Pokiaľ mi len pamäť siaha, 362 dní v roku mi bolo vždy ľahostajných, ale o to viacej som sa tešila na tie zvyšné 3 – vianočné. Nebolo to ani tak kvôli darčekom, ale práve kvôli veciam ako pečenie koláčikov, vyzdobovanie celého bytu (neskôr, keď už som spoznala pravdu tak aj vianočného stromčeka – u nás totiž aj ten nosil Ježiško a dodnes neviem pochopiť, ako sa to mohlo mojim rodičom dariť, že som si nič nevšimla – až kým sa nerozsvietili sviečky na stromčeku), potom rozprávky v televízii, návštevy u rodiny. Keď som bola trochu staršia (vo veku keď skoro každé dieťa dospeje k názoru, že poriadok a upratovanie je bohapustý výmysel rodičov, aby ich mohli zdržiavať od iných, dôležitejších vecí) som sa dokonca tešila na vôňu všetkých tých leštidiel, na únavné vynášanie kobercov a epied z gauča na dvor, kde boli prašiaky – žiadna robota mi zrazu nepadla zaťažko, len keď som vedela, že už sa blížia Vianoce.
Som proste vianočný fanatik – a drží ma to dodnes. Radosť z Vianoc som dokázala mať aj potom, keď ju začali kaziť hypermarkety vystavovaním vianočných kolekcií ešte pred Dušičkami – a vlastne až dodnes – len pred dvomi rokmi sa to trochu zmenilo. Zomrel môj otecko – nie síce na alebo pred Vianocami (bolo to v auguste), ale bolo jasné, že pre mamičku to bude veľmi ťažké, po viac než 50 spoločných rokoch byť na sviatky bez neho. Bola som rada, že nebolo treba ani len spomínať, že mamička ich strávi s nami a u nás, hoci inak zvykneme chodiť do Tatier na chatu. Minulý rok sme boli dohodnutí, že tento krát teda už na chatu pôjdeme a mamičku vezmeme so sebou. Lenže čo čert nechcel, 10 dní pred sviatkami si zlomila nohu – nič vážne, bol to vlastne iba palec, nemala ani sadru, len takú obúvaciu „formu“ z termoplastu. Spálne na chate sú však na poschodí, schodisko úzke a starší človek už predsa musí aj viackrát cez noc ... Nebolo mysliteľné, aby išla s nami. Dúfala som, že to bude jasné aj ostatným. Kým niektorí (najmä syn, ktorého samozrejme v 15 viac zaujímajú kamaráti ako rodinné dovolenky) sa potešili, že zostaneme doma všetci, boli aj takí, ktorí boli sklamaní (najstaršia dcéra, ktorá je fanatička do lyžovania), ale čo bolo najhoršie, pán tvorstva a hlava rodiny vyhlásila, že keď sme raz povedali, že ideme, tak ideme. Lenže – moje rozhodné vyhlásenie, že ja v žiadnom prípade nie, lebo sa musím postarať o mamu a hlavne ju nemôžem nechať samu vyvolalo reakcie, ktoré ešte viac „vytočili“ môjho zákonitého – totižto syn vyhlásil, že ak zostávam ja, tak aj on. Mladšia dcéra by sa k nám bola rada pridala, ale veľmi si netrúfla (ocinko jej s obľubou hovorí, že je zradca, keď sa zariadi podľa seba a nepridá sa k „rodine?“). Dva dni pred odchodom som myslela, že moje vrúcne prosby budú vyslyšané, lebo staršia dostala pomerne vysoké teploty, bolelo ju hrdlo – vyzeralo to na parádnu angínu. Ani to nebolo pre nášho tatuša dostatočným dôvodom, aby výlet odvolal a tak odjachal aj s oboma dievkami do Tatier a ja som zostala so synom v Blave. Bolo to zlé, nie tak preto, že sme neboli na Vianoce ako rodina spolu, ale pre všetko to napätie a negatívne emócie, ktoré to celé so sebou nieslo. Nehádali sme sa, to sa s tým mojím ani nedá, on jednoducho spustí klapky na uši, vypne príjem a nereaguje.
Vianoce sú opäť predo dvermi a ja stojím pred veľkou dilemou – naplnilo sa totiž to, čoho som sa najviac bála. Začala som sa s mamičkou baviť čo urobíme s jej papagájom keď pôjdeme do Tatier, či by ho mohla chodiť kŕmiť jej sestra (býva vo vedľajšom paneláku) – a ona, že to netreba riešiť, lebo ona s nami nepôjde. No, ďakujem pekne. Nechcem ju nasilu do niečoho nútiť, čo ona sama nechce, ja viem že starší ľudia (ona má už 80) sú najradšej len doma; ibaže pre mňa to predstavuje obrovský problém. Neviem si predstaviť, že by som ju nechala na sviatky osamotenú už len pre to, že to teda sú sviatky a to už ani nehovorím, že sa o ňu bojím aj kvôli jej zdraviu. V lete jej dávali strojček na srdce, prestala síce odpadávať, ale zase prišli iné problémy – v tom veku bežné. Lenže na koho sa obráti, keď jej príde zle a ja budem 400 km ďaleko. Som jedináčik a teda jej jediná opora. Na druhej strane si viem podľa toho minulého roku predstaviť, čo by nastalo doma, keby som opäť povedala, že ja nikam nejdem. Nech sa rozhodnem akokoľvek, nebudem šťastná a nebudem sa cítiť dobre. A fčuľ – babo raď!
Aj mňa napadla sestra tvojej mamy.A Adus,ja by som reagovala rovnako,mama je len jedna a rodičom predsa človek musí vrátiť to,čo im za celý život dávali.Ťažká dilema,nedá sa o tom nejako s mužom dohodnúť?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Presne tak.Ak si sestry rozumia,možno by im aj padlo byt takto spolu.Je to naozaj tažké-my sme tri deti,ale nikdy by som moju mamku na sviatky nenechala samu.Ak by bola so sestrou-to je už iné!Ak to náhodou nie je možné,skús sa dohodnút s manželom,aby ste tento rok mohli byt všetci spolu a DOMA,ked minulý rok si presadil svoje a do Tatier išiel.Mohol by byt tolerantnejší,už kvôli tebe.Ty si ako medzi dvomi mlynskými kameňmi!Držím ti palce,aby ste našli kompromis!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, tie kompromisy - jáááj, kde rastú či kde sa dajú kúpiť?
Kompromis je také riešenie, ktoré vyhovuje mne (to som niekde raz počula na nejakom školení o vzťahoch na pracovisku
) - teda v tomto prípade manželovi - ako "silnejšiemu"
Nie on je ten typ, že pre neho Vianoce nič neznamenajú, vždy hovorí, že je to deň ako každý iný a tiež to, že on nikoho do ničoho nenúti (ale jeho nálada a "ksichty" hovoria o niečom inom) a že on môže ísť aj sám - ale to sme stále tam, kde sme byť nechceli - zase len rodina nebude pokope a zase budú dve skupinky na dvoch rôznych miestach, rovnako nespokojné!
Nie že si poviete, tak na čo sa nás pýta, keď nám tu hovorí, že sa riešenie nájsť nedá - ono to už nejak dopadne, ja si len potrebujem trochu uľaviť a zmierniť to napätie, a toto rozhodne pomáha - som ozaj rada, že som túto stránku našla a že Vás, všetky moje radkyne, mám
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
adus mam rovnaku radost z vianoc ako ty.Som vianocny maniak.Mas tazku dilemu a popravde nechcela by som byt v tvojej kozi.Chapem o com hovoris ked opisujes tie ksichty a nalady.Ale sprav co citis.Ak chces zostat s mamickou zostan,tie naladky manzela prejdu.A ak chces ist popros tu tetu,ci by sa o nu nepostarala.Ved je to iba par dni
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tažká dilema, ja by som asi zostala s mamou. Pre mna mama velmi vela znamena a myslim, ze by to mohla pochopit aj tvoja rodina. Stravit sviatky spolu s blizkymi mi pripada dolezitejsie ako lyzovacka a na starsieho cloveka treba brat ohlad. Zvlast na mamu, lebo ona ti dala zivot a vsetko to co patri k starostlivosti. Skus sa porozpravat s manzelom a detmi a vysvetlit im, ze aj ty potrebujes sviatkovat v pohode, ze tiez by si isla rada na chatu, ale ak sa ned, tak sa neda a nechat mamu a babicku samu predsa nie je pekne. Na vianoce nikto nema byt sam ! Drzim palce, nech to nejako dobre dopadne a Vianoce budu plne lasky a porozumenia a pohody
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stravit sviatky s blizkymi - to je prave ta dilema - lebo moji blizki evidentne nechcu byt vsetci na jednom mieste. To ozaj nie je o tej lyzovacke, to je o tom, ze bud budem s mamickou (to je asi skor pravdepodobne) a nebudem s detmi a manzelom, alebo budem s nimi a budem sa zhryzat, co som to za dceru, ktora ani nevie splatit ten "pozicany gros".
Fakt je jeden, ze mozno preto, ze som bola jdinacik a vztahy s rodicmi som mala vzdy vynikajuce, este aj dnes je pre mna mamicka tym najdolezitejsim clovekom na svete.
Moja svokra je tak trochu psi cumak a co viem od muza, dost si ako dieta s nou zazil, nema on k rodicom (a vobec k rodine aj sirsej) nijaky vrucnejsi vztah, tak pre neho to nie je celkom jasne, co ja citim a preco musim konat tak ako mi srdce kaze.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž, máš to ťažké 
ale podľa mňa, manžel by mal mať tiež pre teba pochopenie, že je to Tvoja maminka. Mal by na to brať ohľad, tak ako by to bol jeho rodič. Tiež by to hádam neurobil, žeby sa šiel zabávať a svoju maminku nechal doma na Vianoce samú. Tak sa s ním skús porozprávať.
Veď čo ak sú to posledné Vianoce strávené s maminkou?
(veľmi ťa prosím, nehnevaj sa, že som to tak napísala, nechcem sa ťa tým dotknúť, alebo ti ublížiť. Nechcem nič privolávať, ale môže to tak byť, človek nikdy nevie, keďže maminka má toľko rôčkov. Podľa mňa, radšej obetovať chatu, ako si to potom celý život vyčítať.)
Držím Ti palce a maminke prajem, nech je s Vami čo najdlhšie 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ha - vidis, vlastne to co som napisala vyssie, plati aj ako odpoved na teba - ano, on by to asi urobil, to by snad museli jeho rodicia naozaj lezat na tej smrtelnej posteli aj potom by asi tvrdil ze na co by on bol pri nich, ze ved aj tak im uz nepomoze.
To je nie len, ze posledne Vianoce, to uz moze byt kazdy den tym poslednym. Musim priznat, ze odkedy odisiel otecko tak sa bojim aj na den-dva ked musim ist na sluzobku, ze by sa nieco mohlo stat. Naviac, teraz pred Dusickami sme dokoncili pomnik na ockovom hrobe a mam dojem, ze moja mamka ako by to uz vzdala, ze teraz ja uz som tu dokoncila, co som mala a mozem sa pobrat drahy za tebou.
A nehnevam sa, rozmyslas uplne ako ja!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no aduska moja,keby sme sa tak mohli obcas rozdelit na dve polovice-toto by mal este niekto vymysliet najhorsie na tom vsetkom je,ze ludstvo sa nevie pre niekoho a pre nieco aspon "obcas" obetovat-z lasky a vianoce su sviatky pokoja a lasky,vianoce su o obetovani,zrieknuti sa tych "zbytocnosti".Nespominas tu manzelovych rodicov,ale ak ich ma pripomen mu,ze raz budete musiet-"chciet"obetovat nieco zo svojich doterajsich zvyklosti aj pre niekoho ineho z jeho rodiny alebo koli detom-aj to sa stava.Myslim,ze maminku by to tiez trapilo,ale asi z lasky k tebe chape aj tvojho muza,viem si predstavit aki je, ked nie je po jeho.Pred par rokmi som zazivala to iste stale my vycital,aj ked v klude a s citom,ze nejdeme tam ,ze nejdeme hentam,velmi vela slz som pre toto preplakala,ale davala som mu trosku aj za pravdu,ze nemame volnost,sme s mamou zviazany,ze si neuzivame zivot ako niekto ostatny,lenze ja by som nemala svedomie ju u niekoho nechat okrem surodencov,ktori tuna ani jeden nezije,a na vianoce duplom.Mozno ta tvoja teta?Tvoja aj moja maminka su uz v dost vysokom veku a stari ludia nezomieraju len na choroby ale hlavne na "samotu".Prepac,ze ti to takto pisem,samozrejme ti nechcem ublizit ale poradit,mala by si si v klude pohovorit s manzelom,minuly rok chata a neboli ste pokope a tento rok chces, aby ste ako rodina boli spolu,ved deti rastu a cochvilu budu mat vlastne rodiny a "stedre dni" a tiez ako to budete riesit do buducnosti,a bez zbytocnych konfliktov poskytli maminke pokojnu starobu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidis, lusesita, dostavam sa k tomu len tak po chvilkach, a tak vlastne co by som chcela napisat tebe som uz napisala na predchadzajuce dva prispevky.
Dakujem v kazdom pripade za mile slova, som rada ze sa mam s kym o tom porozpravat.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj ja som velmi radatiez potrebujem aj o takychto veciach s niekym hovorit,tak som len cakala,ci sa tu niekto najde- pre maminku je odchod ocka velmi velmi prelomovo tazki,je smutne,ze muz pri tebe nestoji,no myslim,ze vsetko ukaze "cas"to je ta vzacnost a paradox zaroven,muz by si mohol uvedomit,ze takto vysiela signal voci svojim detom,aj pre nich budeme raz stari.Je to pre to,ze u nich doma to bolo inak ako u teba,zelam ti aby si ho uspesne zviedla na svoje mne sympaticke "chodnicky"a tvoje dobre
nasi muzi su si asi dost podobny aj stym ake mali doma zazemie.MOJHO MUZA OBMAKCILO DOBRE MOJEJ MAMINKI,dala mu to, co mu doma chybalo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, s tym mojim to je trochu tazsie, tym ze on rodinu (ako myslim okrem my a deti) a rodinne stretnutia nemusi, niekde v inom blogu som to pisala, ze aj ked boli decka mensie a boli u nasich (na weekend a pod.), tak ked nahodou isiel po ne on, tak len zaparkoval auto pri dome, zavolal telefonom - u som tu a maminka decka priviedla. Povedali si dobry den, dobry den a bolo to.
Myslim si, ze fakt u neho tie rany musia byt dost hlboke, ja sa tiez stale snazim pozitivnym prikladom ho obmakcovat, ale velmi sa mi to nedari. On si jednoducho druhych velmi nepusta "pod kozu".
Chapem to, najprv ako decko vychovavany matkou "psi chumak" - to co s nou si prezil to by bolo na samostatny prispevok (inak, ona je taky ten typ ze cesta do pekla je dlazdena dobrymi umyslami, teda nie ze by vedome niekomu chcela ublizovat,...), skoncil ako 15 rocny na skole mimo bydliska (lebo rodicia "museli" ist na zahranicnu misiu zarabat peniaze a on nemohol ostat doma bez dozoru, tak z BA isiel do PN na hotelovku a tam bol na intraku), v poslednom rocniku zbuchol holku, musel sa ozenit, ale byvat ostali s rodicmi, mamka sa im furt plietla do zivota, jeho byvalka to uz nevydrzala, strcila malu do skolky, isla robit, tam si miesto "pana inziniera" (ona je holka z malej dediny, kde sa kedysi na tieto veci hladelo) narazila "pana doktora", 7 rokov ho s nim podvadzala (boli 2 roky v zahranici a s milencom si pisala horuce libesbrify) a ked sa vratili (riadne nabaleni prachami) tak zbalila decko a vsetko co mali doma (doslova, v kuchyni ostali len kachlicky medzi hornou a dolnou castou kuchynskej linky, kohutik trciaci zo steny a pod nim na zemi riady, ktore sa jej uz nechcelo umyt!) a odisla k panu doktorovi. Mala vtedy volala ocinovi v totalnej panike, ze mama ju zobrala niekde prec z domu a ona nevie kde su... Proste dost sokov aj na dva zivoty, nie len na jeden, takze sa nedivim, ze velmi uz nikomu neveri.
Ale zase si myslim, ze sme uz spolu dost dlho na to (viac ako 20 r.) aby vedel, ze ja budem pri nom stat - ozaj tak ako som mu to slubila - v dobrom aj zlom, zdravi aj chorobe, stasti aj smutku,... alebo ze by mal taaaaaake dlhe vedenie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aduska dakujem ti za doveru a ze si si sem vyliala svoje srdiecko pred par min.som vyprevadila navstevu,zajtra mam narodky,vlastne uz dnes?
,trosku sme oslavovali a som prijemne unavena ,tak zajtra napisem.dobru nocku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak vsetko najlepsie - nech s ti splnia aj tie najtajnjsie priania! 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak devy a zienky, dnes mám krásny den. Zaujala som k tomu vsetkemu, co som tu riesila postoj Scarlet O´Harovej - "budem to riesit potom, ked to bude aktualne, mozno sa to dovtedy vyriesi samo!"
Moja oblubena hrdinka ma opat raz nesklamala. Uz predtym moj muz pripustil taku eventualitu, ze ked nie je sneh, tak veru (ak len my ostatni nasilu nechceme) nemusime nikde chodit. Tak sme si (ti co sme nie ze ani nechceli, lken mali s tym trochu problem) drzali palce. Vcera vecer (a v noci 
) som ozdobila stromcek (keby sme isli prec, aby ma tu malo co cakat a samozrejme, aby sme si mali kde dat darceky - odkedy su deti velke ak ideme na chatu, tak si ich davame v ten den ked odchadzame, so sebou beriem len po 1 pre kazdeho, taky co najmensi a najlahsi, aby to prilis nezavadzalo v batozine). dnes rano ked sme sa zobudili tak sme hned skontrolovali snehove spravy a predpoved pocasia - nic "biele" vo vyhlade - zavladla takaaaaa super predvianocna nalada, ze si ozaj nepamatam, kedy naposledy taka bola.
OSTAVAME DOMA!!!! (Ja ozaj milujem tu nasdu chatu a strasne rada tam chodim, ale mamicka je mi napriek tomu prednejsia). Hned sme vyrazili na posledne predvianocne nakupy a tam sa mi podarilo stretnut moju najlepsiu kamosku, ktoru som uz dost dlho nevidela. Uz to bolo samo o sebe suuuuper, ale dozvedela som sa, ze jej manzelska kriza je zazehnana a rozvod (ci rozchod?) sa nekona.
JA SOM TAK HAPPY, AKO KEBY UZ BOLI TIE VIANOCE!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adus, jediné, čo mi napadlo, je sestra tvojej mamičky. Píšeš, že býva vo vedľajšom paneláku. Neviem, aké sú jej možnosti, ale nebolo by možné jej celú situáciu vysvetliť a dohodnúť sa s ňou. A ona by potom Tvoju maminu pozvala stráviť sviatky s nimi.
.
.
No a s manželom by som sa dohodla na forme Vianoc ako sa u nás vraví ob-rok. Teda: tento rok v Tatrách a o rok doma.
Bohužiaľ, rodičia budú už len starší, ale aby boli cez tieto sviatky sami, to by nechcelo ani jedno dieťa
Želám Vám, aby ste túto situáciu vyriešili a aby i tvoja polovička pochopila