Som naozaj "iná" ja - alebo tie, čo si to myslia?

Pekne si to napisala, mas pravdu bud hrda na to ze si mamou a je uplne jedno kolko mas rokov, ved kolko zien sa dnes trapi ze nou nie je a nedaj sa odradit nikym a nicim. Vacsinou je to vsetkou aj tak len zavist, ludia neradi vidia ak sa druhemu dari. Clovek si vie uzivat aj s detmi ak chce, my tie mame deticky dve 2 a 4 roky, k tomu dvoch psov. Manzel pracuje na smeny ja som zatial na MD a kazdu volnu chvilku niekam chodime. Kazda etapa v zivote cloveka je dolezita a materstvo je podla mna jedna z najdolezitejsich....

Ak si iná ty tak som aj ja súhlasím so všetkým čo si napísala.
Vydávala som sa v 20tich a každý sa potichu pýtal či som v tom a ja že nie. Tak bol každý zmetený že tak prečo a ja že z lásky.
Miška sa narodila rok po svadbe a aj keď má DS nikdy som to neľutovala a žijeme si dobre, skoro nikdy nie sme doma lebo niekde chodíme. Našli sme si kamarátov ktorý majú deti a chodíme na chaty , stanovačky a máme na seba stále čas. Máme aj super rodičov ktorý Mišku ľúbia a berú si ju občas na víkend a vtedy sa venujem sebe.
Pekný deň.
Katus

mamkamarka,neviem kolko mas rokov ale ak je vas vztah vybudovany na pevnych zakladoch a nie na vizualnom kontakte tak sa nemas coho bat.A hlavne nediskutuj len tak z hoc kym o tvojej rodine neviem ake mas skusenosti,ale nie kazda kamaratka je kamaratka nik nema pravo pochybovat o tvojom rozhodnuti to co je dobre pre teba nemusi byt dobre pre druhych.Aj rebricek hodnot ma kazdy iny.Ty si zi pre svojeho synceka a manzela a rozhliadni sa okolo seba a hod do "SITKA" vsetky kamaratky tie co prepadnu su len zname tie co ostanu si vaz...mne ostali len DVE a to som si myslela,ze ich mam spustu.......Hlavne sa nedaj negativne nabijat a podla toho co pises vidim,ze o tom rozmyslas tak to vyhod z hlavy na nazoroch druhych este nik nezbohatol ver sebe a svojej rodine a svojim rozhodnutiam nech budu ake kolvek...ale budu TVOJE!!!!!!!Tak pa vela stastia s tvojim drobcekom (ja inac milujem deti) Daniela

Ahoj. myslím, že každá z nás sama musí vycítiť, kedy je ten správny čas na rodinu a manželstvo. Nikto nemôže predsa povedať, že existuje nejaký univerzálny vek na založenie rodiny. Ja som teraz na materskej, mám 28 a celkom si to užívam a vychutnávam. Niektoré moje rovesníčky už majú deti, ktoré im už chodia do školy. A ja im niekedy aj závidím, keď si spolu idú sami na kávičku či večer posedieť. Niekedy ma napadne, že či som ešte nemohla počkať, ale teraz si už neviem život bez malej ani predstaviť. Aký by bol život chudobný bez nej?
Drž sa!

ahoj mamkamarka ked som tvoj príspevok čitala akoby som sa v ňom našla som býk vydávala som sa v 21 syn sa narodil ked som mala 23 a drhý ked som mala 26 to je jediný rozdiel že ty máš jedného a ja dvoch ( 4r. a 1r.) tatina mame takého istého, robíme všetko spolu či v byte, či pri prerábke či s detmi .... a tie kamarátky mam 1-2 ale nemám pocit že by my chýbali a nevedela by som bez nich žiť. To že poznáš veľa ľudí ešte neznamená že su tvoji priatelia a veru mam aj kamaratku čo marne tuži po deťoch a tie naše aj s manželom miluju. To je o ludoch. Lúbim svoje deti nadovšetko su moje a vždy budú to najdôležitešie v našom živote. Nie si INÁ si mamina a manželka čo miluje tých o ktorých sa stará. A ked si spokojná tak to je v poriadku. Držim palce nech sa vám dari ahoj

Mamkamarka si iná to je fakt, každí sme iní. Tak ako dievčatá vyššie napísali nikde nie je dané kedy je ten správny čas a už vôbec nie kedy bude kto a ako šťastní. Tým som len chcela povedať, že to ber v pohode, ak tvoje známe, či možno priateľky, či rodina to vidia inak, ich problém, možno majú oni takú skúsennosť a nevedia si to predstaviť inak, neviem. Možno vám v kútiku duš závidia, lebo oni sa nevedia rozhodnúť, možno sa im do hláv vtlačil akože súčasný trend. Každopádne je to váš život, vaše šťastie.
Každý sa môže rozhodnúť podľa toho ako to cíti, len by svoje rozhodnutie nemal vnucovať okoliu. Takže áno si iná a je to tak OK, určite mnohé z nás by si v tvojom veku ešte materstvo a manželstvo vychutnať nevedeli a mnohé ste takto šťastné. Len nech si nás to šťastie nájde v akomkoľvek veku.

Plne suhlasim s majas- kazdy by sa mal rozhodnut podla seba a robit to, co ho robi stastnym.
Vacsina zien chce mat deti a chcu si uzit materstvo, ale nie vsetky maju tuto tuzbu uz v 22rokoch (ja konkretne v 27). Ani na tom nie je nic zle- proste netreba nikoho posudzovat a odsudzovat. Ved aj pri najblizsich nevieme uplne, co vsetko ovplyvnilo ich rozhodnutia.
Na tvojom mieste by som si nevsimala tie "akoze kamaratky", ale nasla si nove kamaratky s detmi vo veku vaseho maleho, s podobnymi rodinnymi hodnotami- a potom podho na vylety a akcie, samozrejme primerane veku a stavu dietata.
A Mamakamarka mas velku pravdu, ze bezdetni sa s detnymi rodicmi akosi nekamaratia- vacsinou je to vsak len otazka casu. Zelam ti vela pozitivnej zivotnej energie, ktoru aj teraz rozdavas.

presne tak Matka suhlasim z tebou

Tiez si myslim, ze v kazdej zivotnej etape sa "pritahuju" rozni ludia. Ti, co boli predtym uplne idealni sa zrazu "nehodia". Nemusia byt zli, len sa vase cesty rozisli. tak je cas, popozerat sa po novych znamych. Treba sa obklopovat tou svojou krvnou skupinou a nerobit si kvoli druhym nasilie a prisposobovat sa im. Mozno sa este spolu v nazoroch niekedy stretnete. Ja som sa casto snazila si umelo udrzat kamaratstvo, ale jednoducho sa nedalo. Kazda sme mali svoje priority. Teraz som egoista, miesto "blbych" reci sa stretnem radsej s niekym, s kym si rozumiem, aj ked ho/ju poznam iba kratko. Ale ja som taka povaha, odrazam od seba negativne narazky.

mamkamarka, ked niekto má rád to, z čoho sú druhí vyšťavení a unavení tak jasné že ti nemôžu rozumieť a pochopiť to. Si iná.

Ja ako tínedžerka som chodila v sobotu upratovať s deckami (kámošmi) kostol. Veľmi ma to bavilo. Mala som rada ten pocit, že kostol (a Boha) mám len pre seba, pozerala som sa všade dookola, čo som bežne na omši nemohla. Po uprataní som si len tak posedela blizučko pri oltári a "vyhrievala" sa ako na slniečku.
Decká mi hovorili, že sa nechávam využívať, keď upratujem skoro s každou partiou, no ja som ten pocit nemala. Mňa to bavilo, ich nie, preto to videli ináč.

No, a mozno Ti len potichu zavidia a nechcu to dat najavo

Pekny den:-}

nemyslím si, že si iná, si len optimistka, ktorá vie presne čo od života chce a nekonečne miluje svoje dieťa a svojho manžela. A siza má pravdu: potichu závidia.

mamkamarka, áno si iná , keby sa tu dalo kliknúť na karmu tak kliknem. Aj ja som sa vydávala v 23 , mala dieťa medzitým som skončila školu a bola až do teraz 10 rokov doma. Z bývalých kamošiek nezostalo nič pretože som mala iné "starosti" a nebola som už pre ne rovnocenným partnerom, čo ma niekedy dosť bolelo, nevadí. Dnes sa niektoré z nich vydávajú a začínajú mať tie starosti čo ja pred 10 rokmi. A ja začínam pracovať, čo ma baví aj teší. Deti sú už sčasti odrastené. Myslím že som o nič neprišla ved ma čaká ešte skoro 30rokov kedy môžem pracovať, a tých 10 rokov doma malo tiež zmysel. Tak sa nad tým netráp a teš sa z toho čo máš, a ver že ked sa tak divno tvária ked im povieš že si šťastná tak ti závidia.

Mamkamarka, Ty si iná, ale v tom dobrom slova zmysle. Dnes už nieje móda mať deti, keď tak jedno, dve niekedy a kto má viac, už na neho pozerajú, že je iný. Ale ten, kto tie deti miluje, ten vie prečo ich má a vidí zmyslel vo výchove detí, hoci aj v mladom veku. Ja som sa vydávala po škole ako 24 ročná, nikdy mi nenapadlo, že to bolo na deti skoro. Je úžasné, že si s mužom rozumiete a robíte s všetko spolu a pomáhate si. To je dôkaz toho, že ste nemali na čo čakať. Teš sa že máš šťastnú rodinu, je to obrovská hodnota v dnešnej dobe. A stretávaj sa s podobnými priateľmi, čo majú deti a podobný pohľad na život ako vy. A o ostatných sa nestaraj. Nech si myslia svoje, predsa ty ich tiež neodsudzuješ, že ešte deti nemajú, je to ich voľba. Sú prípady, keď má na rodinu takýto pohľad iba jeden z páru, vtedy je možné hovoriť o tom, že svatba prišla skoro, že sa ešte málo spoznali. Zaradiť rodinu do spoločnosti priateľov bez detí je nemožné. Preto sa o to ani nesnaž. Ja som to robila roky a dnes banujem za časom, ktorý som mohla s deťmi a PRE deti využiť zmysluplnejšie, ako na chatovkách medzi opitými pármi bez detí, kde sa im venovalo minimum pozornosti, jedine ja pri pexese....ale už je to tam. Preto sa netráp, či si iná, NECH, každý je nejaký. Ty si chráň to bohatstvo, čo máš a buduj v sebe, mužovi a deťoch lásku, a múdro si vyberaj priateľov. Ten, kto chce otočiť tvoje životné hodnoty hore nohami predsa nieje priateľ. Pridaj sa k tomu, s kým ich môžeš zušľachťovať.... Prajem ti veľa štastia a veselosti v živote:-}

Ja si myslim,ze kazdy ma dopriane mat tu svoju butlavu vrbu ci rano fukacku. Kazdemu pride do zivota v inom období.Niekto si ju nasiel v skolskych laviciach,niekto v praci,niekto len tak na ulici...je to rozne.Aj vy mate niekedy ten pocit ked sa z niekym zoznamite ze ho odniekadial poznate?Raz mi o tom vravela jedna znama,ze tomu sa hovori karmicky vztah a to dokonca mozme mat aj s manzelmi detmi,rodicmi......Ja mam dve take KAMARATKY a jednou som uz 26 rokov.Pozname sa zo strednej skoly.Ona je krstna mojej dcere a ja jej detom.Je to osoba ktora ma nikdy nezradila.rozumiem si aj z jej manzelom a casto u nich travim vikendy aj z dcerou len ten moj pan dokonaly medzi nas nikdy nezapadol.Druhu kamosku poznam z prace ona mala 20 a ja 28 ona bola slobodna a ja som uz mala dceru.Ked sme dlho robievali tak mi ju chodila bravat zo skolky.Ale nebolo to dake extra kamaratstvo.Ona mala svoje zaujmi a ja povinosti.Potom sa nase cesty rozisli a ja som ju nahodne stretla ked sa isla vydavat a poprosila ma aby som jej poradila pri vybere svadobnych siat.taka nahoda.Ked sa jej narodil syn tak sme sa zacali stretavat castejsie a postupne sme sa jedna druhej stali ranohojickami.teraz nieje dna aby sme spolu neboli a ak nam to nevyda tak kvakame po telefone aj hodinu ..ale teraz isla na dovolenku na 12 dni a potvora jedna viete ako mi chyba?????A viete ako sa s nami osud zahral?Obom nam to manzelstvo nevyslo smola.V novembri mala narodky boli sme v bare a ja som ju zoznamila s mojim spoluziakom.Take iskri tam lietali,ze az!!! no a teraz su spolu na tej dovolenke no a aby mi nebolo luto oni mna zas zoznamili zo svojim kamosom.Tak sme sa stali slavna stvorka!!!!Pisem vam to preto,ze vlastne ten osud si vas najde.Ci je to kamaratstvo alebo priatelstvo...pekny den

Pekne sa to číta...chcem tomu veriť. Na mna hádam ten môj tiež niekde za rohom čaká....komu nebudem musieť vysvetľovať, prečo sa cítim, ako sa cítim a on bude so mnou šťastný. Ten, čo ku mne skutočne patrí.

jasne Drahuska ani sa nenazdas.potom chcem byt prva informovana xixixi pa

..platí...

Ahoj Mamkamarka,
ja som asi tiez nenormalna, lebo ked som sa vydala, tak som sa asi az potom naozaj zamilovala do mojej polovicky...a kedze mi bolo povedane, ze deti na 99% mat nebudem, tak o to vacsie bolo moje prekvapenie, ze mam 2 chlapcov a po pocuvani dnesnych problemov mamimciek, tak relatovne bez problemov....
Zivot je o nasich hodnotach a prioritach a nie o tom, co si myslia ludia okolo nas....
Nie su doleziti ti druhi, len vi ste doleziti
Nepochybuj o sebe...nech sa zamyslia tie druhe
Vitaj v klube

taketo zienky ako ty ma naplnaju radostou !!! nie kazdy ma take stastie, tuzit a aj mat.... uz teraz ti fandim....

NikaAhoj mamkamarka!S tvojim názorom súhlasím.ja som to tiež počuvala a dosť často.Ja som začala študovať po strednej pedagogickú školu.po rokusom to vzdala a odišla som s priateľom(už terajší manžel) pracovať na Čechy.Tam som otehotnela a trochu som sa toho bála,či to budem zvládať. Teraz som šťastnou 22-ročnou matkou a nevymenila by som to za žiadny titil, aj keď posledný týždeň rozmýšľam, či to zase neskúsim(študovať).moje malé slniečko ma 7,5 mesiacov a asi by som tu školu skúsila skôr, ako príde druhé bábätko. neviem či si na to trúfam, aj tak toho mám dosť. okolo domu, starať sa o dieťa o druhé dieťa(o manžela) atď.....
ale aj tak som rada, že mám pre koho žiť a komu sa venovať. Moja malá bambulka je veľmi zlatučká.Kým som jej dávala na noc mliečko, spávala od 20.00-6.00 a teraz keď jej dávam na noc kašičku spinká od 20.00 do 7.00. celé dni sa hraje, malokedy plače akurát, že si už vyžaduje viac pozornosti.
tak ti držím palce aby si to zvládala na VÝBORNÚ aj naďalej.
papa

Ahoj mamkamarka. Tých "iných" je nás viac. V 21r. som sa vy
dávala, o pol roka porodila dcéru a o 15 mesiacov prišli na svet dvojčatá. Aj na mňa pozerali ako na mimozemšťana /občas som na seba tak pozerala aj ja /
Tiež som "prišla" vydajom a založením rodiny o niektoré kamarátky. Tiež nechápali, že rodina pre mňa znamená viac ako kariéria. Ale tie naozaj dobré priateľky, tie zostali a sú pri mne dodnes.
Síce mi manželstvo nevyšlo, neľutujem nič. Veď mám svoje 3 poklady. Nedávno som stretla jednu z tých "akože" kamarátok, je z nej veľmi úspešná, veľmi pekná, krásne oblečená žena, ale ja som jej nezávidela. A ona na mňa pozerala ako na poslednú chuderu.
Dnes mám 29 r. Nemám síce vlastné bývanie, nie som úspečná v práci, nezarábam mailand, nemám šatník plný najmódnejších kúskov, ale mám krásne zdravé deti, ktoré mi robia radosť /jasné že aj starosť, veď sú to čerti/, a osud mi do cesty privial aj jedného skvelého chlapa.
A to je to najkrajšie, keď sa máš komu odovzdávať.

Máš pravdu mamkamarka. Ako píše Drahuška, ver jej. Aj ja verím. Nie je nič krajšie ako mať šťastnú rodinu.