E D N I

2.1. K A T A R Í N A ( 25. november )

Bol to prvý významný deň zimného obdobia, prvý z takzvaných stridžích dní. Ľudia na dedine verili, že v zimnom období, kedy majú všetky nepriaznivé sily najväčšiu moc, je potrebné sa pred nimi ochrániť. Tento deň sa však na rozdiel od ostatných niesol v duchu zábavy.
Mládenci sa v katarínsku noc zabávali tak, že v domoch, v ktorých boli dievčatá, poprenášali a poschovávali rôzne nástroje a náradie. V Čimhovej boli častým objektom záujmu žrde zavesené pod strechou z vonkajšej strany domu. Dievčatá vedeli o tomto huncútstve, a preto sa snažili žrde poschovávať. Ale mládenci si vždy nejaké našli. Tie potom väčšinou poukrývali v korunách stromov .
Z niektorých zasa postavili v rieke labilnú pyramídu, ktorá sa rýchlo rozpadla. Dievčatá, ktoré sa ráno snažili nájsť žrde väčšinou hľadali bez úspechu. A ľudia, čo ich videli sa im vysmievali, že behajú po dedine ako strigy. V Osade zasa prenášali vozy, brány a záchody do susedných dvorov.
Ale hlavnou udalosťou tohoto dňa bola všade "katrenská zábava". Bola to posledná zábava pred adventom ( Katrena hudbu zaviera ). Mládenci už od rána chodili po dedine v rôznom prestrojení a snažili sa získať niečo na spoločnú hostinu počas večernej zábavy. K najčastejším maskám patrili mládenci oblečení v ženských šatách, medveď s medvediarom a tiež cigánky. Práve cigánka pýtala od dedinčanov, ktorých táto veselá družina navštívila, vajíčka, slaninku, zemiaky a iné dobroty. Keď im nechceli dať, sami si zobrali. Z peňazí vyplatili muzikantov a nakúpili pálenku. A potom sa do polnoci spoločne zabávali.
Katarína bola aj dňom, kedy dievčatá zúčastňujúce sa na priadkach museli mať napradené aspoň jedno pradeno. Hovorilo sa:
" Na Katrenku po pradienku."
Aj počasie sa sledovalo - Katarína na ľade, Vianoce na blate.

2. 2. O N D R E J ( 30. november )

Aj tento deň mal význam z hľadiska pranostík.
Aké počasie bolo na Ondreja, také malo byť celú zimu. Počasie však slúžilo aj na predpovede úrody: Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov.
Keď sú na Ondreja kvapky na stromoch, bude veľa ovocia.
Nielen na Orave chodili ráno po domoch vinšovníci. V Plešivej to boli malí chlapci, Púčkari.
Hovorilo sa, že chodia po púčkoch - chodili po domoch, v každom sa pomodlili a za to dostali malé okrúhle koláče, Púčki.
Alebo v Babíne vinšovali takto:
"Vinšujeme vám tohoto svätého Ondreja,
aby vám dal pánboh zdravia, šťastia, hojného požehnania,
na poli úrodu, v dome lásku, svornosť, úprimnosť."

Potom vinšovník poskočiac na jednej nohe pobozkal stôl a dodal:

"Aby ste boli taký trváci ako tento stolíček."

Cez deň chodili zasa mládenci prezlečení za "ďadov", ( žobrákov ) po domoch a snažili sa dievčatá zašpiniť sadzami a popichať kožou z ježa, ktorú nosili so sebou. Alebo chodili prezlečení za vlka a medveďa a zabávali obyvateľov dediny.
Dievčatá zas chceli mládencom odplatiť na Ondreja katarínske žarty. Večer chodili po dedine a váľali ploty, lavičky, drevo naukladané na podstení, vápnom zabielili okná a brali chlapcom nielen rôzne náradie, ale aj osobné veci, napr. klobúky, opasky.
V prvom rade bol však deň Ondreja dňom ľúbostnej mágie. Nesmelo sa priasť, ale dievčatá sa zišli v niektorom dome a prostredníctvom rôznych čarov sa snažili odhaliť, alebo ovplyvniť ich budúcnosť v láske.
Známe je ondrejské varenie halušiek. Museli si zadovážiť múku z deviatich domov, alebo ukradnutú z mlyna. Drevo, ktorým sa kúrilo v peci bolo tiež ukradnuté a vodu na cesto nanosili v ústach. Potom do pripravených halušiek zabalili lístočky s menami chlapcov a varili ich. Uvarené halušky povyťahovali z vriacej vody a každá z dievčat si vzala jednu, aby sa dozvedela, kto mal byť jej nastávajúcim.
Iným spôsobom zasa zisťovali povolanie svojho budúceho partnera. Cez kľúč liali do studenej vody olovo a zo vzniknutých útvarov sa snažili vyčítať, čím bude ich nastávajúci. Potom dievčatá odišli k potoku, tam každá raz prešla hrabľami po dne a to, za koho sa vydá určovali aj podľa toho, čo vyhrabala. Napríklad skala znamenala, že sa vydá za murára, drevo za stolára a podobne.
Dievčatá ( ale niekedy aj mládenci ) chodili triasť ploty. Triasli plotom a pritom šuškali:
"Plote, plote, trasiem ťa, svätý Ondrej prosím ťa,
aby si mi dal znať, s kým ja budem pri sobáši stáť."

A čakali, z ktorej strany zabreše pes. Z tej strany dediny mali mať potom muža. V Zázrivej najskôr odriekali veršík, potom tri krát zatriasli plotom a museli si zapamätať, s kým sa im snívalo. Veršík znel takto: "Puoťe, puoťe träsiem ťä, svätí Ondrej prosím ťä, povedže mi, ag mi máš, s kím jä puojďem na sobáš."

Alebo:
"Povedže mi praudu, koho buďem mať za muža."

S podobným veršíkom ako pri trasení plota, dievčatá triasli aj postele:
"Svätý Ondrej prosím ťa, doska, posteľ trasiem ťa ,
daj mi znať, s kým ja budem pri sobáši stáť."

Alebo:
"Svätý Ondrej, ja ťa vzívam a ty posteľ ja ťa kývam
a ty mi daj znať, kedy budem pri sobáši stáť."

Potom museli vyčítať svoj osud zo sna.
V Tvrdošíne išlo dievča vykývať kôl z plota toho gazdovstva, do ktorého sa chcelo vydať, pričom odriekalo:
"Kývam plotom, nikto nevie o tom, len sám pánboh z neba, že mi muža treba."

Dievčatá tiež chodili tajne siať na hnojiská vo dvoroch mládencov ľanové semená:
"Ňeská je Ondrejä mena, sejem jä ľanovuo semä, ňesejem ho, abi zišieu aľe abi mi odaňec prišieu."

Ďalším zvykom bolo, že dievčatá chodili klopkať na chlievy a pýtali sa :
"Za koľko rokov sa vydám?"
Po koľkom klopnutí sa ošípaná ozvala, za toľko rokov mala byť svatba.
Známe sú aj ďalšie spôsoby čarovania. Napríklad v Tvrdošíne dievča upriadlo dlhú niť a položilo ju od ich plota k susedovmu. Mládenec, ktorý prvý stúpil na pripravenú niť mal byť ženíchom.
V Oravskej Polhore vynášali dievčatá na dvor kosti, každá po jednej. Tá, ktorej kosť vrana uchytila ako prvú, sa mala vydať prvá. Do roka sa malo vydať aj dievča, ktoré našlo v slamennej streche nevymlátený klások.
Alebo dievča vo Vavrečke malo ísť na krížne cesty a tam škrabadlom hrabať zem a odriekať: "Škriabem ťa, driapem ťa, svätý Ondrej prosím ťa, aby si mi dal znať, s kým sa budem na sobáš brať."

A jej partnerom sa mal stať prvý mládenec, ktorého uvidela.
Známou je aj veštba s čerešňovým prútikom, ktorý dievča polievalo až do Vianoc vodou nanosenou v ústach. Ak do Vianoc prútik vykvitol, dievča sa malo do roka vydať.

2. 3. B A R B O R A ( 4.december )

Tomuto dňu sa na väčšine nášho územia nevenovala zvláštna pozornosť. Niekde chodili večer po domoch "Barborky". Boli to dievčatá alebo ženy, neskôr i muži, oblečení do bielych šiat so šatkou cez tvár, aby ich nebolo poznať. Metlou alebo husacím krídlom symbolicky zamietli izbu a odišli do ďalšieho domu. Na Orave však tento zvyk nepoznali a celkovo deň4.december nemal vo zvykosloví Oravy význam.

2. 4. M I K U L Á Š ( 6. december )
Deti, ja som Mikuláš,
modlite sa Otčenáš.
Mrcha deťom nesiem korbáče,
dobrým orechy a koláče.

Obyčaj chodenia Mikulášov nemá na Orave dlhú tradíciu. Objavil sa až po druhej svetovej vojne, i keď postava Mikuláša a jeho dobročinnosť boli známe už predtým. Ráno 6.decembra si deti vo vyčistených krpčekoch našli jabĺčka, oriešky, cukríky, niekedy však cibuľku, cesnak, uhlie alebo šupky zo zemiakov, ako odmenu za správanie.

2. 5. L U C I A ( 13. december )Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju mo

Deň Lucie a s ním v podstate celé obdobie až do Vianoc sa pokladali za nešťastné dni, pretože sa uvoľňovali zlé sily. Pozornosť sa venovala hlavne ochrane proti nim. Tento deň bol považovaný za najvýznamnejší zo stridžích dní.
"Lucia pochádzala zo Syrakúz a zomrela ako martýrka okolo roku 300. Podľa legendy, ktorej najstarší variant je v Danteho Božskej komédii, Lucii, už ako kresťanke, vnútili pohanského ženícha, ktorého očarili jej krásne oči. Situáciu vyriešila tým, že si ich vylúpila a na miske ich poslala svojmu obdivovateľovi. Panna Mária ju za to odmenila novými, ešte krajšími očami." 1

V ľudových vrstvách považovali Luciu za najväčšiu bosorku.
Účinným ochranným prostriedkom bol na celom území Slovenska cesnak. Dospelí aj deti jedli chlieb s cesnakom, cesnakom natierali kľučky na dverách domov a maštalí. Dobytok chránili aj tak, že mu cesnak dávali žrať. Cesnak však musel mať odrezané konce. Ak by totiž striga vošla do maštale a zacítila by cesnak, snažila by sa ho dostať von:
" Cesnak, von z kravy ! "

Správne orezaný cesnak však mohol odpovedať:
" Ako vyjdem z kravy, keď nemám chvosta ani hlavy ! "

V Zázrivej chránili dobytok pred strigami iným spôsobom. Aby si Luciu naklonili, piekli pre ňu kabáč. Dali do neho cesnak, k nemu nôž a vodu. Na druhý deň dali tento kabáč zožrať dobytku.
Mládenci, aby vyhnali strigy z dediny, chodili z jedného konca dediny na druhý a snažili sa stále robiť poriadny lomoz a hluk. S palicami v ruke behali okolo plotov a rapkali na štekoch ( koloch v plote ). V Párnici chodili po dedine s trepačkami na ľan. V Nižnej pukali bičmi, pukačkami a trúbili na faľfách ( duté špule, na ktoré sa z pradienka zvíjali ľanové nite ). Nikde však nezabudli zakričať:
" Strigy von z dediny ! "

V tento deň nemohla prísť ako hosť do domu prvá žena. Priniesla by domácim chorobu a nešťastie. Zakázané boli aj niektoré druhy práce. Zákaz platil najmä pre drevorubačov a furmanov ( " Dňeska je Lucie, ľebo ťä zabije ! " ).
Niektoré činnosti boli naopak typické práve pre tento deň. Jednou z nich bolo napríklad hádzanie hrncov o dvere domov. Dôvody boli rôzne. Niekedy hádzali hrnce mládenci dievčatám, alebo spoločne ich hádzali do dverí starých mládencov a dievok. Niekde si vraj takto riešili spory ( ak mali hňevníka ), alebo to robili preto, že " tak sä robí".
V niektorých dedinách chodili vinšovať aj na Luciu. Väčšinou to boli malí chlapci. V Kraľovanoch hovorili, že chodia polazovať, lebo nosili polazníky ( prútiky na konci rozvetvené, s ktorými potom na jar vyháňali na prvú pašu).

Vinšovali takto:
" Doňiesou som vám oceľe,
abi sťe mali hrnce celie,
abi sä vám reťäze netrhali
a sekeri ňelámali !
Abi sťe mali tolko volou,
Kolko je f plote kolou !
Abi sťe mali tolko ťeličiek,
Kolko je na ňebi hviezdičiek !
Dobré ráno ! "

V Žaškove zasa takto:
"Doňiesou som vám oceľe,
abi sä vám hrnce, misi ňebiľi,
koľesá ňelámali,
reťäze ňetrhali,
abi sťe maľi toľko volou,
ako je f ploťe kolou !
Abi sťe maľi toľko ťeľičiek,
ako v ľižňíku ľižičiek,
abi sťe boľi veseľí,
ako sä húski v jäseňi !
Pánboh daj dobrí ďeň !
V I A N O C E

T O M Á Š ( 21. december )
Tento deň nemal taký veľký význam ako dni predchádzajúce. Podobne , ako vo všetky stridžie dni, ani na Tomáša nesmeli ženy ráno chodiť do cudzích domov. Obavy mali ľudia aj z príchodu žobráka. Ak predsa prišiel, snažili sa prekaziť jeho prípadné čary. Hodili pred neho metlu z jedľových konárov.
Niekde chodili na Tomáša dievčatá vinšovať mládencom popod okná:
" Na Tomáša, nech vám Pánboh nevestu dobrú prináša
a všetko zlé odnáša !
Aby bola domácnosť spokojná
a úroda na poli hojná ! "

Potom rýchlo utiekli, aby ich nepoznali.
V Zubrohlave chodili chlapci vinšovať s polazníkmi. Boli to vŕbové prútiky a chvojinky ozdobené ovsom a červenou, alebo modrou stužkou. Vinšovali takto:
"Ňesem vám tu polazňiki,
Krista Pana radosňiki !
Prišiel som tu po oceľi,
Abi sťe boli zdravi a veseľi
Ako v ňebi aňďeli.
Chvaľenježiš ! "

O B L Á T K Y

Obdobie od Lucie do Vianoc bolo vyplnené rôznymi prípravami na sviatky.
Na týchto prípravách sa podieľal aj učiteľ - rechtor. Pripadla mu úloha napiecť oblátky pre dedinu. Surovinami prispievali takmer všetci obyvatelia a pri pečení pomáhali učiteľovi žiaci a mládenci. Oblátky sa piekli niekedy celý týždeň až do Vianoc. Chlapci školáci ich potom dva až tri dni pred Vianocami roznášali v košíkoch po domoch.
Pri odovzdávaní aj vinšovali:
" Vinšujem vám na tieto hody,
žeby ste mali toľko mlieka, ako vody
a smotanky plné dbanky,
masielko ako kvet,
dajte mi korunku, ale hneď. "

V Nižnej vinšovali takto:
" S týmto krásnym pozdravom
pozdravuje vás pán rechtor,
keď sa vám on na pamiatku
narodenia mesiáša
týmto darom zavďačuje.
Aby ste ho láskavo prijali,
Zo srdca vám praje hojnosť, svornosť
a na druhom svete mali slávu a večnosť.
Nech vás Pán Boh živí !
Pochválen buď Ježiš Kristus ! "
Domáci im potom nakládli do košíka potraviny, prikladali aj peniaze pre pána učiteľa a malým vinšovníkom dali drobné mince.

Š T E D R Ý D E Ň ( 24. december )

Týmto dňom sa začína obdobie, ktoré sa bežne označovalo termínmi Vianoce, Sviatky, Hody. Štedrý deň sa na Orave menoval tiež Dohviezdny deň, alebo Badňak.
" Juhoslovania označovali názvom " badniak " drevo, ktoré na Vianoce zapálili a vykonávali pri ňom niektoré obrady." 2
Na Štedrý deň, už skoro ráno, ženy piekli viadnočné pečivo, aby mali čím obdarovať koledníkov a vinšovníkov ( podľa tradície mali byť s pečením hotové už na úsvite ).
V Zázrivej piekli ženy kabáč ( všeobecný názov pre tento druh koláča aj v iné sviatky ), popuanok ( špeciálny názov pre vianočný kabáč v Zázrivej - Ústredí ), alebo tiež kleskňe ( Zázrivá - Nižná Plešivá ). Bol to koláč zo sladkého kysnutého cesta, jačmennej múky, ktorý sa piekol v peci,
v pahrebe. Pred vložením kabáča do pece gazdiná hovorila:
" Kisňi, kisňi, ňič ňemisli, ďeťi puačú, jedui bi. "

Kabáče sa jedli namiesto chleba, alebo koláčov.
Špeciálnym vianočným koláčom bol aj kräjčuoň, púček, alebo vrtan. Bol to koláč z kysnutého cesta s dierou uprostred, zdobený strúčikmi cesnaku. Počet strúčikov súhlasil s počtom členov domácnosti. Podľa toho, ako cesnak každého z členov vyzeral po upečení ( najviac pripálený a vysušený ), veštili chorobu a smrť. Kräjčuoň bol na vianočnom stole, prípadne pod vianočným stromčekom, až do Nového Roku. Cesnak z neho na Nový Rok rukavicami vyťahovali a treli si ním hrdlo, aby ich celý rok nebolelo, pretože okrem toho, že prostredníctvom cesnaku veštili budúcnosť, slúžil aj na ochranu pred chorobami. Pri pečení vianočného pečiva nezabúdali ľudia ani na zomrelých. Jeden z menších chlebov bol určený " pre dušičky ". Na štedrovečernom stole musel ostať nedotknutý až do Nového Roku, kedy ho rodina spoločne zjedla. Štedrý deň bol však až do večere dňom pôstnym. Cez deň sa jedlo málo, väčšinou koláče, ktoré sa zapíjali mliekom, ale v Zázrivej napríklad bolo zakázané jesť biele a čierne jedlá a najmä mlieko, lebo spôsobovalo rany a hnisanie. Pitie vody sa malo tiež obmedziť ( lebo bude po celý rok smädiť ) a zákaz vychytávať a vyberať z jedla platil predovšetkým na deti, aby nemali po celý rok chrasty. Ľudia sa snažili využiť kúzlo tohoto dňa aj na ochranu hospodárskych zvierat. Najčastejšie bol využívaný ako osvedčený ochranný prostriedok cesnak, ale boli aj iné spôsoby. Ak napríklad chcela gazdiná, aby jej sliepky dobre niesli, musela ísť ráno tajne do cudzieho dvora nazbierať čo najviac triesok, doniesť ich do vlastného kurína a hodiť na hniezdo so slovami: " Doma kurka, doma seď, doma vajcia, doma nes ! "
V snahe zabezpečiť si dobrú a zdravú vodu v studni po celý rok, hádzali ľudia do studne na Štedrý deň ráno soľ, orech, chlieb, oblátku, alebo cesnak. Počas celého dňa bola dedina plná vinšovníkov a koledníkov. Ráno to boli pastieri a voliari, ktorí roznášali po domoch boženíky ( polazníky, brezovce ). Boli to prúty s kytičkou jedliny a byľkou ovsa . Pri odovzdávaní boženíkov vinšovali v Párnici takto :
" Vinšujem vám šťastlivé Vianoce,
nech sa vám stromček trbliece,
abi sťe zdraví boľi,
abi sťe maľi v maštaľi voli,
koľko máťe ližičiek
toľko abi sťe maľi teľičiek,
koľko máťe v plote kolov,
abi sťe maľi toľko volov,
koľko máťe reťazí,
abi sťe maľi peňazí. "

" Slovutní a opatrní páňi príteľi a suseďi !
Fstupujem do príbitku vašieho
ako aňieľi k pastírom betľehemskím,
keť stráž nočnú držäľi nat svím stádom,
tú radostnú novinu ftedi zvestovaľi :
"Naroďiu sä nám Spasiťeľ v mesťe Dávidovom."
Tag aj jä pastír ot stáda k vám prichoďím
a f tento radosní čäz vám vinšujem a žädam,
abi sťe ho čím najšťäsľivejšie sláviťi muohľi,
to vám zo srcä vinšujem a žädam...
Pánboh daj dobrí ďeň ! "

Niekde zas takto:
" Vinšujem Vám hody-svätky,
šťastia, zdravä, hojnô Božskô požehnaňä,
na poli úrody, vo dvore príchody,
v dome mier a pokoj, aby ste boli
takí zdraví jäko jä. "

Po vypočutí vinša dostali pastieri koláče a niekedy aj slaninu. Gazdiná od nich zobrala do zástery ( do holých rúk nesmela ) od pastiera toľko prútov, koľko kusov dobytka mala vo svojej stajni. Prútmi vyšibala deti, aby boli po celý rok dobré a postavila prúty do kúta za stôl, na ktorom sa malo večerať. Po večeri pošibala prútmi dobytok, aby bol tučný.

Vinšovať chodili aj malí chlapci:
" Pásľi ouce valasi, pri betľemskom salaši,
Aňiel sa ím ukäzau, do Betľema ísť kázau.
Do Betľema puojďeme, Krista pána nájďeme.
Nájďeme ho v jäsličkách,
okrúťenieho f pľienočkách.
Na píšťälke pi-pi-pi, ňäch ten Jižiž dobre spí !
Na husličkách hra-hra-hra, ňäh nám pán boch
slávu dá ! "
K ranným aktivitám patrilo aj obstaranie vianočného stromčeka. Do lesa poň chodila " hlava rodiny ", alebo najstarší syn. Na cestu si zobral kus chleba, " abi bol celí rok chliep " . Aj pri príprave stromčeka bolo potrebné dodržať určité pravidlá a obyčaje. Stromček museli do izby priniesť v súkenných rukaviciach, aby celý rok rodine a hospodárstvu nič nechýbalo, " abi ňeboui houí ". Pri vnášaní stromčeka musel byť gazda v kožuchu ( kabanici ) a na hlave musel mať baranicu, alebo čiapku až na uši " abi sä ovečki dobre darili ". Po prinesení stromčeka gazda zavinšoval:

" Vinšujem vám ťieto hodi, svätki,
abi vám dau pánboh zdravä,
hojnuo, božskuo požehnaňä,
na ďietočkách poťešeňä,
na statočku rozmnožeňä,
na poli úrodu,
a v dome mier.
Daj Pán Boh dobrí rok,
pochválen pán Ježiš Kristus. "

Stromček potom postavili do kúta izby, ale väčšinou ho zavesili na trám pripevnením o vrcholec, niekde visel vrcholcom nadol. Stromček býval ozdobený jabĺčkami, zabalenými kockami cukru, orechmi, medovníkmi a jednoduchými doma vyrobenými ozdobami, ktoré robili väčšinou deti. Boli to rôzne retiazky z papiera a slamy a iné drobné predmety. V Zázrivej nesmeli na vianočnom stromčeku chýbať syrové ozdoby. Formy na ne zhotovovali miestni rezbári, ale aj malí 7-8 ročný chlapci-pastieri na salašoch. Robili ich z javorového dreva a vyrezávali do nich najmä zvieracie motívy, srdiečka, menej figúrky. V niektorých rodinách by sme syrové figúrky na vianočných stromčekoch našli ešte aj dnes.
Stromček sa "oberá" obyčajne po sviatkoch, t.j. na Tri krále, niekde ho majú až do Hromníc - 2. februára. Čas skladania nie je presne určený. Podľa starých informátorov sa kedysi stromček musel vyniesť z domu na Nový rok ráno pred východom slnka. V niektorých obciach ho obrali hneď po večeri a zapichli ho na hnojisko - chceli preniesť jeho vegetatívnu silu do zeme, zúrodnenej práve týmto hnojivom.
Na Štedrý večer sa všetko varilo na masle. Preto k dôležitým úkonom patrilo mútenie masla a s tým spojené magické prejavy. V niektorých rodinách chodil pred večerou jeden člen s "bankou" (nádoba na mútenie masla) po dvore a pred dverami domu viedol s domácimi vnútri dialóg:
" Čo nám nesieš?"
"Visokú penu, hrubú smotanu,
velkí kus masua. "
V niektorých rodinách si dostatok mlieka zabezpečovali tak, že pred večerou alebo po nej, každý člen rodiny zamútil symbolicky v prázdnej banke so slovami: "Visoká pena, hrubá smotana, velkí kus masua."
Zvláštna pozornosť sa venovala príprave štedrovečerného stola. Nachádzal sa v kúte izby a bol považovaný za posvätné miesto. Položili naň trochu slamy a sena, medzi to roztrúsili niekoľko zrniek zo všetkých druhov obilia a všetko to prikryli bielym ľanovým obrusom. Potom na jar z tohto obrusu rozsievali zrno. Iní dávali obilie do hrnčeka spolu s niekoľkými mincami a sviečkou, ktorá horela po celý večer. Takýto hrnček pred večerou prinieslo na stôl niektoré z detí a zavinšovalo:
" Vinšujem vám šťastlivé
vianočné sviatki,
abi sťe maľi hojnuo božskou požehnaňia
na poľi úrodi
a v dome mier.
To vám zo srdca vinšujem.
Dobrí večer. "

Na štedrovečernom stole nesmel chýbať chlieb, koláč (mali do domu priniesť požehnanie), cesnak (mal priniesť zdravie), med (dobrotu), hrudka soli a peniaze (aby nechýbali celý rok). Patrili tam aj sušené slivky, vianočné oblátky a opekance s makom alebo bryndzou. A tiež jablká a orechy, z ktorých si domáci veštili budúcnosť.
Pod stôl sa vkladala otiepka slamy-spomienka, že sa Pán Ježiš narodil v maštali na slame. Nohy stola omotali reťazou, aby celá rodina držala po hromade ako ťie reťaze. Niekde reťaz aj zamykali, aby aj rodina boua zamknutá. Inde zase deti museli stáť na reťazi počas večere žebi sa ňerobili vredi na nohách. V Párnici bolo zvykom oprieť o stôl novú brezovú metlu.
Pred štedrovečernou hostinou sa každý umyl vo vode s mincou, aby im nikdy nechýbali peniaze. Potom si všetci posadajú za stôl, gazda si sadne do zadného kúta, ostatní vedľa neho. Večera sa začínala modlitbou. Po nej dostal každý člen rodiny medový krížik na čelo, ako ochranu proti zlému. V niektorých rodinách si domáci robili krížiky navzájom, aby bol medzi nimi vždy súlad, inde krížik robila matka deťom, aby boli dobré a dospelým dcéram preto, aby ich mládenci ľúbili. Väčšinou to však robil otec, pričom začal od najstaršieho so slovami:
" Paňe Bože, daj ťi dobrej misle,
Keť poblúďiš cesti alebo chodňíčki,
Abi si prišieu na dobrú pamäť,
tak ako táto fčelička,
keť tento mäd zbieraua,
zašua aš do treťieho chotára
a vráťiua sa nazat presňe do svojho úlä.
Tak ňech aj ťebe tak pánboh pomáha. "
Niekde natierali medom aj kravy a med z nich zotierali jablkom zo štedrovečerného stola, abi boli takie peknie ako to jablko. Med, ktorý bol na štedrovečernom stole, po Vianociach odložili a v prípade potreby používali na liečenie hrdla, popálenín a hnisavých rán, alebo ním natreli kúpený dobytok, aby sa mu v novej stajni dobre darilo. Na štedrovečerný prípitok sa používala hriata pálenka, nazývaná radostníkom. Potom dostane každý od gazdinej oblátku s medom a cesnakom. Keď to zjedia gazda vstane, vezme štyri orechy a povie: "Kúty, kúty, štedré kúty, nemám vás s čím obdariti, len s týmito štyrmi orieškami" a hodí prvý za chrbát do kúta, druhý do krížneho kúta, tretí do ľavého, štvrtý do pravého a sadne si. Potom si vezme orech a po ňom ostatní. Podľa toho, či bol rozbitý orech zdravý, prázdny, vysušený, či červivý, predpovedali zdravie a život človeka v budúcom roku.
Na hornej Orave, presnejšie v Krušetnici, gazda vo tri vrhy hodil do ľudí a stromčeka za hrsť ovsa a jačmeňa položeného na stole hovoriac: "Abi nás pánboh požehnal ako rosu z neba."
Hádzanie orechov po kútoch, ktoré sa prevádzalo vo viacerých obciach Slovenska, bolo pôvodne jednou z obiet dušiam zomretých predkov, podobne ako bol v iných oblastiach hrach, ktorý na začiatku večere hádzali do kútov "pre dušičky". V niektorých obciach severnej Oravy však zomretých vôbec nespomínali, v Oravskej Polhore napríklad hovorili, že hrach je určený pre biedu, ktorá sa má s ním uspokojiť a nežiadať ďalšie obete.
Po obrade s orechmi, prípadne s hrachom otec rozkrájal jabĺčko na toľko častí, koľko bolo pri stole ľudí. Ak potom niekto z domácich v nastávajúcom roku na cestách zablúdil, mal si spomenúť na niektorého z tých, s ktorými jedol vianočné jablko, a táto spomienka mu mala pomôcť dostať sa na správnu cestu. Potom si každý vzal jablko sám a podľa toho, či bolo vo vnútri zdravé alebo červivé, usudzoval, aké bude jeho vlastné zdravie v budúcom roku.
Z jablka zvykli veštiť aj inak. Pri vertikálnom prekrojení ovocia bola veštba priaznivá vtedy, ak jadrá ostali neporušené. A pri horizontálnom prekrojení pozorovali, či prierez semenníka vytvára hviezdu (pozitívna veštba), alebo kríž (smrť).
Potom prišla na rad kapustnica, alebo hrachová polievka, opekance, ryža posypaná cukrom a škoricou a niekde aj huby varené vo vode s maslom, " abi ich celí rok brucho ňebolelo ". Neskôr sa na štedrovečerný stôl dostala aj ryba. Ako pôstny pokrm, ale aj vďaka šupinám pripomínajúcim mince, čím symbolizovali bohatstvo. Šupiny si dávali pod obrus alebo pod taniere. Ten, kto si takúto šupinu odložil do peňaženky, nemal byť nikdy bez peňazí. V žiadnom prípade sa na štedrú večeru nesmelo jesť mäso z hydiny, pretože by sa majetok rozletel, hydina by ho rozhrabala. Naopak bravčové mäso malo gazdovstvu priniesť hojnosť a bohatstvo. Z vianočného chleba domáci odkrojili vŕšok, položili ho na stôl a odkladali do neho omrvinky. Tento potom dávali niektorí po Vianociach kravám, aby nestratili mlieko, väčšinou ho však odkladali na liečenie. Na severnej Orave gazda odlomený vŕšok chleba prelomil ešte na polovicu, do striedky vložil cesnak, kúsok oblátky, med a všetko uložil pod stromček. Polovica bola určená do prvej brázdy, ktorú gazda na jar vyoral, čím si chcel získať priazeň a štedrosť zeme, druhú odložili na liečenie zubov. Za liečivý prostriedok sa pokladal aj moč, ktorý zbierali počas troch vianočných sviatkov do jednej nádoby, ním sa v prípade choroby umývali. Dnes si starší ľudia túto praktiku síce pamätajú, ale je im na smiech. Po večeri sa opäť spoločne pomodlili a zaspievali si pár vianočných piesní. Potom gazda vzal koláč určený pre dobytok a odišiel do maštale, kde každému zo zvierat dal po kúsku zožrať. Gazdiná zasa pozametala všetky omrvinky a vyniesla ich sliepkam, aby ich pozobali. Tento úkon mal v budúcom roku zabezpečiť úspešný chov dobytka a hydiny. Jedlá sa po večeri zo stola väčšinou neodkladali, ostávali na ňom až do Nového roku. Magická sila tohto dňa lákala ľudí k rôznym veštbám. Počasie na nasledujúci rok sa snažili zistiť pomocou dvanástich vyčistených polovíc orechových škrupín. Každá z nich predstavovala jeden mesiac roka. Naplnili ich vodou a podľa toho, ako ktorá škrupina do rána vyschla, mal byť príslušný mesiac suchý alebo daždivý.
Kto chcel vedieť, či niekto z rodiny nezomrie, mal po večeri tri razy obehnúť dom a potom oblokom pozrieť do izby. Toho, kto má do roka zomrieť by uvidel na márach.
Väčšina veštieb mala však ľúbostný charakter. Silu veštenia skúšali najmä dievčatá. Niektoré už pred večerou utekali s neumytou varechou, ktorou miešali jedlá k susedom pod oblok, kde počúvali, o čom sa domáci rozprávajú. Ak počuli pozitívne slová ( napr. vezňi, dobruo...), mohli dúfať vo vydaj, ak negatívne ( napr. ňerop, ňechaj...), vydávať sa ešte nemali. Dievčatá sa pokúšali zistiť, či sa do roka vydajú aj takým spôsobom, že sa postavili chrbtom ku dverám a cez hlavu si prehodili topánku. Ak topánka smerovala špičkou smerom ku dverám, znamenalo to skorý vydaj, v opačnom prípade malo dievča ešte čakať. Aby si dievky zaistili popularitu medzi mládencami, umývali si na Štedrý deň vlasy a vodu, v ktorej si ich umyli, vyliali potajomky na dvere kostola , mlyna a krčmy, aby mládenci tak často k ním chodievali, ako ľudia k týmto dverám. Spôsoby, ktorými chceli ľudia zistiť, prípadne ovplyvniť budúcnosť v láske, boli rôzne. Mnohé sa podobali tým, čo sa používali počas stridžích dní.
Na Štedrý večer sa chodilo po spievaní popod okná. Spievať chodili nielen deti, ale aj dospelí. Dospelí na rozdiel od detí išli zaspievať len rodine alebo dobrým známym. V domácnosti ich počastovali pálenkou a koláčom. Deti dostávali jabĺčka, koláče, či iné dobroty z vianočného stola.
Vianočné vinše boli rôzne.
Napríklad v Breze si vinšovali takto:
" Vinšujem vám na tieto svétki ponajprf zdravia,
šťesťia, hojnuo boskuo požehnaňá!
Po poľi úrodi, f stodolách kľienoti,
f komore hojnosť, f pitvore svornosť,
v izbe láska, úprimnosť.
Moji najmilší práťeľá, prosím vás,
abi sťe fšeci maľi dobrú vuoľu aj chuťi
toto moje povedaňá poslúchnuťi.
Čo sa stalo tejto zimi,
že sa Ježiž z ňeba zňížil,
pre hriešnich sa poňížil.
Múri budú padať schitra
A buďe smrďeď aj povetrá.
Boh je veľmi rozhňevaní,
Že rušajú svatie stavi.
O, Ježišu, kráľu, rádž odvráťiť zlie novini,
požehnaj nám riadňe, čeho treba,
hodňe repi, mnoho chľeba,
abi sa pšeňica roďila a chudoba živila.
Ešťe žito, jačmeň
každí jedzme račej ! "

Vinš chlapcov zo Slanice znel takto:

" Vinšujem vam Hodi, abi sťe nepiľi vodi,
vince a paľence, z medom opekance.
Ja som mali šušoračik, prišiel som tu po kolačik.
Jaki maťe, taki dajťe, zaveľa ma ňemeškajťe.
Za dverami stojim, pána boha sa bojim.
Kapsa mi trči, pez na mňa vrči
a sova huhu, ďakujťe bohu.
A za tie tri boske osobički,
dajťe mi tri grošički ! "

Okrem vinšovníkov chodili po domoch aj pastieri, ktorí spievali rôzne valašské pesničky alebo vianočné koledy. Mladí ľudia sa neskôr spolu stretli v miestnosti, kde chodievali na priadky. Spolu sa podelili s tým, čo si vyspievali a peniaze dievčatá odovzdali mládencom, ktorí ich neskôr použili na usporiadanie zábavy, obvykle na Štefana. Mladí ľudia si pri tejto príležitosti navzájom vymieňali dary: mládenec daroval svojmu dievčaťu kúdeľ a ona jemu vyšívanú šatôčku alebo zápästky.
Potom sa celá dedina zišla v kostole na polnočnej omši.

B O Ž I E N A R O D E N I E
( 25.december-prvý sviatok vianočný )

V tento deň sa celá rodina musela zúčastniť úkonov, ktoré mali ochrániť dom a hospodárstvo pred ohňom, zabezpečiť bohatstvo a prosperitu všetkým.
Skôr ako sa čokoľvek začalo v dome robiť, utekal niekto z rodiny na potok po vodu, priniesol ju do izby a povedal:
"Vstúpil Pán Ježiš Kristus do tohto domu v tento deň,
vstúpila vodička do tohto domu v tento deň,
prv vodička než oheň. "

Ten, kto vodu doniesol, namočil do nej chvojinu a pokropil ľudí, prípadne aj miestnosť. Do vody hodili domáci peniaz ( mal zaistiť každému bohatstvo ) a niekedy aj jabĺčko ( zdravie ), chren ( silu ). Spoločne sa vo vode umyli, čo malo zaistiť vzájomnú súdržnosť.
Ďalší variant hovorí o tom, že vodu pred východom slnka naberali do putne, v ktorej už boli peniaze a tri halúzky chvojiny. Po príchode do izby povedali:
"Vstúpil Kristus Pán tento deň,
prvšia vodička než oheň.
Kde táto kropajka padne,
tam nech Kristus Pán sadne. "

Potom rozsvietili, lebo to bolo všade pred umývaním zakázané, poumývali sa, aby boli zdraví a šikovní. Z peňazí si každý vzal jednu mincu, ktorú nosil celý rok pri sebe, aby bol bohatý. Niekde chodili v tento deň po domoch vinšovať menšie deti s nádobkami s vodou. Domáci im dávali do vody peniaze a v nej sa potom mali umyť, aby boli do roka čerství.
V tento deň sa jedávalo v podstate to, čo na Štedrý večer, aj keď s niektorými obmenami. Tam, kde na Štedrý večer dodržiavali pôst, pribudlo na stôl bravčové mäso a jaternice upečené ešte v predchádzajúci deň. Ale napríklad v Zázrivej sa mäso nejedávalo, aby sa statok " podaril ".
Po doobedňajšej omši sa ľudia ponáhľali domov, aby úroda rýchlo zrela a bola bohatá.
Keďže sa tento deň pokladal za veľký sviatok, nesmelo sa nič robiť, ani v dome, ani v stajni, neprijímali sa návštevy, ani sa na ne nechodilo. Bol to sviatok, ktorý sa svätil doma.

Š T E F A N
( 26. december - druhý sviatok vianočný )

Tento deň mal odlišný charakter od predchádzajúcich dní. Rodiny už prestali byť uzatvorené.
Zavčasu ráno, okolo tretej-štvrtej hodiny chodievali mládenci brodiť kone. Dievčatá a ženy si aspoň nohy namočili vo vode a rýchle sa umyli, aby boli po celý rok svieže. Či už pri práci alebo na zábave. Ak boli potoky zamrznuté, brodili sa ľudia aj kone v snehu. Po návrate domov obsýpali kone ovsom, aby boli mocné a tučné.
Keď išiel gazda ráno nakŕmiť dobytok, musel byť, podobne ako v predchádzajúci deň, sýty. Skoro ráno sa zo stola odkladali misky s jedlom, ktoré tam boli od Štedrého večera. Na stole ostal len chlieb, prípadne iné pečivo. Keď bolo všetko, čo bolo treba, poodkladané, pozametali izbu, z ktorej sa od Štedrého večera ani slamka nesmela vyniesť, pretože by sa z domu vynieslo bohatstvo. Smeti vysypali buď na hnojisko, alebo pod stromy. To isté robili aj s popolom, ktorý vymietli z pece.
Na Štefana začína v Zázrivej chodiť koläda. Je to vysviacanie domov, ktorého sa zúčastňuje kňaz, organista, kostolník, dvaja miništranti a kedysi aj hrobári. Po vstupe do domu miništranti spolu s domácimi spievajú, kňaz sa predmodlieva a organista napíše nápis na veraje dverí G+M+B s rokom posvätenia. Skupinka koledníkov je potom odmenená naturáliami, prípadne peniazmi. V tento deň chodili po domoch vinšovať mládenci a za vinš boli tiež odmenení. Z toho, čo dostali, usporiadali večer štefanskú zábavu, prvú zábavu po advente.
V Krivej chodili po domoch mládenci vyberať za jedličku. Bola to jedlička ozdobená stužkami, ktorú postavili naprostred dediny. Jeden z mládencov pri vyberaní vinšoval:

" Cťení pán gazda !
Miloz najvišieho boha uďeľila,
že uš svitla naroďeňí nážho pána chvilä.
Dľä zviku nážho zme váz nafšťíviľi,
ňie snáť preto, žebi sťe nám ňiečo uďeľiľi,
aľe preto, abi zme sa s vamí spolu Spasiťeľovi ťešiľi.
Adventní čäs, doba skvostná sa nám už minula,
a nastala iná, radosňejšä chviľä.
Preto prajem vám zdravia, radosť, dľhieho života.
Ťaškie, preťäškie žijeme čäsi,
celá zem a šetko biedou sa kvasí.
Každé naše slovo plačľiví ston,
ďiví a zúfalí za chľebom zhon.
Roboti ňieto a aňi chľeba,
a ďeťom naším daď ho jesť treba.
Od veľkej starosťi zme ľen na cesťe stáľi,
ľebo ísť ku vám po pítaňí zme sa veru báľi,
že čuo nám chto povie, keď mi takí mladí
a uš choďíme ako Jäno zo Zábidova po pítaňí.
Preto zvolaľi zme konferencije
a raďiľi sa tam aj diplomácije,
no aľe čo zo šetkieho bolo,
keť chlapcou Kitkovích tam ňebolo,
ľebo ľen oňi muožu dobrú radu dať,
chtorú muože aj vláda potpísať.
Preto jäk kceťe, čo nám hovoriľi,
to vám muožem povedať,
aľe buťe trpezľiví !
Tag jeden hovoriu tieto veci,
že sa jemu najľepšie páči ľen pri peci
a že sa ftedi cíťi blažení,
keď má pri sebe hrňiedz z halúškamí
a ten druhí to ťieš schvaľovau,
aľe ku temu ešťe dodau,
že sa dobrie tieto veci,
aľe on má rád aj inie preci:
braučovieho mäsa kus,
ako jedna pečená hus
a ku temu hektoliter piva,
ľebo pre takích pánou ľen toto osožnuo bíva.
Nuž oňi nám to veľmi raďiľi,
abi zme sa podľä ich pokinou räďiľi,
ľebo oňi každiemu dobrú radu dajú,
o jäkej ľuďä aňi ňesňívajú.
Aľe ňahajme tieto veci tak,
ľebo treba sa nám ponáhľať,
tag vám iďem teraz zavinšovať:
Koľo máťe vo vašom staväňí rohou,
abi sťe toľo maľi v maštaľi volou !
Koľo máťe f kuchiňi ľižičiek,
abi mala vašä ďieuka ďeťičiek !
A koľo máťe f kuchiňi taňierou,
Abi mala ďieuka toľo fräjerou ! "
Aj oni prispeli vyzbieranými peniazmi na spoločnú zábavu.
S dňom Štefana sa zase v Párnici spájala zábava priadok, ktoré si urobili "zuosip". Každá doniesla určené množstvo obilia a päť korún. Za zozbierané peniaze zorganizovali "prädeckú zmerävku". Nakúpili pálenku, jedlo, pozvali mládencov a spoločne sa zabávali.

3. 7. J Á N ( 27.december )

Tento deň nemal zo zvykoslovného hľadiska veľký význam. V niektorých oblastiach Slovenska sa vykonávali tie zvyky, ktoré sa na väčšine územia uskutočňovali už v priebehu predchádzajúcich dvoch dní. K takýmto zvykom patrilo napríklad vynášanie slamy a vianočných smetí.
Na Orave sa tento deň volal konským sviatkom. Gazdovia tradične vyvážali na polia hnoj, pretože vraj jeho účinok mal byť lepší, ako keby ho boli vyviezli v ktorýkoľvek deň roka.

S I L V E S T E R ( 31.december )
Deň rozlúčky so starým rokom. V Zázrivej sa začali so starým rokom lúčiť podvečer, keď chodili po dedine masky, hromožläci. Mládenci a dievky v rôznych maskách. Najčastejšími boli koza, ježibaba, smrť a dievky preoblečené za chlapcov a naopak. Masky chodili po domoch s harmonikárom, vytancovali domácich, za čo ich tí pohostili. Po večeri, ktorá sa veľmi podobala štedrovečernej, sa všade konali kolektívne silvestrovské zábavy. Väčšinou ich usporiadali mládenci v dedinskej krčme. Vo večerných hodinách chodili skupinky chlapcov a dievčat vinšovať popod okná.
V Zázrivej vinšovali:
" Prišli zme vinšovať noví ruočik,
Veselo zaspievať podobluočik.
Veselo spievať, pekňe ďäkovať. ",

alebo
" Na vašom stole vikvitla ružä,
vašej céruške pekňieho mužä.
Nie tak pekňieho ako dobrieho."

Oba vinše zakončili rovnako:
" Zaspievali zme vám, pálenki nám dajťe,
Zaspievali zme vám, len sa ňehňevajťe ! "

S týmito vinšami obišli vždy všetky domy a v každom dostali pohostenie a niekedy aj peniaze.
V Párnici chodili spievať dievčatá mládencom:

" Pri mládencovi
na vašom stole
kvitne tulipán,
nech nás obdarí,
ten váš mladý pán. "

A mládenci dievčatám:
" Na vašom stole,
vikvitla ruža,
vašej Aničke
dobrého muža,
ňie tak krásňieho
ako dobrieho,
to vám vinšujem
zo srdca svého. "

Za spev dostávali "vímienki" - korunu alebo dve.

Niekedy sa silvestrovské vinšovanie mládeže predĺžilo do skorých ranných hodín, kedy už začínajú chodiť po dedine malé deti s novoročnými vinšami.

N O V Ý R O K ( 1.január )

Aj tento deň bol vhodným na to, aby si ľudia zabezpečili bohatstvo, prosperitu a úrodu. Preto platil zákaz vstupu ženy ako prvej do domu. Príchod starého chlapa a ešte k tomu v kožuchu neveštil tiež nič dobrého. Naopak malí chlapci, vinšovníci boli vítaní. Každému kusu dobytka dávali po opekanci, aby bol tučný, okrúhly. Ženy išli na Nový rok do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili pekný a vysoký ľan. Niekde zas varili v tento deň na obed dlhé halušky, aby sa im na obilí urodili veľké klasy.
Počas celého dňa sa ľudia pozorovali, lebo verili, že kto si ako v priebehu tohto dňa počína, tak sa mu bude dariť po celý rok. Ak niekto napríklad bol mrzutý, hašterivý, nahnevaný, toho mala po celý rok sprevádzať zlá nálada. Preto si ľudia dávali pozor, aby sa nepovadili, neplakali a podobne.
Na Nový rok musela byť všade čistota a poriadok - opäť symbolicky vo vzťahu k celému roku. Smeti sa von nevynášali z obavy, aby "nevymietli" niekoho z domu, teda aby niekto cez rok nezomrel. Okrem najnevyhnutnejších robôt sa nemalo nič robiť. Niektoré práce boli vyslovene zakázaní. Predovšetkým sa nesmelo prať ( ten, kto vešal v tento deň bielizeň mal ťažko umierať ) a šiť ( sliepky by neniesli vajcia )
Aj na Nový rok chodili chlapci po vinšovaní:

"Vinšujem vám tento Noví rok,
abi vam dau pánboh zdravä, šťesťä,
hojnuo, bošskuo požehnaňä,
na ďietočkách poťešeňä, f komorách, stodouách hojnosť,
v dome mier, pokoj,
pochváľen buť pán Ježiš Kristus. "

Na severnej Orave piekli pre novoročných vinšovníkov špeciálne pečivo, ktoré volali novelátka ( nové roky ) alebo novoročátka. Deti s nimi počítali, ako to vyjadrovali aj vo vinši:
" Poslali ma stará matka,
že ste piekli novelátka.
Poslali ma starý pán,
žeby ste dali aj nám. "

Príbuzní a známi si vinšovali takto:
" Doňiesou som vám pot pazuchuof vrapca,
abi maua vaša striná na takto rok chuapca. "

" Vinšujeme vám Noví rok,
abi vám vipadou s pece bok,
a s komína rúra,
abi boua vaša striná na takto rok hrubá. "

" Vinšujem vám večer pekní, veselí
a ponajprvej hospodárovi
a potom jeho manželke
a naposlet šetkej čelätke.
Do vážho domu prasacú nohu,
vážmu muáďencovi bohatú ženu.
Noví ruočig nastau, fšeci sa radujme
a tomu stariemu pekňe zaďäkujme !
Ďakujeme ťebe, aj ti ruočku starí,
že zme ťä prežiľi vo šťesťí, vo zdraví,
že zme maľi šťesťä, zdravä,
hojnuo boskuo požehnaňä
celí ruočik ten starí.
Po druhuo vinšujem aj paňí gazďinej,
abi dala zdravä, šťesťä, hojnuo boskuo požehnaňä
celí ruočik ten noví.
Po druhuo vinšujem aj vaším ďeťičkám,
abi maľi zdravä, šťesťä, hojnuo boskuo požehnaňä
celí ruočig noví !
Po štvrtuo vinšujem statečku na roľi,
abi mau zdravä, šťesťä, hojnuo boskuo požehnaňä
celí ruočig noví. "

V Zubrohlave vinš znel:
" Daj panboch šťesťa, zdravia,
na tento Novi rok z menšimi hriechami,
z veľkom radosťom, božom milosťom !
Abi vam panboh dal na poľi urodu,
stodoľe pľnotu a doma dar ducha svateho
do srca vašeho ! "

Novoročné vinše boli rôzne, ale v každom jednom si ľudia navzájom želali lásku, šťastie a zdravie.

T R I K R Á L E ( 6.januára )

Obdobie medzi Vianocami a 6.januárom vypĺňa obchôdzka 12 - 15 ročných chlapcov, ktorí po domoch predvádzajú trojkráľovú hru. Oblečení sú v širokých bielych košeliach so širokými rukávmi, v papierových biskupských čiapkach a s palicami v rukách. Chodia po domoch a spievajú pieseň, známu v rôznych variantoch na celom Slovensku. Dve palice sú obité plieškami, na klincoch, slúžili ako rytmická rekvizita. Na jednej palici je pripevnená hviezda s otáčacím mechanizmom. Hviezdu krúti Gašpar a Melichar s Baltazárom štrngajú do tempa palicami. Baltazár je začiernený, pretože predstavuje "čierneho" kráľa a drží sa kúsok za ostatnými dvoma. Pri predvádzaní hry stoja králi, na rozdiel od betlehemcov, na jednom mieste, nepohybujú sa. Každá dedina nemala "vlastných" Troch kráľov. Napríklad obce dolnej Oravy navštevovali Traja králi zo Zázrivej. Za spev dostávali peniaze alebo naturálie. Traja králi zo Zázrivej spievali takto:
" Mi triä králi prišli zme k vám,
šťesťä, zdravä vinšovať vám.
Šťesťä, zdravä dlhie roki,
zďeläka sú naše kroki.
Ďeläká je cesta našä,
do Betléma misel našä.
Keď zme hviezdu uviďeli,
to skrz bošské nariaďení.
Tá hviezda nám zasvieťila,
a do samého Betléma.
Keď zme do Betléma prišli,
Ježiška zme tam hňeť našli.
On sa f chudobe naroďil
a sám po spievaňí choďil.
A mi ťieš tak poňížení,
prosíme si otpušťeňí,
že zme vás prišli unúvať
a Noví rok prišli vinšovať.
Daj vám Pán boh šťesťä, zdravä,
hojnuo, bošskuo požehnaňä.
Jak na roli tak na statku,
na lúkach i na pasienku.
A po smrťi večné ňebe,
nech vás vezme Pánboh k sebe.
Ťeras nás uš ňezdržujťe,
čo ľen kceťe, to nám dajťe.
Mi si vďačňe poberieme
a z ňičím vás ňezhrdňeme.
Vezmeme si bárs aj jäčmeňa
stoho bíva kašä dobrá.
Žito, jačmekň, ovos i rež,
nože, bratku, fšetko vezmeš.
S klobásku, šunku, slaňinku,
S tím, pochválime si gazďinkú.
I šestáčik, grajcár i groš,
veď viďíťe, že je nás dosť.
Sám Pánboh vám to plaťí,
buďeme sa primlúvaťi.
Abi vás Boch požehnával
a dobruo zdravä vám dával. "

Takéto trojkráľové obchôdzky sa končievali 6.januárom. Vo väčšine dedín chodili v tento deň kňazi s cirkevnou koledou. Niekde začínali chodiť už na Štefana. Kňaz so sprievodom zaspieva niektorú z príležitostných piesní, za ktorou nasleduje modlitba, potom rechtor napíše kriedou nad dvere izby prvé dve číslice letopočtu, za nimi iniciály troch kráľov G. B. M., oddelené od seba krížikmi a nakoniec druhé dve číslice kalendárneho roku. Nakoniec si koledníci posadali za stôl, kde im gazdiná priniesla pohostenie. Tesne pred príchodom koledníkov, ktorý ohlasovali miništranti zvonením, gazdiná zvyčajne nasypala pod prah zrno. Keď odišli, rýchlo ho pozametala a hodila sliepkam, aby dobre niesli vajcia. Ak chcela mať gazdiná dobré kvočky, sadla si na to isté miesto, kde pred chvíľou pri kolede sedel kňaz. Ak si na to miesto sadla dievka holým telom, mala sa do roka vydať. Aby vydaj urýchlila, zakrútila sa do obrusu, ktorý bol pri kolede na stole. Tiež sa mal do neho zakrútiť človek, ktorého bolievali kríže. Kto chcel mať vysoký ľan, vyhadzoval obrus dohora. K tomuto dňu sa viažu aj iné prejavy viery. V kostole sa tento deň svätí voda a krieda. Ľudia nosia do kostola aj soľ, sviečky a koláče, ktoré získavajú vysvätením ochranné vlastnosti. Posvätnou vodou vykropili obydlia a stajne, naplnili ňou domáce sväteničky. Z čerstvo prinesenej dávali piť malým deťom, aby mali dobrý spánok. Posvätnú soľ pridávali dobytku do krmiva, aby bol chránený pred porobením. Sviečku zapaľovali pri zomierajúcom alebo počas búrky.
Trojkráľovú kriedu používali ako ochranu pred zlými silami, pri križovaní dvier na maštaliach a pri kreslení magického kruhu. Vysvätenú soľ a kriedu nosili ľudia stále so sebou, aby ich mali v prípade potreby po ruke.

Tromi kráľmi končí vianočné obdobie, bohaté na mnohé obrady a obyčaje.
hy bude to stacitB-]

 

Naničmama.sk

Každá z nás sa občas cíti nanič. S nami ten pocit prekonáte!
Zvládnite spolu s nami deti, manžela, domácnosť, varenie, prácu, zdravie, krásu ... Všetko vrámci hesla - Som krásna, múdra, úspešná a už len občas v "depresii" ;). Podeľte sa o svoje zážitky, skúsenosti v blogu, požiadajte o radu v diskusnom príspevku, alebo v právnej poradni, podeľte sa so svoj recept, pridajte obrázok