) a že potom od šúpania cesnaku po dvíhanie telefónu a donášku robí všetko. Včera si však povzdychol, že len aby bolo pre koho variť.Boria sa s málom ľudí rovnako ako každý jeden gastropodnik.Cena elektriny, plynu a následná špirála dvíhania cien surovín už iba dáva posledný klinček do rakvy, v ktorej ležia viaceré reštaurácie a kaviarne.Nuž - dobrý podnik by mal vydržať nejaké to hluché obdobie.Nuž - len to hluché obdobie už trvá vyše 2 rokov.A nevyzerá, že tak skoro skončí.Zníženie DPH pre gastro (a vleky ) neprinesie znižovanie cien. Snáď sa im aspoň podarí udržať ceny, ktoré boli doteraz.Docela sa bavím na tom, ako asi budú fungovať dvojité cenovky a budete mať cenu na mieste, keď konzumujete a za dovoz inú. Nie o balné - o DPH! 
A čakám, kedy sa Slováci vynájdu, tak ako doteraz a donesú si vlastný obedár a na stole si tú polievočku z tanierika prelejú do ešúsu aby ušetrili 10%. A možno nastane znovu čas lepeňákov, lebo máloktorá firma má priestor, aby ste sa premiestnili do reštaurácie a najedli tam. Och celé je to Kocúrkovo. A možno sa dožijeme času, kedy sa obed variť nebude, lebo nebude oň záujem a bude to len večera ako u Angličanov. Ktohovie čože nás to len čaká.Súhlasím, že kolobeh vzniku a zániku existuje. Možno aj tých 30% je, ako píšeš. Lenže v súčastnosti to neprežije ani tých 30%.
Lebo keď nám skrachovala už aj školská jedáleň, tak to neni o trendoch a konkurencií. Tiež si tam niekto sadol a natvrdo rátal, keď lietali do červených čísel. Záver? Ceny nahor. Dôsledok? Proste si tí rodičia povedali, že za školský obed toľko nedajú a bodka.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ťažko povedať, čím to je, že jedna jedáleň prežije a druhá skrachuje.
A hlavne, pre niektorých bude to skrachovanie skôr vykúpenie. Ostré, ale žiaľ, je to tak. Kopec podnikateľov v nádeji na úspech pchá peniaze a nevidí, nechce vidieť, že to je čierna diera. Kruté, ale to sú moje skoro 30 ročné skúsenosti s vedením účtovníctva.
Dlhé roky sme účtovali potraviny. Prišli v dobrom čase, keď nebolo nikde nikoho. Išlo to. Lenže začali sa ako huby po daždi otvárať nové a nové super a hyper markety. A oči rástli aj prenajímateľovi. A môžeš majiteľovi vysvetľovať, koľko chceš. On ťa nebude počúvať. Má vlastnú hlavu. Skončilo to tak, že keď sa chce zachovať čestne, tak predal rodinný dom, ktorý postavil vlastnými rukami, odsťahoval sa do 2 izbového bytu aj s rodinou. A živil sa ako SBS.
Keby nebol vymýšľal a reálne zhodnotil situáciu, tak by skončil rok pred tým. Žiadne investície do prerábky, kopec tovaru, nervov......
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dve poznámky:
- dnes neletia lepeňáky, dnes sa krabičkuje
- aj v dobrých časoch ročne 30% GASTRO prevádzok padne. Je to úplne prirodzené. Do gastra chce investovať každý druhý, čo zarobí nejaké peniaze. Najčastejšie si to predstavuje, že on sa v lepšom prípade bude s hosťami zabávať, spýta sa, ako im chutí, ako sa im páči. Vymyslí bombastické menu. A berie peniaze. V horšom iba berie peniaze. Málokto dopredu vidí tú drinu. Nekonečnú prácu s ľuďmi. A je to ochotný aj absolvovať. Naviac, nie všetko, čo sa zrodí v hlave je v skutočnosti aj úspešné. Treba riešiť milión vecí. Reklama, konkurencia, zamestnanci, trendy, siete .... Tak moja otázka znie: Nie je tých podnikov nakoniec príliš veľa? Naozaj musí každý, koho držia nad vodou obedy pre zamestnancov mať k tomu aj reštauráciu? Možno je čas si naozaj sadnúť a spočítať náklady. Nie predstavy, ale natvrdo počítať.