Som beznádejná romantička - a tento weekend som si preto užila naplno
Odkedy si pamätám, lákali ma krásne dlhé "róby", ešte stále ma pichne pri srdci, keď si spomeniem ako mi moja praktická maminka na prvé sväté prijímanie nechala ušiť kostýmčekové šaty (krátke šaty so skladanou sukňou a k tomu kabátik - písal sa rok 64, skladané sukne sa nosili) a ja som s ľútosťou poškuľovala po kámoškách, ktoré mali dlhé (ešte aj moja najlepšia kamarátka mala síce krátke, ale boli aspoň nazberkané a madeiry
).
Neskôr to už bolo trochu iné - šila som si od prvej triedy na strednej skoro všetko sama a tak hneď na najbližšiu príležitosť (venček) som si ušila samozrejme dlhé. Ďalšie pribúdali, v tých časoch sa ešte chodilo do divadla v dlhom, bola stužková a hádam najkrajšie zo všetkých boli tie na mojich promóciách.
Asi si poviete a čo svadba - no tú som si odbavila v svetloružových kostýmkových (
) šatách dĺžky midi (ale môj klobúk teda stál za to) lebo moja najstaršia dcéra mala vtedy už 4 mesiace a brala som si rozvedeného muža (nekomentujte, viem že by ste povedali - no a čo - ale robila som to z ohľadu na moju mamu).
Myslím ale, že pochopíte ako som sa tešila z dvoch dcér, že ich raz tiež budem "strojiť" do krásnych rób pri každej vhodnej príležitosti . Nuž, človek mieni - a ... deti menia. Staršia ešte venček v tanečnej absolvovala v dlhých (bez akéhokoľvek "nátlaku"), ale keď prišla stužková, tak to boli nielenže nekonečné rozhovory o tom, či má vôbec zmysel aby tam chodila, nakoniec išla, ale v šatách, ktoré nie že sa mne nepáčili, ale aj spolužiaci jej to mali dosť za zlé, že im dehonestovala udalosť na ktorú sa oni tešili. Nebolo to iba o šatách, aj jej správanie bolo také, že by som najradšej bola utiekla - ale stojím pri svojich deťoch vždy, tak som to nejak prekusla (ona je dosť ťažká povaha)
Tento weekend som si všetky tieto staré "boľačky" krásne vyhojila. Nielen, že sme s mladšou dcérou dlho predtým všetko plánovali, nakupovali doplnky (šaty si doniesla v lete z USA, vďaka nízkemu doláru boli ozaj lacné) - náušnice, topánky, ... chodili spolu na gelové nechty,... ale naozaj sme si to užívali! Program, stužky, šerpy - veľa z toho sa robilo u nás doma.
Prišiel deň D a bola som na moju princeznú pyšná (fotky sú na NM v časti fotky k článkom) a to nielen kvôli kráse, ale aj preto, že je to šikovná baba, ktorá zvládla štúdium na naozaj ťažkej škole. Moja romantická dušička dostala svoje! Bola perektná zábava, program bol vtipný - rodičia začali odchádzať okolo 2 a decká vydržali samozrejme do záverečnej (5 ) - dospávajú ešte dnes !
ADUS,tak velmi som sa tesila az sa ozves a napises ako bolo na tej stuzkovej.Vies,ja som toto,co si teraz na uvod nejako vycitila,ze po tom tuzis,ked sme si pisali v inom blogu o dcerach.Takze som stastna,ze sa ti splnil sen aspon pri druhej dcere,este som fotky nevidela,ale idem ich hned kuknut.Ja som bola v takejto euforii na synovej stuzkovej,dcera,sice bola velmi pekna,ale tie nervy u kadernicky by som uz zazit nechcela,a aj zabava nebola taka ako na synovej,tam sme rodicia boli rovnakej krvnej skupiny a u dcerky......no moc horenosy.
Takze mam radost,ze ty mas radost
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dcéra je prekrásna,farba moderná /šiat/,tešíkujem sa s Tebou.Toto sú chvíle,na ktoré budete spomínať celý život....Gratulujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem, dievčatá, naozaj je to skvelý pocit, keď sa niečo tak vydarí (aj dcéra, aj stužková ), to sú ozaj tie chvíle, pre ktoré sa oplatí žiť - keď vidíte "zažiariť" svoje dietko - je to balzam na dušu, hneď zabudne človek na všetky tie boľačky a trápenia.
Aj to, že sme tam nakoniec boli všetci (teda okrem syna, ten tam chodí na prax a bol tam aj v ten deň dopoludnia, ale bol potom taký unavený, že keď sme ho večer volali, tak povedal, že on ide spať) - teda aj môj manžel, hoci on prišiel až keď bolo po "oficialitách" (tie on nemusí ), ale pozrel si celý program, pozabával sa,... Na tej oficiálnej časti mi robila garde dcérina najlepšia priateľka, ktorá je tiež taký "adoptívny" člen našej rodiny, bola s nami "za sesternicu" aj keď sme boli v 5 proti 5
Bola aj staršia dcéra so svojím priateľom, proste - chýbali tam už iba tie naše zvery
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus,bola si v 5 proti 5 ?Aj si niečo vyhrala?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie, bohužiaľ nie, len teda kopec zábavy. Bolo to fajn, nie iba to samotné účinkovanie, ale aj to, ako sme zostavovali "rodinný tím". Nás je síce doma 5, ale muž odmietol ísť z princípu, najstaršia dcéra jednak nemohla termínovo, ale bol tam aj problém s inou televíziou - bola za JOJ-ku na tom Domine a mali to v zmluve, že po určitú dobu nemôžu byť v inej televízii. Takže sme z 5 zostali iba traja a museli sme adoptovať Kiskinu najlepšiu kamarátku za "sesternicu". Lenže nie nejak, že by sme sa dopredu na tom dohodli. Zavolali nás totiž ako náhradníkov systémom, že pripravte sa, možno príde na vás rad (o 10,00) - o druhej mi volajú, že mám byť do hodiny aj s ostatnými na Kolibe. Ja v robote, decká na ceste domov zo školy a v tíme iba 4 ľudia. Nakopla som Fabku - rely Monte Carlo a eššte volám dcére, zožen 5-teho. Zavolala tej svojej kamoške, že: "Priprav sa, ideš s nami do 5 proti 5, o päť minút sme u Teba!" Myslím, že keby mala čas na rozmyslenie, tak to odmietne, ale takto jej nič iné nezostalo.
Ale ak to bude aj u nás tak, že po roku sa dá opätovne prihlásiť, tak určite budeme robiť "reparát"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jeeeeeeeeeeeej tesim sa ze ste sa tak maliiiii, super