Žilinské stretko : úúplne úúžasné !

Mamamata, raz darmo, si mladšia, hbitejšia,šikovnejšia... odpúšťam ti tvoje predbehnutie a prikladám svoje dojmy

Po minuloročnom vianočnom stretnutí Žilinčaniek a priľahlých naničmamiek nebolo pochýb, že o rok sa takto stretneme zas.
Ústrednou postavou je Eifelovka.
Využívame jej pobyt na rodnej hrude a opakovane sa radi vidíme.
Zdravé jadro sa zorganizovalo s prehľadom a v pohode.
Tešili sme sa na Mamumata a Aju1, tie sa do Žiliny chystali zo vzdialenejších končín.

Z Martina som šla ja a filipka. Takmer suseda Katka 0202 (mimochodom – tešili sme sa na novú tvár) na poslednú chvíľu svoju účasť zrušila.
Fňuk, mala násť odviezť...
Tým nám s filipkou vyvstal problém ako sa dostať do Žiliny
. Hmmm... vlak ani autobus nám na danú hodinu nešiel.

Ísť vlastnými autami na takúto akciu?? Eeeee ...
Filipka ma bez nároku na ďalšiu diskusiu odvalila: „Pôjdeme stopom!“
Ufffff ...
Hoc ja, akčná to žena, nemám problém s úletmi rôzneho druhu, toto ma zaskočilo.
Stopom ?
Predstavila som si, ako na výpadovke smer ZA stojíme v decembrovom nečase, mrzneme, mrzneme a ... v hanbe stojíme dlhé hodiny ...
Neprotestovala som. Do kabelky som hodila rezervné ponožky, sveter a ... poďho ta !
Filipka sa nezdá.
Z kabelky vytiahla ceduľku s výrazným nápisom ZA, postavila sa so mnou na strategické miesto a ... čakali sme.
Kukla som na hodiny, nech si celú našu anabázu časovo podchytím.
Áut celá kopa. Poväčšine rodinky idúce odniekaľ niekam. Asi 2-3 voľné autá, ale nič ... Cítila som sa mierne rozpačito, ale filipkine rozprávanie o stopárskych zážitkoch odľahčujú situáciu.(tá baba sa fakt nezdá !)
Zastavuje nám tmavomodré auto s košickou špz-tkou.
Sympatický mladý muž len kývol hlavou, my sme vytešené nasadli a ... fiuuu.
Mrknem na hodiny, yes, za 3 minúty sme chytili stopa, supeeeeer.
Cesta je absolútne pohodová, filipka šarmantne vykecáva so šoférom a mne sa celá táto bláznivá akcia páči čoraz viac.

V Žiline sa rozlúčime pri stanici.

Stretávame EvkuM. V rýchlosti zmanžujeme krátku uvítaciu ceremóniu pre ostatné cezpoľné (Mamamata, Aja1) . Pridáva sa k nám Heluš72.
Xiii ...
Stojíme v podchode a vyzeráme cestujúcu verejnosť.
V ruke držíme každá bielu vreckovku. Ladne spúšťame: 2x mávnutie vpravo hore, ladne sa prevlníme a mávnutie 2x vľavo hore.
Chvíľu trvá, kým sa objavia tie, ktoré vyzeráme, no máme úspech. Pubertálni mladíci si nás obzerajú, či to ich vítame ...
Baby dorazili. Objatia a božteky. Presúvame sa k neďalekej pizzerke.
O chvíľu prichádza Klička a Eifelovkou.
Ďalšie objatia a božteky, zoznamovanie sa .
Objednávame si jedlo, pitie (však treba, cez sviatky sme toho veľa nepojedli )
Ako bonus (a tajné predjedlo) máme zemiakové placky, ktoré nám napiekla naša úplne úžasná Mamamata.
Do toho mňáááám koláčiky od Ajky ... uf, ach, och, jaj ...
Aby sme z tempa nevypadli, tak aj varené vínko.
(Normálne sa čudujem, že mi ešte drží gombik na nohaviciach . )

Popri funení a vzdychaní na megaporciami švitoríme, klebetíme, pozdravy a drobné darčeky si odovdzdávame.
(Renka moja, aj ja tebe božtek na líčko posielam ! škodaaa, že si nedošla)

Najprv nás fotí čašník , potom samé ... Je nám dobre. Je nám krásne.
Klebetíme, pikošky riešime, bežnú realitu pretriasame.
Volá Adus z Blavy a pozdravuje náš zraz.
Milé od nej !
Jedna šoférka (Helus) a jedna chorobná osoba (EvkaM) vínkový deficit dobiehajú kávou a čajíkmi.
Ostatné si pomaly soskáme naše varené červené, chytáme farbu a čoraz suprovejšiu náladu.

Preberáme cakom-prásk všetko.
Od manželov, partnerov, detí, chorôb, sviatkov, pikošiek, cez situáciu na NM, klebiet, situácie v zamestnaní až po crazy nápad ísť hromadne pozrieť bigmamu do Francúzska... a „cestou“ mrknúť Jahodku v Španielsku a zapichnúť to v Italy u Eifi ...

Sme kreatívne na nákazlivo akčné.
Je nám navskutku dobre.
Baby „ z juhu“ odchádzajú o čosi skôr. My ostatné chvíľu po nich.
Nechce sa nám, ale ... treba.
Rozchádzame sa do tmy s tešivým pocitom v duši.
Bolo super. O rok opäť.
A kto nevydrží, aj skôr.