Dobrý deň prajem.
Chcela by som sa spýtať, ako je to po právnej stránke, ak sú dvaja konatelia vo firme, ktorá figuruje na liste vlastníctva ako majoritný vlastník nehnuteľnosti v podiele 1/1, v ktorej sa vykonávala podnikateľská činnosť, ktorú zakúpili spoločne a spoločne investovali peniaze na rekonštrukciu, aké sú podiely konateľov k tejto nehnuteľnosti, prípadne na čo má nárok rodina zomrelého konateľa vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti a ako sa rieši prípadný spor rodiny zomrelého konateľa firmy k tejto nehuteľnosti.
Ďalej by som sa chcela spýtať: ak otec chce darovať celé svoje dedičstvo jednej z dvoch dcér, aké má povinnosti po právnej stránke neobdarená dcéra voči otcovi? Musí sa o otca postarať v prípade, že obdarovaná dcéra sa o otca nezaujíma a nestará? Chcela by som právne vyjadrenie.
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
podiely spoluvlastníkov k predmetnej nehnuteľnosti musia byť zapísané na liste vlastníctva. Z prvých dvoch častí listu vlastníctva, teda z časti A- majetková podstata a časti B- vlastníci a iné oprávnené osoby sa dozviete o akú nehnuteľnosť ide, akých má vlastníkov a ich podiel na nehnuteľnosti. Pokiaľ je len jeden vlastník, vlastnícky podiel je zapísaný 1/1, pri dvoch vlastníkoch s rovnakým podielom je zápis 1/2 pri každom z nich, čiže zlomkom, ktorý vyjadruje ich vlastníctvo. Samozrejme tento podiel môže byť aj iný. V prípade manželov sa zapisuje spoluvlastnícky podiel 1/1 pre oboch spoločne a nerozdielne, čiže manželia musia konať spoločne a nemôže napríklad jeden z manželov predať “svoju polovicu”. V prípade smrti jedného z vlastníkov nehnuteľnosti, ak sú podielovými spoluvlastníkmi, podiel zomretého vlastníka prechádza na jeho dedičov.
Pokiaľ ide o zanechanie dedičstva len jednému z potomkov, tak nakoľko deti sú neopomenuteľnými dedičmi, nie je možné ich zo závetu vynechať, to je možné len vtedy, ak by došlo k vydedeniu potomka, avšak zákon pozná len štyri dôvody, kedy je možné vydedenie, a síce:
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život
Ešte je tu však možnosť, že by otec daroval všetko svoj majetok počas svojho života jednej z dcér, v takom prípade, po jeho smrti, ak by bolo dedičské konanie , tak platí, že pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
Pokiaľ ide o povinnosti neobdarovanej dcéry voči otcovi po právnej stránke, tak v tomto prípade by som skôr povedal, že pôjde o morálny problém, avšak poukázal by som na zákon o rodine, kde je uvedené, že deti, ktoré sú schopné samé sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú. Každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. Splnenie tejto povinnosti, v prípade že by nebola plnená dobrovoľne, by si však musel otec vymáhať súdnou cestou.
Mgr. Róbert Bános, advokátska kancelária blízko k Vám
Ďakujem veľmi pekne za odpovede a prajem Vám pekný deň.