milé naničmamy, nedá mi, aby som sa s Vami nepodelila o jednu myšlienku...čítam totiž knihu "Správa o ceste na Severný pól" od cestovateľa Petra Horkého, je to Čech, ktorého výprava minulý rok naozaj Severný pól dosiahla. V jednej kapitole opisuje, ako sa v partii reč zvrtla na sladateľa Karla Svobodu a najstarší polárnik, ktorý má precestované všetky možné aj nemožné končiny našej planéty a so Svobodom sa osobne poznal sa vyjadril: "Mal som ho skúsiť nahovoriť na nejakú zaujímavú výpravu, samozrejme takú, ktorú by mohol zvládnuť, bol by si prehodil výhybky v duši a mohol tu ešte byť." Tak ma zaujal ten výraz "výhybky v duši", celý večer som o tom rozmýšľala. Aké máte skúsenosti s výhybkami vy? Tiež máte niekedy pocit, že sa Váš život rúti v tých daných koľajniciach smerom, o ktorý vôbec nestojíte? A potom príde výhybka /môže to byť tá pomyselná výprava, nejaké vybočenie z daného stereotypu, ktoré nám poskytne možnosť pozrieť sa na ten náš život z iného uhla/ a smer života sa úplne zmení. Čo sú tie vaše výhybky na koľajniciach života? Môže to byť stretnutie s niekým, nejaká životná zmena, zdravotné problémy, občas bohužiaľ aj nejaká tragédia...alebo dohážete prehodiť "výhybku v duši" vlastnými silami? 
Tiež ma zaujala úvaha autora knihy: zhruba zacitujem: "Severný pól je ako najzadnejší kútik našej duše, kde si ukladáme všetky krivdy a smútky, všetko boľavé. Aj na póle sa na prvý pohľad zdá, že sa tam nič nedeje,že je všetko trvalé a nemenné, ale pod ľadom žijú ryby a tulene, sila vody a vetra občas ľad poláme a vznikajú kryhy, ktoré sa vŕšia a kopia a úplne menia krajinu. Aj v našej duši sa zdá, že sa nič nemení, no pod tým ľadom smútkov a krívd kypí život, a keď ich je priveľa, ten ľad sa proste musí polámať." A čo Vy, čo schovávate na svojom Severnom póle?
polarnu zimu v dusi nemam rada,priznavam,ze casto ju mam.Moje vyhybky ovplyvnilo velmi vela veci a prehodit ich vlastnymi silami sa mi obcas dari,obcas nie.Som vsak rada,ked sa mi tie lady podari roztopit hlavne u niekoho ineho,dat mu dostatok tepla a
Svoj severny pol mam a co na nom schovavam?????To by bolo na dlho.......(brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie vždy to ide, ale ak sa to dá, tak som rada výhybkárkou. Prestavujemsi koľaje duše do polôh rýchlovlak a cesta cez slnkom zaliatou krajinou. Severný pol brrrrr.... ale aj tam občas zastavím. Nestaviam však dlho, lebo mávam meškanie a tak len pribrzdím, aby som zas vedela, že aj tie teplé kraje si treba zaslúžiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
podľa Tvojich príspevkov si klasický slnečný človek, tak nech Ti to vydrží
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
šááák si mohla rovno povedať, že pripečenýýýýý - hihihihihi.Dík.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
moj severnyy pool sa zacal plnit za poslednee roky najviac...patrii tam smrt mojho baabenka v polovici tehotenstva,necakanaa smrt mojho ocka v 51 rokoch a momentaalne zdravotnee probleemy...ale chvalabohu maam fajn manzela,kraasnu dceeru,dobruu mamku a seegru a tieto osobky ten lad na severnom poole roztaapajuu....zivot musiime predsa zit..a nie ho len tak premaarnit..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Elca, takéto slovné spojenie som ešte nepočula. Výhybka v duši, neskutočná sila myšlienky.
Moja duša práve prechádza severným poľom, ale viem, že keď nepodľahnem, nájdem v mojej duši tú srávnu výhybku a dôjdem do slnečnej stanice.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
držím palce Delli, aj ja mám podobný pocit, tak nech sa z toho pomyselného severného pólu čo najskôr dostaneme...už by som chvíľu pobudla aj na rovníku /prípadne aspoň v subtrópoch/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Každé moje "životné" rozhodnutie musel ovplyvniť nejaký ten výhybkár, lebo ja som Rak a to sú ľudia nerozhodní, kým ich niekto nenakopne, tak sa sami od seba veľmi do ničoho nehrnú. Moji priatelia to raz "ocenili" venovaním do knižky, ktorú mi darovali - stálo tam: "Čo mi je súdené, tomu sa nebránim".
Tie veci skryté pod ľadovými kryhami som ja doteraz poznala ako mŕtvoly v pivnici - asi každý z nás má nejaké. Mne sa stáva dosť často, že vyplávajú spod tých krýh a strašia ma v mojich snoch - aj keď paradoxne to nie sú vôbec žiadne "horory" alebo veci, za ktoré by som sa DNES nejak hanbila - ale vtedy som ich vnímala inak, a vo forme nejakého "biľagu" ma strašia dodnes. To by som asi potrebovala nejaký "povzbudzovač" k tomu, aby som otvorila tú trinástu komnatu, kde skrývam všetky svoje tajné "hriechy"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
na moj severny pol cielene nechodim, ale stane sa, ze jeho zima a chlad ma z casu na cas zasiahnu. Stastie, ze ma moze zohriat teplo pritomnosti.
Tiez sa mi stava, ze v inotajoch ma mataju tazke sny, ktorym rozumiem.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Výhybky v duši - jeden deň slnko, druhý deň ťažké mračná. Poznáme to všetci, ja tiež. No zvláštne je, že keď sa priblížim k tej mojej trinástej komnate a chcem nazrieť dnu, nestačím ani siahnuť na kľučku, chlad mi prebehne srdcom a ja neotvorím. Ani len nenazriem. Taká som k sebe úprimná 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vo svojich trinástich rokoch som zabránila kamarátke aby spáchala samovraždu.Chcela pojesť cca 50 tabletiek,každá iného druhu.Tú jej vyhýbku som zmenila a dnes sa mi zdá veľmi nešťastná.Roky sme sa síce nevideli,ale vždy sa na ňu jej príbuzných popýtam a tí sú tiež z jej životom nespokojní.
Ja svoju výpravu uskutočním na stretávku vo Vyšnej Boci na ktorú sa už teraz vytešujem.