Dobrý deň, potrebovala by som poradiť ohľadom rozviazania pracovného vzťahu dohodou a výšky odstupného.
Momentálne som na rodičovskej dovolenke, ktorá trvá do marca 2013. Zamestnávateľ má záujem sa so mnou dohodnúť na rozviazaní pracovného pomeru k poslednému dňu tohto roka a poskytnúť mi odstupné vo výške niekoľkonásobku priemerného mesačného zárobku.
Ako sa vypočítava priemerný mesačný zárobok, ak som plynule prešla z materskej na rodičovskú a znovu na materskú a rodičovskú dovolenku? V dodatku k pracovnej zmluve, ktorý som podpísala ešte pred nástupom na materskú dovolenku s prvým dieťaťom, je v mzdových podmienkach uvedená základná mzda a funkčný príplatok. V čase, keď som bola na rodičovskej dovolenke mi ďalší dodatok k pracovnej zmluve, na ktorom bola uvedená už iba základná mzda, bez funkčného príplatku, nebol doručený (nie je teda z mojej strany ani podpísaný). Keďže som o tomto dodatku nevedela, nemohla som sa k nemu vyjadriť. Zamestnávateľ vypočítal odstupné ako x-násobok základnej mzdy z dodatku, o ktorom som nevedela. Po tomto dodatku mi poštou bol doručený ešte jeden dodatok k pracovnej zmluve (cca po 2 rokoch) týkajúci sa úpravy podmienok vzájomného pracovnoprávneho vzťahu na základe zmluvy o predaji časti podniku, pričom pracovnoprávne vzťahy ostávajú v plnom rozsahu zachované. V tomto poslednom dodatku nie je uvedená žiadna konkrétna výška mzdy.
Zaujíma ma, či postup zamestnávateľa v súvislosti s určením priemerného mesačného zárobku je správny. Pochybil zamestnávateľ, ak mi nedoručil dodatok k pracovnej zmluve a vypočítal výšku odstupného práve z tohto dodatku?
Namietala som, že podľa dodatku zmluvy, ktorý mám k dispozícii, sú mzdové podmienky stanovené inak (základná mzda+funkčný príplatok).
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň,
Nakoľko ste v rozhodujúcom období, z ktorého sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (obyčajne obdobie predchádzajúceho štvrťroka) neodpracovali u zamestnávateľa aspoň 22 dní alebo 170 hodín používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.
Podľa zákona rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
Vo Vašom prípade však zamestnávateľ nemôže vychádzať zo mzdy, ktorú Vám sám upravil. Pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon, čo znamená, že zamestnávateľ bez Vášho súhlasu nemôže meniť dohodnutú mzdu. Pokiaľ ste sa k jeho návrhu na zmenu mzdy nevyjadrili a dodatok k pracovnej zmluve nepodpísali, potom je táto úprava mzdy neplatná. Zamestnávateľ teda nepostupuje správne, ak vychádza zo mzdy, ktorú Vám sám bez Vášho súhlasu upravil.
Zamestnávateľovi napíšte, že so zmenou mzdy ste neprejavili súhlas, žiadny dodatok k zmluve ste nepodpísali a preto nie je dôvod, aby vychádzal pri určovaní odstupného zo zmenenej mzdy.
JUDr. Milan Ficek,
Advokátska kancelária Ficek & Ficeková
Žilinská 14, 811 05 Bratislava
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte