Potulky po Anglicku a Škótsku

Anglicko a Škótsko ma najskôr šokovalo tým, aké neupravené ženy tam majú-my sa pomaly hambíme ísť v teplákoch vysypať smeti a oni si chodia nenamaľované, podľa nás doobliekané , s cigaretou v ústach po meste a ešte k tomu keď vám poviem , že ja žena krv a mlieko som si pri nich -nie všetkých, ale mnohých-pripadala ako anorektička. Šokovalo ma, ako vyzerajú nielen ženy s deťmi, ale už aj slečny 11 ročné mali prevísajúce tvary...
Prečo to píšem hneď na začiatku? Lebo takto som sa stretla s Anglickom hneď po vylodení v Doveri a hlavne v prvom mestečku Canterbury.

- Inak všetky fotky z môjho rozprávania si môžete nájsť na www.winklerovci.host.sk-.
Najskôr som si nemohla zvyknút na kamenné domy alebo červené domy-akokeby neomietnuté a nedostavané, ale časom mi prišli pekné a po odchode mi dokonca chýbali a vadili mi naše omietnuté.
Mestečka sú robené na štýl dobyvateľov-všade som videla Robina Hooda-a majú krásne jadro, kostolíky, nezabúdajú na pamiatky a veľmi si vážia svoju históriu. Všade majú veľa zelene a parkov-to je bomba, aj v malom mestečku si možeš vybehnúť do parku, prejsť sa po hradbách...
Každé mesto má svoje čaro a rozpráva svoj vlastný príbeh-neboli na jedno kopyto a vôbec som nemala pocit chladu-ani z počasia.Neviem, či sme mali šťastie, ale vždy sme stretali ochotných a príjemných ľudí-vôbec neboli chladní a lorda Nortona som tam nestretla.

My sme hneď na začiatku putovania išli smerom na sever, takže z prevažnej vačšiny sme najskôr spoznali Škótsko až potom Anglicko a asi preto na mňa tak velmi zapôsobilo práve Škótsko. Má krásnu prírodu, chýbali mi tam síce stromy ako u nás, ale zato keď sme chodili po kopcoch, tak boli porastené machom a to bol mäkučký koberček. Hoci tam nie je veľa slnka a vačšinou vykúka cez mraky, tak všetka zeleň je krásna a tie kvietky-no ako niekde v dažďových pralesoch.
Škótsko je úžasné tým, že ľudia majú blízko k prírode nielen tým, kde bývajú, ale majú ju v srdci a tak sa k nej aj správajú.

Neviem ako to mam napísať, ale mám pocit, že sú k prírode láskavý, tak ako k svojej minulosti, ctia si ju a uchovávajú z pokolenia na pokolenie-tým nemyslím len výrobu whisky-a ona sa potom k nim správa tak, že ich obdaruje krásou, mäkkosťou... Úplne mám zimomriavky na tele, keď si na to spomeniem a som opäť na tomto ostrove a všetko prežívam znova.

Hoci je počasie občas nehostinné, i napriek tomu cítiť v Škótsku pohodu a teplo. Ľudia majú také drsnejšie črty-tým myslím, že ženy nemajú moc vonkajšej krásy, ale to si vôbec nevšimnete, lebo to všetko prerazí ich dobre srdce.

Celé Anglicko a Škótsko je posiate múzeami, galeriami, hradmi, zámkami, záhradami, parkami. Už som v 1.časti písala, že Angličania a Škóti si veľmi ctia históriu a starajú sa o pamiatky a dosť ma bolelo srdiečko z toho, že u nás toho toľko chátra, ale na ostrove všetky zámky čo sme videli - až na zrúcaninu na Lochnesskom jazere - boli v perfektnom stave a pri ich návšteve som mala pocit, že to tam dýcha, žije, že si len domáci odbehli na výlet... Mám úžasný zážitok z parku na zámku Dun Robin Castle-určite som to zle napísala, no keby to čítala moja polovička to by bol komentár..., ale podstatné je to, že mi tamojší záhradník požičal velké nožnice a ja som si vyskúšala ako sa strihá kráľovský trávník...záhrady majú na bežné používanie, urobili sme si piknik na trávičke...-myslím, že je to aj na fotkách - a mohli sme pokojne ležať a nemuseli sme sa báť, že tam nájdeme ...pozostatok ...

Ďalšie ohúrenie a úžas a hlavne pocit nekonečnosti mi dávali galérie a múzea. Či sme boli v Edinburgu, Londýne, Oxforde...všade je zhromaždená história sveta, skompletizovaná a obraz na obraze velmajstrov sveta....Takže sme velmi rýchlo pochopili, že si treba vybrať len jednu časť-podotýkam maličku časť-a tú si vychutnáme, lebo keby sme chceli vidieť všetko, tak neuvidíme nič a veľmi rýchlo by prišlo, ako sa u nás doma hovorí, k pretečeniu pamäti.
Takže okrem prírody mám ešte krásnu spomienku na výtvarné, sochárske a arcitektonické umenie...
AJ keď som sa stretla s komentárom, že Angličania to všetko počas vojen nakradli, tak ja som dodala, čo už, ale ukazuju to všetkým ľudom, je to prístupné naozaj všetkým - bez vstupu alebo s dobrovoľným vstupom.