Spoznali sme sa veľmi, veľmi dávno. Vtedy ešte ich firma sídlila na kraji Bratislavy. Tlačili sa v dvoch neveľkých kanceláriach. V časoch, keď počítačové vírusy bola ešte len taká zábavka programátorov. Možno si niekto pamätá na keksíky (cookies), ktoré si v pravidelných intervaloch počítač prosil :) a bolo ho treba kŕmiť.
Naše vzťahy boli od začiatku pracovné. A veľmi, veľmi férové. Spolupracovali sme skoro 10 rokov.
Za ten čas sa veľa zmenilo. Hlavne v ich firme. Napriek tomu Rudko (a verím, že aj ostatní) ostal stále rovnaký. Podpichovali sa navzájom, mali zvláštny humor, ale pracovali ako jeden celok. Bez problémov kedykoľvek poradili, pomohli. A ich firma sa naozaj stala svetová. Tak, ako o tom asi ani nesnívali. Alebo teda, podstatné je, že mali sny. Možno aj trochu šťastia, ale vedeli, kam idú. Dosiahli úspech, na naše pomery nečakaný. No všetko dosiahli svojou vlastnou prácou, múdrymi rozhodnutiami a hlavne víziami.
Mám veľa spomienok.
Preto ma veľmi zasiahla správa minulý týždeň, že Rudko už nie je. Že keď príde tvoj čas, naozaj ti nepomôžu ani všetky peniaze sveta. Bol si férový chlap, ktorý v mojich očiach vždy držal slovo. A teraz nás vlastne môžeš ešte naučiť, že naozaj nevieme, kedy to príde. To pozemské nás pre tento svet nezachráni.
Tvoja sviečka už dohorela.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tieto dotyky krídel smrti sú vždy mementom pozostalých. Že ešte je čas prehodnotiť naše životy.