Uspech ?

Je piatok a ja odchadzam na zastavku, vdacna za to, ako sa veci posunuli, aj ked par veci vpodstate nevyslo. Necakam dlho a o chvilu si sadam do naozaj pohodlneho dopravneho prostriedku. Najlepsie na tom celom je, ze tymto spojom som usetrila 2 eura, a navyse pojdem aj kratsou trasou . Viditelne sa mi ulavilo. Milujem pozorovat krajinu pocas cestovania. Stale sa meni. Spoznavam hory, riecky a celu sceneriu. Isla som tadial uz velakrat. Ake su veci, prepojene. Moje vedomie sa spojilo s mojim srdcom a aj vdaka tomu som podnikla tuto cestu. Bola namahava a unavna, ale napriek vcerajsiemu zamracenemu pocasiu na mna slniecko svietilo kde sa dalo. Sem tam mi oko potesila duha. Miestami az dvojita. Vedela som, ze som sa rozhodla spravne. Tesila som sa vsak opatrne. Teraz som na ceste spat. Uvedomujem si, ako su stastie ci uspech ? Ake su obe veci krehke, ak s nimi clovek nenaraba s uctou, pokorou a laskou. Zrak mi sklzol na stlpy elektrickeho vedenia. Kebyze tie droty svietia, z hora by bolo vidiet jednu velku siet. Siet, ktora dokaze rozsvietit male dedinky, ci velkomesta. To je naozaj cely svet plny metafor ?
Myslienkami som sa preniesla do nedavnej minulosti. Sedime v jednom pohostinstve. Ja Havran a nasi znamy. Naklanam sa blizsie k robustnemu muzovi, ktory napriek svojej konstitucii posobi laskavym dojmom.
Miro ? Ini ludia by ma nazvali asi blaznom... Ty si, ale uplne ina kategoria, ako vacsina. Ved vies, nie kazdy dokaze to co ty. Odprevadzat duse a tak.
Miro sa usmial. Velmi dobre vedel co mu chem povedat a zdalo sa mu nesmierne zabavne, ako k tomu smerujem.
Vies, ja obcas pocujem.. Ehm, pocujem je zly vyraz. Fyzicky nic nepocujem. Je to, ako ked sa v hlave rozpravas sam zo sebou. Ibaze ja sa sama zo sebou nerozpravam. Myslienky, ktore ku mne prichadzaju urcite z mojej hlavy nepochadzaju. Nefandim si, viem, ze nie som az taka mudra.
Miro bez vahania, ale s kludom odpovedal.
Nie, nie si blazon. Ak sa chces spytat na to. Nie je dolezite co to je, ale nie je to nic zle. A to ti teraz staci...

Slnko zacalo zapadat a ja opat sedim v autobuse. Zacinam nacuvat tomu niecomu o rozpravat sa s tym. Uvazujem, ci je trufale ak si budem namyslat, ze ku mne prehovara Dusa sveta...
Je to jedno, ako to nazves. Dusa sveta, Univerzum, Boh, Vyssie ja.
Aaaa opat spolu komunikujeme. Som rada.
Chcela by som si upresnit niekolko veci, v zasade som na ne dostala odpovede. Dakujem za inspiraciu. V niektorych knihach som sa az zarazajuco nasla.
To je jasne. Preto ta napadlo, aby ti ich niekto stiahol. A prave preto si si ich mala precitat. Nemusim ti nic upresnovat. Ono sa to potrebuje v tebe utriast, lebo zatial si z toho roztrasena, ako puding
Ved hej. Ja len, naozaj mozem robit chyby ? Vies. Mozem si dovolit byt nedokonala ?
Pytas sa, ci si mozes byt dovolit byt clovekom ? To si mozes dovolit , ved nim aj si.
To viem. Vies, myslela som si, ze musim robit veci co najlepsie.
Nemusis, ale bolo by to pre teba to najlepsie. Nie je vsak dobre si potom namyslat, ze jedine tvoja pravda stoji nad vsetkymi inymi pravdami. Potom sa vsetka snaha zmari.
Ako ?
Nie je len jedna jedina spravna cesta. Cesty ku mne su roznorode. Kazdy ma tu svoju. Niekto ju zvladne teraz, niekto na to potrebuje viac pokusov...
Aha.
Kiez by si bola plna pokory castejsie v takejto miere
Hmmm. Vynasnazim sa. Ostatne, ved som len clovek
Ano to si. A vyhovorky su tvojim konickom
Od vtipu k ustipacnosti ?
Je to pravda, a ja ti to nevravim v zlom. Mas vacsi potencial, nez aky vyuzivas. No, to vacsina z vas.
Jedno ti, ale poviem. Vsetko si k tebe cestu najde. Staci, ak budes mat otvorene srdce. Ak budes citelne konat s laskou a pochopenim. To je tvoja cesta. Dobre vies, ze to cele moze zacat fungovat len z vnutra von. Opacne to prilis nejde. Takze zacni od seba a sleduj, ako sa zbytok veci da sam do pohybu...

Co je vlastne pre mna uspech ? Nuz to, ze som zistila hore uvedene. Kazdy z nas ma svoju cestu. Vsetci sme rovnako doleziti. A je absolutne jedno, ako daleko, alebo blizko stojime. Kazdy z nas spoznava Dusu sveta, Boha, Univerzum inak, inou cestou. Nie je na tom nic zle. Moja cesta je ina, ako tisicky inych ciest a aj tak kazdy clovek dojde do svojho ciela. Ani z maleho semiacka nevyrastie hned silny dub. A tiez tu nemaju miesto len duby, ale mnoho inych druhov rastlin. Ano, uz mi je jasne, ze je na case odlozit kladivo. Netreba rozbijat svety inych ludi. Obcas je lepsie mlcat, alebo vyjadrit pochopenie. Prejavit lasku - v akejkolvek podobe, najlepsie tej citelnej - predsa nie je slabost, ale vysada