Po víkende

Zamračené mračná, ofučaný vietor a uchechtané detské tváričky. Konečne sme v piatok rozbalili Playmobilovú škatuľu s Adventným kalendárom a otvorili prvú škatuľku. Staršia opica ukecala mladšiu, že číslo jedna otvára ona. S vidinou veľkého zisku vylovila zo škatuľky akési časti, ktoré bolo treba poskladať.
Striedavo skladali obe, žiaľ dvierka nie a nie pripevniť. Nakoniec sa aj to podarilo a radosti nebolo konca. V sobotu nasledovala škatuľka menšia a potešenie veľké, lebo sa v nej skrýval papagáj. Klietka je teda komplet a spokojne sme sa mohli vrhnúť na iné činnosti.

Sobotný podvečer patril kultúre. Boli sme si pozrieť detské baletné vystúpenie Angelina v podaní ruskej baletnej školy. Prvé ich vystúpenie sme videli minulý rok a odvtedy je balet u nás témou. Po sobotňajšom vystúpení sa naše obe opice začali domáhať práva baletného a tak sme sa dohodli, že sa v januári pôjdeme pozrieť, ako taká baletná hodina vyzerá.

Od soboty sa u nás povaľujú po dlážke rôzne baletné potreby a zrazu sú u nás Angelina a jej mačička Minuš. Okolo stola tancujú Matriošky a šálky sa dohadujú s čajníkom, či v tom divadle boli aj kocky cukru a hlavne koľko.

Najmladšia opica vytrvalo tvrdí, že máme ísť do kina a Honey ju vytrvalo presviedča, že sme boli v divadle a nie kine. Malá mu uštedrí zakaždým neveriaci pohľad a zamyslene odpovie: "...tak v divadle." A po piatich minútach sme zase v kine.

V nedeľu vládla u nás papučová kultúra a pre mňa aj posteľová. Dovrieskala som. Odišli mi hlasivky. Kam netuším. Šepkám. A tak sa u nás starali o seba Honey a opice-škorice. Navarili obed. Nechali ma v kľude. A ako už u mňa chorobným zvykom býva, okolo tretej som to nezvládla a odtrepala sa do kuchyne, kde som sa cez hrncami a riadom vytvorené Tatry dostala k saponátu a neželané Tatry zneškodnila...a našla som aj rýchlo varič na vodu a uvarila si ďalší liter šalviového čaju.

Dnes som úspešne spáchala atentát na pozostatky pavučinových sieti na kuchynských oknách a vyleštila okenné tabule. Tabuľu na kreslenie nám z terasy odvial nočný srandista vetrík a asi vypočul moje želanie o odviatí dotieravej hmly, pretože sa na nás začal vyškierať Oskar.

Prevetráva aj moju makovicu, v ktorej mi búši, duní a hučí už od rána. Toto počínanie má na svedomí Föhn. Teplý južný vietor.

A zase prší. Martin na koni nepricválal. Katarína sa lyžovala na blate. Uvidíme teda, čím nás prekvapí Miki. V stredu sa totiž v našej školo-skôlke koná: Hľadanie Mikuláša. Poobede sa deťúrence chystajú vybavené ruksakmi, párkami, špekáčkami a inými dobrotami na Mikulášsku grilovačku do neďalekého lesa. Bude ich tam čakať Miki s batohom a sladkou nádielkou. A pokiaľ aj snehovou, tak sa máme na čo tešiť.