Ako ma školí mé díte

Úvodom sa ospravedlňujem za české slovíčka v nadpise(viem, že je tu minimálne jedna NM, ktorá toto nemusí), ale keďže moja mama je češka, tak sme doma rozprávali česko/slovensky, a tak sa mi občas lepšie takto vyjadruje-snažím sa to síce eliminovať, ale toto spojenie mi pripomenulo príhodu, ktorú som zažila na jednej z ciest po pamatihodnostiach v CZ...niekedy vám ju porozprávam-aspoň sa pobavíte
Už dlhšie sa chcem s vami podeliť o svoje šťastie
Osem týždňov sme už štyria-keďže máme(Marek)od začiatku problém s refluxom a tým pádom nás trápi žalúdok a bruško, tak máme o zábavu postarané...bola som rada, že mi moja mama bola v začiatkoch pomôcť.
Venovala sa Tomíkovi-som rada, že až tak "veľmi" nepocítil, že už nie je sám stredobodom našho vesmíru. Čakala som záchvevy žiarlivosti a hnevu...no bola som a vlastne ešte stále som "šokovaná" jeho prístupom k malému. Začiatky boli ťažké...no nie pre neho-mal svoju babinu, ktorá s ním stvárala kúsky, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani mladice-ako ju nazval náš Tatik Bolo to ťažké pre nás dvoch-Mareka a mňa...pridružila sa ku tomu ešte zdurená nosová sliznica, a tak sme ostali na ATB Ja som padala na hubu od vyčerpania a Marek doslova prevrieskal celé noci a dni...nosila som ho na rukách, utešovala a myslela si, že to nikdy neskončí ...v tomto čase už bola babina v ZA a Tomík chcel spraviť stromček z pierok, ako výzdobu do škôlky-nudil sa už a čakal na prvého decembra, kedy znova nastúpi medzi detičky. Papulka(tak ho volám od sedemnástich mesiacov, odkedy začal rozprávať), teraz nie-som unavená Tomík sa zahľadel a "zotrel" ma, ako malé šteňa MAMÍÍÍ, a vieš, že činnosť človeka určuje jeho vôľa?! "šokovaná" som sa spýtala, kto mu to povedal? Malý zjavne "zahodil za hlavu", že chcem vedieť osobu, ktorá ho to naučila zaperlil znova:GOETHE zahanbená som sklonila hlavu a stromček sme spravili Marekovi sa postupne uľavuje a ja dúfam, že ten reflux skolíme Tomáško je voči Marekovi veľmi zlatučký-utešuje ho, spieva mu pesničky, večer uspávanku...kedykoľvek mi donesie vecičky, ktoré potrebujem pri obriadení malého, chystá mu vodu na kúpanie...Marekovi sa venujeme, aby "zabudol" na bolesti-krásne reaguje na nás a "obávam" sa, že rozprávať bude tiež tak skoro, ako Tomáško-ak bude hneď tvoriť vety, ako starší, tak asi odpadnem už sa teším, ako mi budú od toľkej vravy "praskať" bubienky Včera sme znovu nastúpili do škôlky...keď som prišla poobede pre Tomáška, tak vybehol z triedy a spýtal sa:a kedy si to prišla? Nó, vieš...nemohla som skôr, malý papal...ani som nedopovedala, a malý ma "zotrel" znova-ÁLE, veď si mohla prísť neskôr, aby si bola dlhšie s Marekom a oddýchla si si ...cestou domov som rozmýšľala, akého ja mám veĺkého chlapinu doma a hlavne vnímavého šikulu v baráku vždy vyberiem Mareka aj s vaničkou z kočíka(aby som ho nenatriasala po schodoch ku výťahu), a tak v jednej ruke nesiem jeho a v druhej ťahám kočík z poza pleca sa ozve:pomôžem vám? Skoro som zinfarktovala toho pána som nevidela. Nie, ďakujem, zvládnem to. Naozaj? Nedá sa odbiť. Naozaj! Pán ráznym krokom vybehol po schodoch a stratil sa niekde v dverách. Po strastiplnej ceste po schodoch otváram dvere výťahu a dostávam otázku od mojho slniečka Mamííí, a prečo si nechcela pomôcť?! Veď vieš, že to zvládnem! Znie moja odpoveď No malý sa nedá a na jeho komentár som nemala slov-hlavne preto, že bol pravdivý -a teraz sa musíš teperiť s takým ťažkým sama, mohol Ti pomôcť
Za tieto dva týždne som sa už červenala dosť a tak by som mohla aj skončiť
PS,1:Tomáško, ďakujem za Tvoje trefné poznámky...mám sa ešte čo učiť Milujem Ťa z celého srdca a sľubujem, že sa polepším
PS,2:fotečky pridám, ale asi až zajtra-dnes už nevidím...ale hlavne ich musím najprv zmenšiť...krásny zvyšok večera kočeny
Pridávam fotečky:

Obrázok stromčeka pridám zajtra-mám ho v mobile a nechce mi spolupracovať s pc...musím nájsť kábel