Moja milovaná pani učiteľka

Obdobie prvej triedy je v mojich spomienkach "obdobím temna". Pani učiteľka ma nemala rada a žiaľ, dávala mi to patrične, pravidelne najavo. Prišla som do jej triedy v októbri a akosi som bola pre ňu stále "navyše". Posadila ma do poslednej, pokazenej lavice. Deti ma neprijali, posmievali sa mi, nemala som kamarátky...

Som ľaváčka a samozrejme, mala som problémy s písaním. Ako som písala, tak som si rozmazávala, moje zošity vyzerali všelijako, len nie pekne. Písmo neúhľadné, kostrbaté, žiaden dôvod na pochvalu, samozrejme... Chaos vo veciach, v duši, pravidelný plač.

Nejako som tú prvú triedu prežila. Prišla druhá trieda a s ňou nová pani učiteľka. Anjel v ľudskej podobe, tak to vidím dodnes. Úžasná žena, láskavá, pozitívne naladená, usmievavá. Hneď na začiatku nám povedala - ľaváci, doneste si čínske perá. Môj obrovský problém bol v okamihu vyriešený... Rovnako ako smútok, plač, nechuť voči škole. Bol dôvod tam chodiť. Milovaná Pani učiteľka Nováková. Mala ma rada, tak ako aj mojich spolužiakov a neváhala nám to ukázať. Čím som staršia, tým viac si uvedomujem, akú dôležitú úlohu táto pani v mojom živote zohrala.

Postupne som sa našla svoje miesto v škole, medzi deťmi, našla som si kamarátky, začalo sa mi dariť. (Mimochodom, plniacim perom dnes píšem úúúplne bez problémov, bez rozmazávania :) ).

Ako šiel čas, vyrástla som, dospela a s pani učiteľkou Novákovou som sa nejak nemala kde a kedy stretnúť. Náhoda chcela, že sme sa videli pred pár rokmi v Bille. Tam, pri vozíkoch, som jej povedala, ako ju mám dodnes rada, aká bola pre mňa, pre moju detskú dušu veľmi dôležitá.

Už asi 3 roky som členkou žilinského klubu medzinárodnej organizácie Soroptimist International, ktorej myšlienkou je pomoc. Pomoc ženám, deťom, tým, ktorí to proste potrebujú. Náš žilinský klub (na Slovensku sú tri - Žilina, Košice a Bratislava) je zameraný na pomoc deťom zo sociálne slabých rodín, organizujeme pre ne rôzne akcie, tábory, Mikuláša atď., podporujeme štúdium nadaných detí... Aktivít máme celkom dosť, jednou z nich je aj každoročná podpora oslavy Dňa učiteľov klubu žilinských učiteľov - dôchodcov. Vždy na ich oslavu zájdeme, prinesieme malú pozornosť, povieme pár pekných slov... Potešenie je na oboch stranách :) . Doteraz som sa tejto akcie nezúčastnila, v klube som predsa len pomerne krátko. Videla som však fotku z vlaňajška a na nej - moja Pani učiteľka Nováková!! Na našom každomesačnom stretnutí klubu hovorím - tento rok musím ísť na Deň učiteľov, veď tam chodí moja milovaná pani učiteľka! Ľubka, členka nášho klubu sa ma pýta, reku ktorá pani učiteľka? Nuž pani Nováková. A ona na to - to je moja mama... Waw... to boli slzy dojatia, pocit zovretého srdca... Ja sa TRI roky stretávam v klube s dcérou mojej pani učiteľky! A neviem o tom!

Samozrejme, ona hneď v ten večer povedala svojej mame o tejto krásnej náhode (existujú vôbec náhody...??) a potešenie bolo na všetkých stranách :) .

Tohtoročný Deň učiteľov bol pre mňa výnimočný. Hoci sama som pedagóg, odišla som z našej pracovnej oslavy a zúčastnila som sa za Soroptimist International club Žilina stretnutia s učiteľmi - dôchodcami. Stretla som sa s mojou milovanou pani učiteľkou Júliou Novákovou. Je plná energie, elánu, je stále rovnako úžasná :) . Má 81 rokov a teší sa dobrému zdraviu :) . Darovala som jej veľkú kyticu ruží a povedala som jej, akú dôležitú úlohu v mojom živote zohrala. Tak sa tešila :) :) . A moje srdce jasalo :) A viem, že v nebi sa teší aj duša mojej mamy... Tak veľmi som mojej pani učiteľke vďačná...