Pôrod po anglicky II. - Tehotná

Materská mi oficiálne začala 1. júna, a mala som ju stráviť v Anglicku, konečne s manželom. Ten si ma z letiska odviezol do malého domčeka, ktorý pre nás prenajal. Dole obývačka a kuchynský kút a na poschodí spálňa a kúpeľňa, všetko miniatúrne, ale stačilo nám to. Mali sme aj malú záhradku, v ktorej som celé leto sušila prádlo.

Bola to moja štvrtá návšteva manželovej krajiny, takže som nešla do niečoho úplne neznámeho. Anglicko má krásnu prírodu aj architektúru, všetko je tam pekne upravené a udržiavané.
Hneď na druhý deň sme ma išli zaregistrovať ku všeobecnému lekárovi a na ženskú kliniku. V oboch zariadeniach som sa stretla s veľmi milým a profesionálnym prístupom a čo ma zarazilo, nikto odo mňa nepýtal občiansky! Ani žiadnu kartu poistenca. Proste som nadiktovala meno, dátum a miesto narodenia a adresu v UK (tam neexistuje trvalý alebo prechodný pobyt!!! Áááááá) a založili mi kartu, takú tehulkovskú, potom mi ešte vzali krv a moč na testy a dohodli mi termín na USG. To úvodné stretnutie trvalo asi hodinu, ponúkli nám kávu, vodu… to bolo prvý krát, keď som tam zažila ten pocit: jeeej, akí sú milí, a sú tu pre mňa :) U všeobecného sa so mnou až tak podrobne nezaoberali, tam som sa len zaregistrovala, a chcem len podotknúť, že tam nemali karty, všetky záznamy sa robili do počítača, takže ak niekto došiel s akútnym problémom a ten jeho lekár nebol práve k dispozícii, tak sa mu venoval iný doktor a pacientov záznam si vyhľadal v počítači.
No ale naspäť k veci. Na tej kvázi vstupnej tehotenskej prehliadke (je mi smiešne, že vstupnej, lebo to už som bola nejakých 35 týždňov tehotná :)) som ešte dostala harmonogram predpôrodnej prípravy (antenatal classes). Aj všeobecné zdravotné stredisko aj ženská klinika (maternity unit –akoby gynekológia pre tehotné, pôrodnica a novorodenecké v jednom) boli súčasťou National Health Service (NHS), v podstate štátne zdravotníctvo, pre každého a zadarmo. Takže formality som mala za sebou a pred sebou posledných 5 týždňov s bruškom. Manžel chodil do práce, a ja do knižnice (nie kvôli knihám, ale na internet, samozrejme) a na prechádzky po mestečku, pozerala som telku, čítala časopisy pre budúce maminy, a dokonca som varila! (čo sa mi predtým nestávalo často). Zhruba 2, 3x do týždňa som šla na tú predpôrodnú prípravu, bola tam celkom sranda :) Keď mal manžel čas, teda keď práve nebol v práci, tak šiel so mnou, dokopy to bolo 8 hodinových sedení. Ono ja si myslím, že prvorodičku žiadna teória na pôrod nepripraví, ale aspoň bola šanca sa čo – to opýtať a aspoň som mala pocit, že sa pripravujem. A ešte som každý týždeň chodila na kontrolu, prehmatali ma, skontrolovali moč, pokecali sme. Takto som trávila pondelky až piatky, a cez víkendy sme si s nastávajúcim oteckom robili výlety do okolia, nakupovali sme vecičky pre bábätko, prípadne sme mali iný romantický program. Celé tehotenstvo som mala krásne a bezproblémové, len tie posledné asi 3 týždne som ťažšie znášala horúčavy netypické pre Anglicko, opúchali mi ruky i nohy, ale dalo sa. No a bola som každým dňom nedočkavejšia. Ale o tom nabudúce, pravdepodobne až pozajtra :)