Tak ma dnes ráno pri prvej káve a vlhkom, machovozelenom lete pochytila nostalgia. Za teplom, suchom, vôňou pokosenej lúky, vlakov a cestovaním. Prepadlo ma to náhle, bez varovania a ja som si spomenula na Vlak družby do Kyjeva a prvú vlhosladkú pusu od Fera zo Žiliny a dežurnuju čo milovala jednu pesničku až sme začali rátať koľkokrát za sebou je schopná si ju pustiť a pri čísle 41 sme prestali lebo nám to neuveriteľne liezlo na nervy a všetci do jedného vo vagóne sme sa zaprisahali že nikdy viac....a nikdy viac sa prevalilo do stavu, kedy by som dala mnoho za možnosť návratu do tej chvíle, do času mravcov v cukre, vône zatuchnutých perín, tlkotu vlaku po podvaloch a mäsových pirôh na stanici...
naozaj nezáleží na tom aké je počasie a či sú služby ako v 5hviezdičkovom hoteli, keď sa objavuje nové a zakúša sa príchuť zakázaného.
Bol to, bezpochyby, jeden z naj... výletov môjho života...
pridávam link na milovanú piesenku našej dežurnej...
Hanele, toto je fest pekná nostlagia 
Som si v duchu pomyslela, pri kliknutí na link, že - by bolo super, keby to tak boli "miľevony, miľevony allych roz" → a aha ho, je to tam 
Potešila si ma. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
práve túto pesničku, som počula pred týždňom po veľmi dlhom čase, bolo to na našej dovolenke v Čiernej Hore (Montenegro)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veru, veru, mňa tiež občas pochytí nostalgia za časmi dávno minulými, občas sa ich snažím ,,priblížiť,, aspoň tým, že vyberám ,,priblblé a šibnuté výlety,, ako mi to niektorí vyčítajú /ale nakoniec po čase uznajú že aspoň majú na čo spomínať/ a ja dúfam, že sa to aspoň trošku priblíži časom, keby bolo všetko iné, nezáležalo na čase, veku, váhe, všetko nám bolo na míle vzdialené a svet bol gombička, jáj vrátiť sa tak do dôb stanovačiek, školských výletov a hlavne tých rozlúčkových
, brigád, zažiť znova tie chute a vône a nie iba E-čka a želatiny,