tak nad sebou rozmyslam a hovorim si ze sa musim zmenit .... zmenit koli sebe, ale ako na to??? uz si ani nepamatam ake to bolo kupit si nieco len tak pre radost, pre seba a nemysliet na nikoho.... asi si poviete ze som sebecka, ale ked tento stav uz trva taaak dlho.... stale pocujem ako mi moj muz hovori ze som rozmaznana, ze si mam zvykat a neplakat a tak dalej... viete odkedy som zistila ze cakam babo bola som naozaj stastna.... ale potom som mala rizikove tehu a zostala som doma az do porodu a teraz ma drobec pomaly 9 mesiacov a ja som na tom naozaj hrozne ... uz nemam ani stipku sebavedomia, chut nieco doma robit, poslednu dobu ak je drobec zly a place tak sa normalne rozrevem s nim lebo uz nemam silu ho riesit..... zboznujem ho ale niekedy ho uz fakt nevladzem riesit....nemozem sa nikomu zdoverit lebo manzel by mi povedal ze zasa hystercim pre nic .... aj dnes nemam ani len chut ist s malym do parku je mi otrasne .... v duchu si hovorim ze co som to ja za matku, ked to takto nezvladam..... nie nechcem sa stazovat ze si nemozem nic kupit vlastne ani neviem co mi je len viem ze ak to neprestane tak sa asi zblaznim... ani sa uz v sebe nevyznam, ved som vedela, ze to nebude jednopduche ale nevie ci som cakala ze ma moj muz bude viac chapat abo co, ja neviem .... stale sa citim unavena, mam depresiu, pre hocico vybuchnem .... tuzim po tom byt psychycky tak ako pred cca 1,5rokom.... vtedy by som sa asi nakopala keby som sa videla takato .... ani neviem co som chcela napisat snad len to vsetko dostat zo seba von....
Bubatko, neboj sa, skus zmenit svoj denny kolobeh, mozno chod len trochu vonku s malym, mozno do parku, najdu sa tam urcite ine matky, s ktorymi sa porozpravas a urcite sa ti zmeni myslienka. Chod sa pozriet do obchodov, nemusis si ani nic kupit, ale hned budes mat lepsi pocit, alebo chod ku kadernicke, alebo len si len zmen farbu vlasov, alebo chod do prirody...Ked je clovek stale doma, je to o nervy. Minuly tyzden som sa nachadzala v podobnej situacii (nie po prvykrat ale zatial posledny). Mam dvoch betarov(4 roky a 21 mesiacov) a toho maleho som este stale kojila. A asi mesiac bol na mne nalepeny veeeelmi casto, chcel svoje cici, mala som veci rozrobene, vsetko som musela nechat tak, len aby mi neplakal, lebo uz plac doslova neznesiem. O tom som sa presvedcila minule, ked som isla ku pediatricke len predpisat vitamin a v ambulancii bola jedna matka, co jej dieta plakalo asi 15 minut,lebo ona o niecom debatila s doktorkou. najskor som tam chcela ja vbehnut a ponuknut sa, ze jej podrzim dieta, ale povedala som si, ze asi ma hned zaradi niekde, tak som si radsej zapchala usi. No a vratim sa zase ku mne, sem-tam zacalo ma vsade trochu boliet, pichat. Vravim si, ze uz je toho dost, 4 roky poriadne sa nevyspim, isla som pozriet moju doktorku, nech mi predpise krvnu skusku. A tak sme sa rozpravali o vsetkom moznom, vlastne rozpravala som len ja, a ona mi na konci vravi, ze mam super nabeh na nervovu depresiu. A ze v prvom rade, nech prestanem kojit. A taku silu mi dodala, ze ked som zbadala mojho draheho, prvu vetu som vyslovila: Prestavaj kojit, vsak to spolu zvladneme? Sama by som to urcite nedokazala, manzel bol v ten den doma, tak on vzdy odputaval jeho pozornost, ked uz zacal sa ku mne pretlkat... No a naozaj sa to zvladlo. A ja sa citim tak, ako uz davno nie, zrazu slobodna....
Bubatko, viem, ako sa citis, ale ono to prejde, neplac, bud silna, ty musis byt vzor pre svoje dieta, ono potrebuje vidiet stastnu, usmievavu maminku. Budem ti drzat palce a budem mysliet na teba, lebo toto je moja prva reakcia na tejto super stranke a pozdravujem vas uplne vsetky, lebo ste uplne uzasne a vdaka tejto stranke sa urcite mnohe drzia "nad hladinou".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...keď sa naozaj citiš tak zle ako píšeš, keď ťa nič nebaví a ani teraz v lete sa ti z malým nechce ísť von a chceš to naozaj zmeniť vyhľadaj pomoc odborníka -psychológa, psychiatra!!! alebo sa pre začiatok zver s problémami aspoň obvodnému...nečakaj kým ti bude horšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko, nemusis sa vobec menit, len zacni mysliet na seba.
Porozmyslaj, co by ti urobilo radost, nejaka aktivita, vec, stretnutie, praca, ... na co len prides. A bez velkych nervov a hadania sa s manzelom to zacni realizovat. Nemysli moc pri tom, hlavne nevymyslaj dovody, preco to nejde. A uz vobec nemysli na to, ako zle bude tvojmu dietatu s jeho otcom. Bude revat, bude ... ale prezije!
A nakoniec vam bude obom lepsie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
asi mate pravdu babenky, teraz som poslala manzela s malym vonku idem sa hodit do vane aj ked by som mohla upratat byt zatial, ale povedala som si nie to by som si opat ani na chvilku neoddychla ... dakujem ze ste ma povzbudili do zivota..... posielam vam objatie za to ..... ste super...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
bubatko, skus napriklad chodit do materskeho centra na nejaky kurz... a maleho davaj castejsie manzelovi. toto je naozaj zle obdobie, ale ja si v takychto situaciach hovorim, ze moze byt aj horsie. Neporiadeny byt nie je ziadna katastrofa, u mna je to bezna realita. Snazim sa mojim "pilit" usi, ze nie som ziadna sluzka a im tiez narastli ruky na robotu.
obcas aj ja vrestim, placem, lutujem sa no nauc sa odopriet muzickovi nieco bezne, a kup si ty nieco pre radost. Nemusi mat on vsetko a ty nic. Skus tak, raz on a raz ty. Verim,ze najdes riesenie.
a navyse z mojho pohladu vobec nie si sebecka a rozmaznana, skor by som to nazvala sklamanim. Sklamanim zo vztahu a z manzela. 
Tak ti drzim palce, ozyvaj sa castejsie, kludne pis, radi ti pofukame odreniny zivota...
PS: a tu vanu si kludne dopraj castejsie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj bubatko vykasli sa na upratovanie a oddychni si, hocijakym sposobom, vonavy kupel, citanie cvicenie..kreslenie, cokolvek co ta bude bavit...ja mam deti dve a ver mi ze poznam taketo stavy...mne pomohlo cvicenie ale zacala som robit decoupage ak mas manzela ktory je ochotny byt s malym najdi si nieco pre seba kazda z nas je skvela mama ale nie robot ....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko,ja som bola na tom podobne ako ty,s malým celé dni sama doma,každá ktorá poznáte pojem predčasne narodené dieťa viete o čom hovorím.Nespala som do 1,5 roka,malý si stále vyžadoval moju pozornosť.manžel hundral vraj som podráždená a agresívna/priznávam toho som mala chuť niekedy nielen doraziť,ale aj vyraziť/,ale pomaličky som sa z toho dostávala.Najhoršie boli tie narážky od rodiny,vraj oni mali tiež deti,ale nemali potuchy aké to je za 20min. uvarit obed,alebo upratať,lebo presne toľko vydržal drobec spať.Zvyšok času som s ním trávila po prechádzkach vonku,lebo tak sa to dalo nejako vydržať.Nie raz som namiesto spánku išla o 3.00hod ráno žehlila,lebo ma nebavilo vstávať v polhodinových intervaloch k postielke.Pýtaš sa,kde som mala manžela?Sladko si spinkal a absolútne ho netrápilo,že ja ledva stojím na nohách.V tých časoch som si hovorila,že na čo to celé je a teraz ked mi môj skoro trojročný synček povie maminka si kásna a ja ta úbim,tak to stojí za to.Ak už nevládzeš,chod k psychologičke,lebo jedného dňa nemusíš vôbec vstať a tvoje dieťatko ťa bude veľmi potrebovať.Viem aké to je.Držím palce a kúp si trebárs aj nejaký kvietok,mne pomáhajú frézie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak toto je príspevok, ako keby som ho ja sama napísala. Malá má 20 mesiacov, kojíme sa aj 5 - 6x za noc a bolo obdobie, keď som ju nemohla pomaly ani z rúk spustiť, aby nebol krik. Únavu som zažila takú, že som večer mávala až triašku a končilo sa to neraz až horúčkami a zvracaním. Tiež som si v začiatkoch stihla umyť hlavu jedine o štvrtej v noci, medzi kojením, lebo cez deň sa od malej jednoducho nedalo odísť... Teraz je to už podstatne lepšie a nepomohlo iné, len to skrátka vydržať. Všetky vaše rady sú fajn, ale sú to veci, ktoré sú asi každému jasné. Aj ja viem presne, čo by som potrebovala a čo by mi pomohlo. Lenže sú situácie, keď sa to nedá. Keď jednoducho nemá kto pomôcť, alebo ten, kto by mohol, nechce "počuť". Alebo nie sú prachy ani na dôležité veci, nieto ešte na kvety alebo kaderníčku... A nepridá ani to, čo spomína Noemi - komentáre o tom, že nie som prvá ani posledná, čo vychováva dieťa. Veď mám len jedno. A zdravé. A že iné to majú aj oveľa ťažšie. A že chyba je niekde vo mne... Bubatko, nedávaj vinu sebe!!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko a naozaj sa o tom nedá rozprávať s manželom? Tu si to napísala pekne. Je až taký sebec (prepáč za výraz), že po takomto vyznaní by ti nevyšiel v ústrety? Skúste dohodnúť určitú hodinku denne, kedy by on trávil čas s malým a ty by si sa regenerovala. Na mužov treba ísť diplomaticky - skús ho vychváliť aký je úžasný a ako ho malý žerie a ako im to spolu ide...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
maja11 skusala som uz snad vsetko aj to aky je on super ked sa s nim zahra a ze maly sa uz vecer nemoze dockat kedy dojde domov... hadaj ako to dopadlo????
vcera som mala super naladu a vravim muzovi ze ako mi je dnes super ze sa uz nezamyslam nad vecami.... isli sme do tesca a mi vravi, ze "no mohla by si zacat na sebe pracovat lebo tie boky, stehna, zadok a brucho ... no nevyzera to moc vabne" to mi povedal ked som si chcela popozerat kratasky a mala som po nalade .... som mu povedala ze viem ze to nevyzera moc dobre ale nemam akosi cas cvicit ked vecer som fakt uplne mrtva .... a on asi nevidi ze co robim doma.... a ze ked mozem ze vecer aj cvicim uz asi mesiac.... vecer som potom mala poriadnu depku z toho....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No byť tebou asi by som sa toho chytila, že "fajn, že si s tým začal - chcela som ti povedať, že od zajtra začínam chodiť na aerobic, tak si rezervuj čas, aby mal kto byť s malým, lebo ja budem pracovať na tom, aby si mal doma krásnu žienku." 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko,
ozyvam sa tu uz druhykrat, lebo pri mojej prvej reakcii vyssie, som nevedela, co viem teraz o tebe a tvojom vztahu s manzelom. Myslela som si, ze je to vykrik momentalnej situacie, (lebo to poznam), ale som si vcera poprezerala cely tvoj blog a vidim, ze tento tvoj stav trva relativne dlho.
Myslim, ze uz napisane bolo asi vsetko, chcela by som veeeeelmi, keby sa to nejako medzi vami dvoma utriaslo. Precitala som si, ze byvate v podnajme, v BA, ze on pracuje do vecera, ze ty sa snazis urobit vsetko, co mozes, ze nemas nikoho, ku komu ist si aspon trochu oddychnut a vypnut. Viacero veci mame spolocnych: aj my byvame v podnajme, aj ked nie na Slovensku, aj moj manzel pracuje do vecera, aj sobotu, niekedy aj nedelu a ani ja tu nemam nikoho, kto by mi aspon na 5 minut zobral deti. Partnersky zivot je narocny hlavne, ked pridu deti. Moj manzel si napriklad myslel, ze male dieta spinka celu noc od narodenia, prva noc s mojim prvym synom doma bola taka, ze sme ani oko nezazmurili, co plakal, doteraz neviem, ci ho brusko bolelo alebo to bolo nove prostredie, alebo nieco ine. Nevyspal sa ani manzel a ja ani nehovorim, a trvalo to donedavna, co sa mladsi budil este v noci. Zrazu clovek nefunguje tak, ako bol zvyknuty. Nastastie s mojim manzelom si krasne rozumieme, aj ked sem-tam pridu mraky, ale este pred svatbou sme si dali zavazok, ze nemozeme ist spat pohnevani. A funguje to super!!!!! Casto myslim na mojho manzela, ked dobre nevyspaty ide do prace, je tam do vecera, ani na obed nema prestavku, robila som mu desiate, ale jeho majitel si slusne vypytal, ci si moze "trochu" dat?! a vsetko mu zjedol... No tak uz ani desiate nerobim, a tak vzdy velmi rozmyslam nad nim a aj ked som unavena z tych mojich dvoch betarov, vecer sa snazim byt velmi mila, dobre navarit (nie vzdy sa mi podari), vypytovat sa, ze ako bolo v praci, aka bola cesta, co budeme robit, ked bude mat den volna. Mozno aj ty, skus byt ako pred 1.5 roka, ked si pisala, ze si bola vesela, stastna, ze budete mat spolu dietatko. On mozno vidi v tebe viac matku, ktora sa stara vzorne o svojho chlapca, o domacnost, ale stratil manzelku a milenku, ktoru potrebuje. Vies, ked pride on z prace, chce najst urcity pokoj doma, v tebe, povzbudenie, lebo aj v tej praci nie vzdy je to jednoduche, urcite to nie je ako na dovolenke (zavidim vsetkym vynimkam), skus sa o neho zaujimat viac. Lebo ak takeho Tvoje stavy depresie a nestastia trvaju permanentne, potom chapem aj jeho, ked ta vidi nestastnu a on si mysli, ze robi pre vas vsetko, co moze a aj tak nie si spokojna, tak potom aj on tak reaguje, ako reaguje.... Neviem, nechcem ho zastavat a ani teba, nepoznam vas a ani vas vztah, ale velmi by som si priala, keby sa to nejako medzi vami vyriesilo. Skuste sa viac rozpravat, urobte si nejaky vybeh, byvate v BA, tam sa vzdy najdu nejake akcie a udalosti, ktore mozno ani nic nestoja a pritom sa aspon vyventilujete vsetci spolu. Uvidis, vsetko sa da. Chlapec ma 9 mesiacov, pomaly bude chodit, potom rozpravat, uz to bude len lepsie, mozno zatial pockajte s dalsim dietatkom. Myslim, ze najdolezitejsie je, ak by ste si znovu nasli cestu k sebe, lebo ak to bude trvat este dlhsie, on si moze najst inu zenu alebo inu zalubu. Konaj, kym nie je neskoro. Urcite ho este lubis, tak mu to daj pocitit, na jeho poznamky reaguj zartovne, nevytacaj sa pre vsetko, aj ked sa to urcite dotkne. Nic sa neboj, aj postavu znovu ziskas, ak budes chciet, ja som po 1.5 roku nasla svoju vahu. Prinut sa chodievat na prechadzky co najcastejsie, aj tymto sposobom najdes urcitu silu ducha, namaluj sa, usmievaj sa, urcite sa budes pacit sama sebe. Drzim vam veeeeeelmi palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Lastovička, vitaj medzi nami
, som rada,že k nám pribudla ďaľšia múdra žienka ...
...veľmi veľa myšlienok, ktoré si napísala, ma napadlo pri čítaní blogu Búbatka, len akosi v poslednej dobe nestíham odpisovať na viacero tém...tak som rada,že si tento príspevok napísala akoby mojimi slovami ...viem,že sa mnohé dievčatá len občas potrebujú vyrozprávať, ale aj tak nezaškodí v partnerstve pozrieť sa na situáciu aj očami manžela, či priateľa...ja som s mojím manželom strávila a trávim hodiny rozprávaním o mužskom a ženskom ja, o rôznych pohľadoch na tú istú vec... a niekedy to naši manželia a otcovia našich detí naozaj nemajú ľahké - tú obrovskú zodpovednosť za uživenie a fungovanie celej rodiny, možno občas pocit ,že zlyhajú, nebudú stíhať finančne,psychicky, fyzicky...tým ale samozrejme netvrdím,že to majú ľahšie alebo ťažšie ako my ženy,manželky, partnerky,maminy...dúfam,že som sa moc nezamotala a pochopíte,čo som mala na mysli
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
renka, dakujem za privitanie, citim sa medzi vami vsetkymi veeeeelmi dobre a najdem sa tak trochu v kazdej z vas. Ja dakujem VAM VSETKYM
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Perfekné! Buď oddnes celkom iný človek. Určite to spozoruje, ale asi to najavo nedá! Lastovička tým prešla, tak hor sa do toho aj Ty! Držím palce a želá, vyjasnenie nad Vašim vzťahom. Neboj aj ja som prešla všeličím, a vžedy som si dala poradiť ženám, ktoré mali podobné problémy a úspešne ich poriešili!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
NikaAhoj bubatko!ja som na tom asi rovnako!moja dcerka je sice anjelik!vobec neplace,ale aj ked nahodou nezvladam to!casto sa zamyslam nad tym ci som dobrou matkou a manzelkou!aj ked sa snazim pochybujem o tom stale viac a viac.mam coraz castejsie depky.mozno aj vdaka tomu ze za posledny rok som toho dost prezila.ale aspon raz za cas mam den kedy si poviem ze som ta najlepsia matka a pomaha mi k tomu usmevy, ktorymi som od svojej dcerky denne velakrat obdarovana.Tak hlavu hore!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Bubatko, myslim, ze potrebujes vypnut. Oddych, relax, chvilku casu sama pre seba. Nie je to sebectvo, je to nevyhnutnost. Ja som zacala mat taketo myslienky, ked mal syn 7-8mes. Nechaj drobca s manzelom alebo s babkami, nachystaj zoznam, co kedy ako, uvar malemu.... a vypadni na chvilu von! Do mesta, na prechadzku, na nakupy, kadernicke, kozmeticke, na zmrzku, kavu. Obvolaj kamosky, najlepsie bezdetne a nebavte sa o detoch. Uvidis, ze to bude lepsie. Ja som to vyliecila tanecnou raz do tyzdna, teraz som pridala este aj Pilates-1-2x do tyzdna. Aj hodina bez dietata a domacnosti ta vzpruzi. Posli manzela na prechadzku a napusti si vanu, dokola sviecky, zakusok a hudbu, prip. dobru knihu (moje oblubene je citat vo vani:).
Endorfiny- hormony stastia vytvara fyzicka namaha- snaz sa tancovat, cvict, behat. Drzim pasticky.