Pohľad do seba je dôležitejší ako pohľad do zrkadla

Poznať seba samého znamená aj lepšie pochopiť svoje okolie. Od toho, ako vnímame sami seba, sa odvíja kvalita nášho života.

Štyridsaťdvaročná obchodná manažérka Andrea sa cítila dobre v kolektíve, v ktorom pracovala, až do chvíle, kým tam nenastúpila energická Lenka a nezatienila ju svojím extrovertným prejavom.

Vždy na seba dokázala strhnúť pozornosť ostatných, ľudí fascinovala svojou otvorenosťou a nápadným zjavom, takže hltali každé jej slovo. Všetci boli z Lenky namäkko, okrem Andrey. Tá jediná ju nemohla vystáť, v prítomnosti novej kolegyne doslova trpela, a to sa napokon negatívne odzrkadlilo aj na jej pracovnom výkone.

"Nechápem, čo na tej Lenke všetci vidia, je to sebecká nula, ktorá sa len rada predvádza," povedala etikoterapeutke Beáte Hlohovskej, u ktorej hľadala radu, ako si s touto situáciou poradiť.

Po niekoľkých sedeniach prišla na to, že príčina jej podráždenosti vyplýva z potreby byť obdivovaná okolím, ktorá pri výraznejšej kolegyni nemôže byť naplnená.

"Ak nás niekto irituje svojimi povahovými vlastnosťami, tak nám väčšinou len ukazuje naše vlastné slabiny," vysvetľuje Beáta Hlohovská. Keď sa s nimi dokážeme vyrovnať, tak nám dotyčná osoba prestane prekážať.

U Andrey to vyzeralo tak, že sa musela zbaviť potreby získavať od okolia neustále prejavy pozornosti a nepodmieňovať nimi pocit vlastnej sebahodnoty. Je to zvláštne, ale ešte skôr, než ukončila terapiu, jej kolegyňa Lenka dala výpoveď, dostala lukratívnu ponuku v inej firme.

Andrea mala pocit, akoby jej život naschvál podsunul niekoho, kto ju mal zmeniť k lepšiemu, a keď sa tak stalo, odišiel, lebo táto životná lekcia už bola naplnená. Podľa Beáty Hlohovskej by sme takto mali postupovať vždy, keď stretneme niekoho, kto nás niečím vytáča.

Prekáža vám, že je niekto neporiadny, nedochvíľny, pôžitkársky alebo vás hnevá len to, že má iný názor na život ako vy? Mali by ste si položiť otázku, prečo vo vás tá osoba vyvoláva podráždenie? Čo vám tým chce život povedať?

Čo je vnútri, ide von

Myšlienka, že vzťahy fungujú ako zrkadlo, ukazujú nám, čo je v nás nevyriešené, je veľmi stará. Už naše staré mamy hovorievali - podľa seba súdim teba. Z tohto uhla pohľadu môžu byť pre nás výbornou pomôckou k sebapoznaniu.

"Ľudia si väčšinou neuvedomujú, aké dôležité je poznať samého seba," upozorňuje Beáta Hlohovská. "Nedokážu vedome pracovať s tým, čo majú vo svojom vnútri, a tak prežívajú život v mylnej predstave, že udalosti, ktoré sa im dejú, nemajú žiadny hlbší význam. Ale tak to nie je. Všetko, čím v živote prechádzame, nás môže naučiť byť lepším človekom, stačí len chcieť."

Cely článok nájdete na zena.sme.sk