Presnosť je výsada kráľov, tak mi doma vštepovali a len horko – ťažko som sa jej naučila (moji kamaráti z detstva by o mojich meškaniach vedeli rozprávať!!)
Nuž som ja pochopila, ako to tí moji rodičia mysleli. Dnes je to pre mňa otázka cti, hrdosti, zodpovednosti prísť načas, dodržať, na čom som sa dohodla. Jasné, sú situácie, kedy sa presnosť dodržať nedá. A to dokážem aj pochopiť u druhých. Ale...
Ako je všeobecne známe, pracujem v diagnostickom centre. V mojej pracovnej náplni je okrem iného aj prijímanie, prepúšťanie detí, návštevy sociálnych kurátorov, prevoz detí do iných zariadení atď. atď....
A tu narážam veľmi často na problém s tou ne – presnosťou. Môj pracovný čas je 8 hodín. Snažím sa rozvrhnúť si ho efektívne a ústretovo voči ostatným.
Príjem nového dieťaťa si dohodnem na konkrétnu hodinu (všetci vieme, ako neradi čakáme napr. u lekára, kde je čas objednania len orientačný...).
Čo myslíte, koľko rodičov, kurátorov tento čas dodrží? Ak tipujete 50%, ste optimisti.
Návštevu z kurately si dohodnem na určitú hodinu.
Čo myslíte, koľko kurátorov tento čas dodrží? Ak tipujete 50%, ste optimisti.
Nie, nepreskočila mi klávesnica, zámerne som skoro rovnakú vetu napísala dvakrát...
I tak sa stane situácia ako dnes. Na 10,00hod. som mala objednanú návštevu z kurately. To trvá tak hodinku. Na 11,00hod. som mala objednaný príjem nového dieťaťa.
Uhádnite, kto z nich prišiel presne. Nikto! Kuratela o polhodiny neskôr, príjem o hodinu skôr. Čiže celý môj harmonogram v keli. Dnes som sa z toho už normálne smiala... Inokedy ma to dokáže riadne vytočiť, dostávam sa do stresu. Jasné, môžem povedať, že ich skôr nevybavím. Môžem povedať, keďže meškáte, tak si teraz počkajte. Ale to mi je proti vôli. Chcem byť ústretová. Nechať nové dieťa čakať vonku je z môjho pohľadu stresujúce, už ten samotný príjem je pre dieťa náročná situácia, tak mu nechcem nakladať. Kurátori cestujú okolo celého Slovenska, nechať ich čakať sa mi zdá nekolegiálne, viem, že sa potrebujú ešte dostať domov...
Tak čo s tým? No nič.
Pred časom som prevážala dieťa do liečebne v Hrani. Koniec sveta, dlhé kilometre cesty tam a aj nazad, isteže. Dieťa bolo psychiatrický pacient, rozrušené, nepokojné. Cestu sme zvládli, keď sme dorazili do Hrane, bol najvyšší čas na lieky, na kľud pre dieťa. Nuž otvorili sa dvere na prijímacej kancelárii, z nich vyplávala pani a oznámila mi: Počkáte, idem na obed! (!!!!!) Tak sme počkali... Dieťa čím ďalej tým nepokojnejšie, ja vytočená z nekolegiálneho prístupu... Moje argumenty, že dieťa je už unavené, nervózne, že ja mám pred sebou ešte veľmi dlhú cestu späť, tú pani ani omylom nezaujímali. Ona má teraz čas obeda.
Nuž a na toto si spomeniem vždy, keď mnou objednané stránky neprídu tak, ako sme dohodnutí...
aj ja veru niekedy v strese dobieham
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
súhlasím Evi
...všetko je o ľuďoch..
ale moja skúsenosť, že takto sa zvyknú správať v štátnych organizáciách a na rôznych úradoch, tam akoby išli v nalinajkovaných koľajách
v súkromnej sfére sa k sebe partneri správajú flexibilnejšie, prispôsobia si čas práce i čas obedov, ale zároveň aj koniec pracovnej doby nie je taký že 15.30 a padla
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moj muz pracuje v sukromnej sfere a on je teda velmi flexibilny a ustretovy, to ano
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ach moja a ani si nevieš predstaviť, ako veľmi ma hnevala "dochvíľnosť" mojej už bývalej kamarátky. A najhoršie, že som jej to dlho nevedela povedať a keď som jej povedala, že ak nabudúce znovu bude meškať 15 minút, že už ju nečakám. Nechcela veriť.
Ale - ono prísť presne načas je veliké umenie. V podstate nikto nechodí asi presne. Buď prídeš o chvíľku skôr alebo neskôr. A ja zas za seba radšej počkám, ako aby čakali na mňa. Ale tiež mi také trvalo dlho. Odhadnúť čas, nejaké okolnosti ktoré to sťažia ... nie je to ľahké. A presne preto je skvelé, keď sú k nám ľudia ústretoví.
Inak, nás obchodný partner v Nemecku čakal do 23,30 namiesto 17tej. Normálne išli domov a potom sa vrátili za nami. Bolo to fajn, že boli takí zlatí. My sme sa mohli otočiť a ísť domov a nebolo treba po polnoci hľadať nocľah vo svete. A tiež mohli povedať - máme padla, vyspite sa niekde a ráno sa vidíme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
par minut sa da zvladnut. Ale hodina hore dolu je celkom dost .
A urobila si to tej byvalej kamoske, ked meskala? Lebo to by si hadam uz zapamatala...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono sa to dá zvládnuť aj hodina od jedného človeka, ak nikto iný potom nerozhadzuje harmonogram aspoň týždeň . Raz za čas - no doooobre.
Neurobila som to. Lebo v podstate akokoľvek som prišla o pár minút neskôr, ona meškala ešte viac . Takže tak či tak som čakala ja.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zo mna kral asi nikdy nebude
Nech sa snazim ako chcem, zvacsa meskam... takze ak niekde pridem nie posledna, je to maly uspech. Ale snazim sa zlepsit.
Deti si so mna uz robia srandu a ked mame niekde byt trebars o 15.00, tak rovno povedia , ze pre mna je to ako na 14.30.... to mozno prides vcas.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a keby si samu seba nastelovala o pol hodiny skor? mozno by si akurát stihala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Najblizsei pri nejakom termine to skusim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dochvíľnosť patri k mojim silným stránkam aj ked teraz neviem či je to silná stránka, lebo to málokto berie ako niečo super a dokonca niekto sa ani len neunúva napísať alebo zavolať nemôžem prísť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
urcite je to silna stranka. a ak sa niekto nedokaze ospravedlnit ked meska alebo nepride, to povazujem za velku neuctu...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
vytáča ma nedochvilnosť...ak viem prísť ja načas može aj druhý-ak nemože nech sa ozve.Ale čakať?a stále? dobre 2-3 x počkám ten další už nie!moje okolie to o mne vie a predstavte si ide to-kto sa to nevie naučiť asi až tak mu na tom stretku nezáleží.Viete myslim si že dochvilnosť(pripadne ohlásenie meškania napr.kolona po Strečnom ale nie urobenie make-upu!!)je aj o preukázáni možno určitej úcty k tomu druhému..to sa týka súkromia
pracovne?úradnícky?úž som sa naučila aj tam otvoriť ústa hlavne vtedy ked viem,že som v práve.No u lekára bohužial zlyhávam tam som slaboch(alibista)-lebo tam to poviem až po ošetrení.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
suhlasim s tebou. a u toho lekara to chapem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, ja veru tiež nemám rada, ak sa nedodržiavajú dohodnuté termíny, ale na druhej strane som aj pochopila, že niektorých ľudí neprerobím, aj keby som sa ako snažila a tak potom volím taktiku (napríklad u nás doma, keď chcem, aby ma MM niekam odviezol) - prispôsobím časy tak, aby som vedela, že ten druhý bude na mieste vtedy, keď to potrebujem - taká menšia kamufláž ... To sa však dá iba pri ľuďoch, ktorých poznám, viem, koľko zvyknú meškávať .... pri cudzích sa to nedá ovplyvniť, bohužiaľ ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Verím, že veľmi náročné a ťažko zvládnuteľné situácie ....Ty sa snažíš ako vieš, brať ohľad na ostatných a potom narazíš, na pravý opak ...
Ja a chodenie na čas, nie sme veľký kamaráti, ale ono je to zväčša nadoraz, keď akurát sama sebe vyrábam stres, nemusela by som. Jasné, stane sa, že na mňa čakajú, snáď nei dlho, ale ... Mala by som tým voľačo urobiť.