Včera som čítala niečo, čo ma veľmi zaujalo a prinútilo sa zamyslieť, chcem sa s Vami podeliť o toto:
Na stanici metra vo Washingtone DC sa postavil muž a začal hrať na husliach; bolo studené januárové ráno. Hral asi 45 minút Bachove skladby. V tom čase, pretože bola špička, prešli stanicou metra tisíce ľudí.
Po troch minútach od prvých tónov prešiel okolo muž v strednom veku. Na pár minút sa zastavil, potom sa ponáhľal ďalej. O minútu neskôr dostal huslista svoj prvý dolár: nejaká žena mu hodila peniaze do škatuľky a bez zastavenia pokračovala v chôdzi. Neskôr sa niekto oprel o stenu a počúval, kým sa nepozrel na hodinky a neodišiel, zrejme sa ponáhľal do práce.
Najviac pozornosti huslistovi venoval asi trojročný chlapec: matka ho ťahala za sebou, ale dieťa sa zastavilo a dívalo na muzikanta. Nakoniec matka syna postrčila, dieťa pokračovalo v chôdzi, ale stále
sa obzeralo. Toto sa opakovalo s niekoľkými inými deťmi a všetci rodičia, bez výnimky, ich nútili pokračovať v chôdzi. Za celých 45 minút hry sa na chvíľku zastavilo iba šesť ľudí. Asi dvadsiati mu dali peniaze bez toho, aby spomalili svoj krok. Vybral 32 dolárov. Keď skončil a nastalo ticho, nikto si to nevšimol.
Nikto nezatlieskal, nikto hráča nespoznal. Nikto nevedel, že tým huslistom bol Joshua Bell, jeden z najlepších hudobníkov na svete.
Hral jednu z najťažších skladieb, ktoré boli kedy zložené, na husliach za 3,5 milióna dolárov. Dva dni predtým vypredal Joshua Bell divadlo v Bostone za priemernú cenu lístka 100 dolárov.
Inkognito hru Joshuu Bella na stanici metra zorganizoval denník Washington Post ako súčasť experimentu o vnímaní, vkuse a prioritách ľudí. Zadanie znelo: dokážeme vnímať krásu na bežnom, obyčajnom mieste v nevhodnom čase? Dokážeme sa zastaviť a oceniť ju?Rozpoznáme aj v neadekvátnych súvislostiach talent?
Jedným z možných záverov tohto experimentu je, že ak nemáme chvíľku
zastaviť sa a počúvať jedného z najlepších hudobníkov, hrajúceho jednu
z najlepších skladieb, koľko ďalších vecí nám uniká?
Koľko krásnych vecí nám takto už v živote uniklo ... ?!
Koľká pravda
...to je pravda, všetko je rýchle, mnohí ľudia sú workoholici,zarábajú a nevedia si užiť chvíľu, zastaviť sa, tak to je čo za život...deti to vidia a i v školách sa do nich hustí ako kukurica do husí, myslia si, že toto je normálne....našťastie sú aj výnimky, ako tento experiment, takých experimentov by bolo treba viac...aj u nás. Ja s deťmi zo školy chodím do divadla - ŠD Košice, dokonca aj na operu - a deti boli očarené - napr. z Rusalky /A. Dvořák/ a boli to šiestaci,tety v divadle sa nevedeli vynačudovať - tak to sú odkiaľ tie deti, že sú také nadšené...? no z dediny, ale už vedia čo je pekné a hodnotné, mám ich veľmi rada, sú to nezbedníci, no ak ich má učiteľ rád,sú čarovné.
...aj helus krasne poznamenala: Kolka pravda!....
ivet
geniálny nápad
Neuveriteľne výstižne ilustrujúci našu uponáhľanosť a povrchnosť...
alexa35-úplná pravda
, pekne napísané
Wau.
)
Tak ja neviem, kolko mi mohlo ujst krasnych okamihov, nakolko venujem pozornost aj lopuchu pod borovicou
Ale bejvavali casy kedy by som nevnimala ani dogu za volantom fiatky....
(A ani Ivana Taslera hrajuceho trebars serenady na namesti
Hiiiiiiiiiiiiiiii, Vinci, ty sa smejes mojmu lopuchu?
naaaahodou, u nas hore nad barakom je parcik. A tadial chodim vencit hafany- jedneho dna kukaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaam....pod borovicou pri chodniku- LOPUCH!!!! Vies kedy som ja mestske dieta videla naposledy lopuch? taaaak som sa z neho vytesovala az do dna, kym mi ho neskosili iniciativny kosici travnikov! :-o
A potom mi Adus na dialku darovala nadherny bodliak, ktory rastol u nej na zahrade a jednu nadhernu umelecku foto nielen pre mna
http://www.nanicmama.sk/obrazky-ku-clankom/lopuchy
no a aha dokaz o lopusiku
http://www.nanicmama.sk/pohladenia-duse/len-tak-o-stasti-a-o-radosti
Fúúúúhaaa - tak tá fotka nemá chybu....ani Tvoj článoček, lydush...negatívne emócie zacláňajú radosti, áno je to tak...mám jeden súbor veršov, volá sa Modlitba o radosť, niekedy tu časť zasadím...možno oslovia.Veľmi pekne si to napísala, ďakujem.
Raz som na rodičovskej záhrade / často som chodila za chorou mamkou a starala som sa o ňu / kde som plela v dákej zelenine/,zasadila na troch miestach kôstky z marhúľ, mama ich doniesla z nemocnice, ponúkla ju spolupacienktka...pri sadení som sa modlila...z tých kôstok vyrástli tri stromy,už zo desať rokov prinášajú ovocie /tým, čo tam bývajú.../Otec vravel - aha, vyrástli samé od seba....vysmial ma, keď som povedala, že som ich zasadila ja...
Máš pravdu, negativisti nemôžu byť šťastní, dobre, že si mi to pripomenula.Pekné.Aj Tvoj vrabčiak. Aj k tomu mám asociaciu, snáď niekedy aj o tom...Som rada, že si šťastná, teším sa, ak sa niekomu život napraví.
V poslednej dobe sa mi casto rosia okna do duse....
Ci uz pri citani nanicmamy alebo artmamy ci otvarani balickov, ktore mi toto leto chodia...
uz sa podoba budhistickej mandale...lenze ta nie je trvala...moja je vecna...a dakujem vinci...
Najkrajsie je, ze dama, stvorenie kreativne a nesmierne sikovne, drotikarka a koralkarka Elenka, mi raz slubila, ze mi z potuliek po svete prinesie servitky...vtedy ma ten slub velmi potesil a co nastalo po tom, ked som nedavno otvorila velku obalku plnu prenadhernych servitiek si ani nevies predstavit....z takychto kamienkov si skladam mozaiku mojho zivota a sem tam niekto pride a kopne mi do nej...lenze tie kamienky maju svoje pevne miesto...len tak mi ju nikto nepokazi....
alexa, len prosim pridaj odkaz, kde si ten text citala
nazorna ukazka si ty Kami, prave ti unikla poitna pribehu a zareagovala si cisto prakticky a nariadujes dat link...hahahaha
tvrda realita zivota nastupila
aaaa, ja si nemyslim, ze ludia su fakt az taki ignoranti uponahlani, co na konci zistia, ze pri tom vsetkom zabudli zit. k nam obcas dokvitnu taki ti latinskoamericki indiani, rozostavia stanok a hraju. sice scasti na playback, ale zaujimavo. aspon pre nase europske ucho to znie exoticky (im by mozno znel exoticky bach). no a ludia sa sice nepristavia, resp. len malokto, ale v tom case, ked u nas hraju, je namestie plnsie, lavicky totalne obsadene, lebo ludia sa utiahnu obdalec a pocuvaju. ako na koncerte. dalsi pobehuju z obchodu do obchodu, ale akosi pomalsie, nez obvykle. nie je to take to typicke hemzenie davu.
a v londyne a rime v podzemkach tiez bolo par umelcov a kazdy mal svoj hlucik zaujemcov, co pocuvali a bavili sa.
okrem toho, v rannej spicke, ked musim chytit metro, aby ma sef nevyrazil z prace za neskory prichod, tak by tam mohol spievat aj samotny prezident arie z Nabucca a ochranka by mohla robit zbor Zidov a nepristavim sa. mozno na par sekund.
Mna hned napadlo, ze ked si toto precitali ti, co sa tam v tom case vyskytovali, tak si asi trieskali hlavu, ze mohli mat super koncert zadarmo
burani.
noo, myslim, ze so mnou to az take zle nebude. som zvedava a vsade-neskoro-chodiaca prave kvoli takymto prilezitostiam. poulicne divadlo, ci hudobnici na ulici ma dokazu zaujat. nie vsetci, no tych ozajstnych s charizmou je prevaha.
pisalo sa tu kedysi o harfistovi. zaciatkom leta sa objavil i v LM. akurat cez moju obednu prestavku. tak som bola hladna az do vecera, pretoze som povolenu polhodinku pretiahla na tristvrtehodinu sedenia na namesti. ostatni umelci si vdakabohu vybareju vhodnejsi cas - vikendovy
aspon to mam bez zleho svedomia
No, ja som si povedala presne ako magic, v spicke a este aj v krize su taketo testy ludi zbytocne. Kto si moze dovolit prist o pracu pre krasne melodie a slavneho virtuoza?
Urcite nam v zivote vela toho unikne, ale ani nie je v ludskych silach vsetko obsiahnut.
Keby to tak skusili poobede, ked sa ludia vracaju z prace tak by to na 100% vyzeralo inac.
Kriza?
kde? Odporucam skocit v sobotu do hypermarketu tesco tu v nitre...po prve nezaparkujes a po druhe, len tak zo srandy, skus oratat kolko stoja asi tie vrchovato nalozene voziky...a kde vo svete sa robia take nakupy ako lubia slovaci...a kde sa este tak vydatne plytva ako u nas...
Nijaka kriza.
Zahranicnym investorom skoncili danove prazdniny a sup na ukrajinu...
Tento stat nemal osetrene, ze po danovej ulave tu maju fabriky ostat napriklad dvadsat rokov....tak naco by tu ostavali ked nemusia???
Lydusza, ale ja som pisala o USA.
V ostatnom suhlasim.
ahaaaaaaaaaaaaaaaa
aj ked myslim, ze ani v USA to nie je take zerave
toto zas bude velka politika....a ako jeden nemec povedal:
Ludom je dovtedy dobre, kym nevedia ako sa robia klobasy a politika
Veď domáce klobásy sú dobréé
...si nebola na dedine na zabíjačke ??
Jasne ze to je politika, len na zapad od nas beru zamestnanie vazne. Takze ziadne postavanie pri virtuozoch!
Neviem ako pre vas, ale pre mna je to krasny priklad, ako su ludia ovplyvnovani tym, co sa im "naserviruje". To, co ku nam prudi z prestizneho podia (media, casaku, autora, televizie, osobnosti, naj "in" publikacie), je hodnotne. To, co je "pod nasu uroven", pri tom ani nezastaneme. A tie tri minuty by urcite nikoho nestali vyhadzov z prace. Fajn blog. Na zamyslenie.
"Ale sefe, to bol ten slavny huslista! skutocny koncert zadara. inde by ste zato dali nehorazne peniaze, aby ste ho mohli pocut. vsak meskam len desat minut."
"Tak si kupete husle a mozete sa tam ist realizovat vedla neho. vela stastia."
Kamilka, neviem, kde som to čítala, niekde na netovej stránke na 38. strane nejakého portálu v stĺpiku vľavo dole...
ale ma to dostalo a som rada, že sa vám páčilo. Mám vypadnutý internet doma, tak sa neviem zapájať cez víkendy a všetky diskusie mi unikajú, škoda...
Kamilka, hľadala som ten článok a našla som to na nete niekoľkokrát, napr. tu: http://grkat.zaluzice.sk/?clanok=85-experiment, alebo tu: http://frantisekmiskay.blogspot.com/2009_05_01_archive.html
V tom druhom linku je ako pôvodný zdroj uvedený článok z The Washington Post (je tam aj polminutové video): http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/04/04/AR20070…
Dík, Georgína
Vincifuk, moje dieťa teraz začalo chodiť do dedinskej škôlky, keďže sme sa z KE presťahovali a ja si neviem vynachváliť... Neviem, čo bude ďalej, ale ten prístup učiteliek, atmosféra, 12 detičiek v celej škôlke, úplne iné ak v meste, kde je 30 detí v triede... Len chválim a každému, kto to môže využiť, odporúčam... Nanovo nastúpilo 5 detičiek, tam jedno neplakalo ráno-účiteľky to s láskou zvládli na jednotku!!!
Teším sa sa s Tebou, to je veľmi dobré
aj im to povedzte, maminky...bude ešte lepšie