Na úvod by som chcela, podať Kamilke návrh na novú tému "Svokra na odstrel", no píšem aby som sa odreagovala a ukľudnila.
Pre neznalých veci objasním situáciu: mám dve dcéry 10 a 7 ročné, s ktorými som bola prakticky 10 rokov doma, aj keď som z toho 2,5 r. robila z domu na živnosť, v skutočnosti som bola doma vždy po ruke deťom aj manželovi. Toto leto som si po 10 r. doma našla robotu, len to má jeden háčik nastúpiť som musela 16.07. čiže cez prázdniny. A tu nastal problém, keďže jediný z rodiny kto sa môže postarať o deti je svokra, mne mama umrela pred 14r. No a deti pekne jedno po druhom dostali kiahne práve keď som nastúpila do roboty a od vtedy prežívam horor. No dnes to dosiahlo vrchol, svokrovci brali deti na chatu vzdialenú 80 km od nás, najprv bolo povedané že na 1 týždeň, no ked sme už dokončievali balenie tak svokra vyvalila že na dva týždne, to staršia nevydržala a rozplakala sa že ona chce zostať iba na jeden pretože sme sa aj s manželom dohodli že ten predposledný prázdninový týž. ich budeme k svokrovcom voziť len na čas keď budeme v robote, ináč budú s nami. Aby si tak zvykli aj na režim ako bude cez školský rok, no posledný týždeň sme chceli ešte zostať doma s deťmi pochodiť po nákupoch, lebo však treba kadečo dokúpiť, deti odrástli a z veľa vecí aj vyrástli. Najprv sa mi ale dostalo odpovede že oni - ako svokrovci, potrebujú kadečo porobiť okolo chaty a to sa za jeden týždeň nedá. No a ked už boli všetci v aute na odchode, deti patrične zdecimované že idú na dva týždne od nás preč, tak milá svokra zapučila že ona si nemá ani kedy oddýchnúť (podotýkam deti som v piatok hned po robote zobrala domov aby si oddýchla aspoň cez víkend, oni totiž to chceli odísť na chatu už v sobotu)pretože musela zavárať cviklu, na to som jej povedala že nemusela, mohla som jej kúpiť tých 10 pohárikov hotovej, ona že nemohla ona chce takú čo naloží sama a kúpi na trhu, no dobre. No a ked už som sa lúčila jej vravím že aj ja mám toho veľa pretože okrem zamestnania mám aj živnosť a ako na potvoru sa mi toho navalilo veľa a ja to stíham len tak tak aj to po nociach. No a potom prišlo to čo som nečakala - že vraj mňa za to aspoň platia ale ju nie- " za to že opatruje 4 týždne dve svoje vnúčence". Predtým si ich nikdy cez prázdniny nepýtala a ani nezobrala ani na jeden týždeň, maximálne ich postrážila ked som potrebovala niekde odbehnúť a mali by deti zostať samé. Následne sme sa potom doma s mužom pochytili a výsledkom je že si v piatok po deti na chatu pôjdeme, a jeden týždeň si vezme dovolenku muž a druhý si vybavím volno ja, tak aby sa už svokra nemusela obetovať, no a od septembra nabehneme na výchovu k samostatnosti a deti dostanú kľúčik aj s mobilom na krk
. A chystám sa dať svorke aspoň 5 tisícku za tých 5 týždnov obetovania sa čo činí 50% môjho mesačného zárobku, čo myslíte nie je to aj málo?:-/ Bolí ma z toho všetkého srdce, z práce zatiaľ odísť nechcem lebo to vyzerá tak že koncom roka príde o celkom dobre platené miesto muž, zo živnosti stály príjem nie je - niekedy je toho veľa niekedy aj niekoľko mesiacov nič. No a nadôvažok mi muž povie, že teraz musím robiť v noci lebo si neviem veci zadeliť tak aby som stíhala všetko, cez deň v práci večer som hotová, cez víkend s deťmi, a treba aj oprať, pochystať a x ďalších vecí. Tak slzy roním jak krokodýl, zajtra pôjdem do roboty opuchnutá, ale nech. Mne to tak ťažko padlo. A to má svokra 65 r. neviem či je to veľa alebo málo, a ked boli deti choré (kiahne) a mali teploty spávali doma so mnou, tak aj celú noc som kontrolovala teplotu. Normálne rozmýšľam si nájť niekoho k deťom na výpomoc. No, ale k švagrovi chodí svokor už asi dva roky makať na stavbu domu, a tam ked s ním ide aj svokra tak švagriná ich oboch totálne ignoruje, nevšíma si ich ani jesť im nedá, to im musí pripraviť švagor - ich syn, doteraz som švgrinú za to odsudzovala ako sa správa k svokrovcom no dnes normálne rozmýšľam kto z nich je viac v práve, ja som stále držala stranu svokre a snažila som sa k nej správať čo najslušnejšie ako som vedela. Snáď sa mi po tomto trochu uľaví, prepáčte ak píšem chaoticky a s chybami, ale tak mi plynú myšlienky. No a keď som hľadala v obsahu kam príspevok zaradiť nenašla som rubriku "Svokra na odstrel". Tak a už dosť. Ahojte . Zajtra bude snáď lepšie.
Milá Žužu, len si poplač, uľaví sa ti. Žijem so svokrou 10 rokov, tak to čo ti napíšem nieje domnienka. Dobre si spravila, ako si sa rozhodla. A patrične to aj s mužom preber. Dievčence už máš veľké, oni sa dokážu koľko toľko o seba postarať. My v ich veku sme to vedeli, tak prečo nie naše deti. Je to len iný pohľad, lebo sú to naše deti. Ja v ich veku som cestovala do školy cez celú Bratislavu a to som si s našimi musela pripomenúť, keď mám problém pustiť deti von. Áno, je aj iná doba, viem o čom to je. Sú ale družiny a nejakú hodinku samé vydržia. Porozprávaj sa aj s nimi aj s mužom. Snaž sa na svokru nehnevať a tak to aj všetkým povedz. Že zmena denného a rodinného režimu nieje z trucu, ale že aj babka má nárok na trochu kľudu, myslieť si môžeš čo chceš. Ju to nezmení, a tebe ten hnev len ublíži. Unás bola tiež vždy prednejšia záhrada a zajace ako deti. Ale nazabudla sa opýtať, či som im dala večeru...
A chcela pomôcť, len oni tie staršie panie majú inú predstavu - ako my potrebu. Celých 10 rokov manželstva sme nešli nikam večer, lebo nám nemal kto varovať. Svokra má predstavu, že večer majú byť rodičia doma nie niekade chodiť. Ťažko ju presvedčíš. A to isté je aj s prácou. Poniektoré boli doma, tak to nevedia veľmi pochopiť, keď máš mindrák povedať šéfovi, že ideš na OČR. A neboj, so svojou mamičkou, ktorá je síce ďaleko, ale som na tom tak isto. Prázdniny ano, ale nie často, chce mať svoj kľud. Ber to z nadhľadom, možno aj my budeme také ufrfľané a najmúdrejšie, keď budeme staré v ich veku. Ja som si to od malička detí zabezpečila sama s mužom a hoci sa on jedoval, stála som si za svojim. Výhoda je to, že keď ti nepomáha, nemá potrebu ťa ani na nič upozorňovať a poučovať. V tomto je fakt lepšia tá sloboda. Ona si svoje deti vychovala, tak chce mať kľud. Daj jej ho a uvidíš, aké budete mať dobré vzťahy a aj na deti sa bude tešiť. Ale výhoda bude, že ťa nerozhádže, keď ti bude chcieť povedať, prečo im viac neopmastíš lokše . Pouvažuj o tom a uvidíš, že sa ti uľaví. Stav na to, ako si si vychovala deti, že sú to múdre a schopné dievčence a bude ti ľahšie, aj sa na tom usmeješ.:-} :-} :-}
"Ju to nezmení, a tebe ten hnev len ublíži. " tak toto je jedna veľká pravda a toto sa snažím hovoriť sama sebe vždy ked ma vytočí. No a Drahuška celá tvoja reakcia je ako keby som to písala aj ja. Ono prvý týždeň som aj mala také umysly že skončím s robotou že to nezladíme a tak, aj muž šomral že doteraz všetko fungovalo, len nie som z tých čo z boja zutekajú,na to som si príliš dlho hľadala robotu a som rada že mám kam ráno vypadnúť z bytu. A tretí týždeň(ako som robila) sme sa dozvedeli že asi príde muž o robotu, tak už aj on zmenil rétoriku.
Ahoj lienka, ďakujem za reakciu. Nechcem páliť mosty so svokrou, ono ráno je vždy múdrejšie ako večer, a bola som taká napálená. V podstate nechcem aby ma tu na nanič mame, ľutovali len som sa potrebovala vyrozprávať. Aby sa mi uľavilo, a ono ten vzťah so svokrou nie je celkovo niečo super, aj ked sa obe snažime, mám taký pocit že to celkovo nevládze, ale keby mi to povedala tak sa pokúsime to riešiť cez opatrovateľku, len viem že kebyže to urobím tak sa urazí. No a ja som tiež podráždenejšia, je toho dosť vela všetkého, práca ma baví je to super robiť mimo svojej obývačky, len aj projektov s zrazu zosypalo veľa a nechcem nič odmietnúť aby sme si vytvorili nejakú fin. rezervu na neskôr, lebo ktovie ako všetko dopadne, a tak spávam 3-4 hodiny denne, ale tak mi treba čo som chcela to mám
. Večer sme sa s drahým posekali a ráno sme sa na seba usmiali, no hned je krajší deň:-} :-} . Ja už dávnejšie tvrdím že nie som celkom v poriadku.
Hlavne si ale o sebe nezačni nahovárať nezmysly. Prečo by si nebola v poriadku. Unavená žena má právo žiadať pomoc od svojho muža minimálne. Hlavne keď ide o deti. Tak to ber ako pozitívne zmeny v tvojom živote. Ako to fungovalo doteraz, to nepôjde, zmena je nutná a záleží len na vás, ako sa dohodnete. prajem vám pekný zbytok prázdnin a pohodový štart do nového školského roka. Všímaj si tie dobré stránky celého problému, čo sa tým zlepšilo a bude ti veselšie.
Držím palce.
Ďakujem , tú poslednú vetu som myslela s humorom , ja si práve touto celou zmenou dvíham sebavedomie aspoň dufam, aj keď je to sprevádzané úsmevom cez slzy
:-} :-}
Zuzu,
ja som velmi impulzivny typ a viem, ze to nemas jednoduche...mam sice uz vacsie deti-chlapcov-a oni chcu mat uz vlastny program a priznam sa, ze tento rok vobec neboli u svokrovcov na prazdninach, lebo mali doma program, urobili si ho sami
Ale mam inu skusenost, ktora Ti mozno objasni moj nazor a skusenost...
Moj starsi syn byva u svokrovcov, lebo chodi do skoly-bilingvalny gympel, ktory je od nas vzdialeny 100 km a od svokrovcov len 5 ci 10? Takze sa uz rok musim vyrovnat s tym, ze nie je cez tyzden doma a ze mame so svokrovcami ine nazor na vychovu, aj ked viem, ze ho maju velmi radi a chcu pre neho len to najlepsie...niekedy by za neho aj dychali a to nam vadi najviac....Kazdopadne vsak musim povedat, ze maju velku zodpovednost a strach, aby sa nieco nestalo, aby ...a preto su mozno unavenejsi a nervoznejsi a preto povedia aj veci, ktore by inak nepovedali.
Urcite si vsetko vyjasnite a vysvetlite a bude dobre.
Netrap sa a neublizuj si, ver, ze cas vela veci vyriesi
DRZ SA!!!
ďakujem
ked som chodila s mojím mužom, veľmi sme sa chceli zasnúbiť, pretože sme mali na to aj vek, aj sme sa milovali...svokra nám zásnuby rázne zatrhla.....tak sme sa potom rozhodli vziať, a kdeže sme sa museli, svokra nám to nezakázala, ale plakala celé dni a môjmu mužovi hovorila, že sa zanho hanbí....s totuto devízou som šla do manželstva a to som ani netušila, že s nou budem musieť žiť...žijem s nou 14 rokov a poviem vám, že som už na prášky, nie je to zlá žena, ale....tiež som potrebovala, aby mi bola s deťmi, ked som začala chodiť do práce a vtedy sa rozhodla, že preberie celú výchovu a stará sa do detí stále, aj ked budú mať 14 a 10 rokov, denne ked sa nechcú obliecť alebo učesať podľa jej predstáv, tak im hovorí že sa za ne hambí....denne stojí pri bránke a dáva pozor ked idú zo školy, aby odkontrolovala, či sa pozdravili každému, koho stretli, aby sa za ne nemusela hambiť....švagriným deťom hovorieva, ak nebudete so mnou chodiť do kostola, tak vás tu viac mať nechcem a nemusíte ku mne ani chodiť...máme krásny dvor, ale nesmú sa na nom deti hrať, aby nezlomili ani jeden lístok asi z dobrej stovky kvetov...švagrová tiež dlho odsudzovalal mna, kým jej svokra neurobila scénu, že aj ked jej muž (svokrin syn) má frajerku a žije s nou už pár rokov, tak švagrová zatiaľ nesmie chodiť nikam, nesmie sa nikým zoznámiť a čakať doma, čo ak sa raz jej syn spamätá bude sa chcieť vrátiť...tiež ma švagrová dlho nechápala, čo mám proti svokre, kým jej deti nepovedali, ako im hovorieva o tom, že sa za ne hambí a čo smú a nesmú, lebo čo povedia ľudia....potom raz švagrová prišla a povedala, že ma už plne chápe, ale tie jej problémy so svokrou veselo pokračujú dalej, tak ako mne....aj za mnou bola, že ja sama bez muža nesmiem ísť z domu ani na kávu, ani len tak do mesta....mám čakať doma s teplou večerou na muža, to je jdeno či príde z krčmy, alebo od frajerky...ja som jeho žena a musím s ním vydržať všetko....!!!! čokoľvek robím, hovorí čo mám robiť, ako to mám robiť....prádlo si zavesím a kým sa otočím, ona mi ho prevešia....zavárať chce so mnou, lebo ona vie ako, a že sa jej syn so mnou trápi....záver: má troch synov, ale ani jeden ju nepočúva, nerešpektuje a tým, že ja tam bývam, urobili si zo mna aj so svokrom dalšie dieťa, ktoré môžu komandovať, ovládať, lebo ako svokor bol raz povedal, ak nebudeš robiť čo ti ja poviem, tak sa zbal a môžeš ísť...neviem ako z toho von, lebo nemám peniaze ani len na garsonku...tak si tu budem veselo žiť, kým ma neporazí....
Vieš ako? Ži si po svojom a nauč deti samostatnosti. Ona je len matka tvojho muža, nie tvoja. A si dospelá. Aj v očiach svojich detí. Pekne s kľudom, ale vytvorte si v ich "úžasnom" dome svoj svet, zo svojími pravidlami. Najlepšie by bolo, keby ti s tým pomohol aj muž, ale jemu to zrejme vyhovuje. Potom sa musíš rozprávať iba s deťmi, aby aj oni vedeli, že mama si ty, nie babka....žijem so svokrovcami 10 rokov, zopár vyhrotených situácií to stálo, ale teraz sa s babkou rešpektujeme. Povedz jej...nechaj babka, ja si to prádlo vyvešiam, robím to inak a nemám čo iné robiť, odpočiň si. Aj zavariť sa pokúsim sama, mám na to super knižku, a chcem svojmu drahému ukázať, aká som šikovná, že som to zvládla sama. Len ide o to čo som písala aj na začiatku. Ak nechceš aby ti do toho kecala, trochu aj pomoci kusíš oželieť....mne to takto funguje. Naučili sme sa rešpektovať sa navzájom. Ale ani sa nevyužívať....viem, ľudia sú všeliakí, a nie vždy to ide, ale skús niečo, čo ti najviac vadí...
joj dievčence ... v tichosti vás obdivujem, ako viac-menej úspešne zvládate tento boj s veternými mlynmi. Ja takéto problémy nemám, trápia ma možno iné, ale v každom prípade držím palce ! ! !
Kefi, aj Ty sa drz!!!!!!!!!!!
Držím, držíím, držííím ...
naučila som sa, vlastne aj svokru, že každá z nás máme svoj život a ked mi naposledy vyčítala, že "no ved ja viem, ty všetko len sama a sama!!!!" tak som jej povedala, že som už dosť veľká a stará a život si viem a chcem zariadiť podľa svojho, že ja viem čo mám robiť...od vtedy ubehlo len pár rokov, ale postupne krok po kroku, situácia za situáciou som sa dopracovala, k tomu, že sa stará do mna menej a čo sa týka detí, vysvetľujem im, že sa starká nemá a vlastne nikto nemá prečo za ne hambiť...že ona je taká..vysvetľujem im, nepreonačujem svokru...vytváram si rozhovormi s nimi ich názory, pohľady na svet, na situácie....a už ani ony sa jej nedajú....ja svojich svokrovcov rešpektujem vypočujem, neprotirečím, neodvrávam, nehádam sa....ak nesúhlasím, otočím sa a idem preč....toto, jedine toto malo zmysel, pretože sa za všetky moje proti názory urážali...
yaya moja, ja Ťa obdivujem.....
. Ja by som už na tých práškoch bola...
Žužu-držím palčeky,neboj si silná a zvládneš to.
Moja svokra je oproti tomu, čo tu čítam, hotový anjel...nech ju pánboh zachová pri zdraví a dlhom živote! Je to síce taký domáci generál, ale naučila sa, že ja som iná, ako jej dcéry, ktoré ju poslúchajú na slovo. Pomáha nám aj s malou, hocikedy, keď potrebujeme, posiela "poľnohospodárske prebytky" zo záhrady, občas pošle vajíčka, mäso, ryby, keď zoženie lacnejšie. A svokor je skvelý chlap. Občas ma jeduje len to, že môj manžel, ich jediné dieťa /z troch/, ktorý si založil vlastnú domácnosť a má rodinu, tam trávi veľa času, ktorý by mohol stráviť so mnou a svojou dcérou. Ale v podstate je to prkotina.
Na začiatku mala svokra tendencie zasahovať do života, poučovať nás, najmä keď sa nám narodila dcéra, ale časom zistila, že sa o naše jediné dieťa a jej jediné vnúča staráme dobre, pekne spolu žijeme, tak už nepovie ani slovka, myslím, že sa z nás teší.
Ahoj Žužu,súhlasím s tebou,dobrá téma aj ked ja by som ju troška pozmenila.Svokor na odstrel.Ja som už v štádiu že ho nemôžem ani cítiť.Bývame spolu s manželom a trojročným synom +svokor v 3izbovom byte.Jeho spoločnosť ma dohnala v zime ku psychologičke.Tri roky čo som bola na MD trčal doma a pozeral sa na mňa jak sa naháňam.U nás muselo byť vyupratované,navarené,od toho utekaj s malým von na prechádzku a svokor si v pohode sedel a pozeral na mňa jak sa naháňam a NEPOHOL PRSTOM.Malý bol od narodenia veľmi uplakaný,ako predčasne narodený,troška pridusený a k tomu taká výhra ako 61-63 ročný svokor čo sa správa horšie ako80 ročný.Ani len ten chleba mi nemal kto kúpiť,svokor si počkal až ho ja donesiem z obchodu.Obed som len odstavila zo šporáka a svokor už mal naložené.A k tomu múdra rada čo ako malo byť.Odmietol nám malého vodiť ráno do škôlky,tak ho drobčeka malého musím ráno zobúdzať o 5.45hod.A ked sa mu nechce stávať čo je myslím si pochopiteľné,svokor zahlási,že mal ísť večer skôr spať.V jeho pohľade je zrejme úplne normálne,že malé dieťa má vstávať tak skoro.Ešte že mám mojich rodičov v ktorých som našla oporu a ked potrebujem malého mi povarujú.Problém je,že bývajú asi 20km ďalej a sami sa starajú o dve babky,tak ich nechcem moc zneužívať.Ale na druhej strane som sa naučila byť max.samostatná.Iba ma mrzí,že nemôžem mať druhé dieťa,lebo ďalšie tri roky doma na MD by ma dohnali na psychiatriu;ani psychologička mi to neodporučila.Takže plávam ako sa dá.
Milá žužu! Je toho na teba teraz vela...ale neboj, to prejde. Pride školský rok, nastane režim a všetko sa ako-tak ustáli. Verím, že ti je teraz ťažko. Ale kľud, nepáľ mosty so svokrou...možno to ani ona takto nemyslela, proste to uletelo. Ver, že aj pre ňu je to zmena mať na leto decká, aj keď tvoje sú ešte v takom peknom veku...ani maličké, ani odvrávacie(dedukujem
). Vezmite ich v piatok domov a venujte sa im, to je najlepšie čo môžte urobiť...
Myslím na teba...