Este by som rada dodala, ze takyto problem mame iba s dennym spankom. Vecer zaspi uplne ukazkovo, polozime judo postielky, zatvorime dvere a hotovo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Este by som rada dodala, ze takyto problem mame iba s dennym spankom. Vecer zaspi uplne ukazkovo, polozime judo postielky, zatvorime dvere a hotovo.
Ťažko radiť, je to maličké bábo, určite to nerobí naschvál...Bolo by dobré poradiť sa s doktorkou na poradni, lebo sa s Teba stane otrok svojej dcérky. Iste je jej pohodlnejšie keď sa jej takto darí zaspinkať, ale skúšať aj iné metódy /aspoň na chvíľku/, tiež nie je márne -už raz zabrali, tak možno zaberú zas. Ja mám tri deti, ale ani pri jednom som nemala tú silu v sebe nechať ho vyplakať - to by mi srdce trhalo (brokenheart). Navyše podľa odbornej literatúry dieťa plačom komunikuje s okolím - takže ak by plakala neustále, bez odozvy nič sa nerieši. Je to len na Tebe a chce to ohromnú dávku trpezlivosti: skúšať hojdať ju, teplý kúpeľ pred spinkaním, nechať ju unaviť sa pred spaním, kojiť ju, možno bylinkový čajík vhodný k jej veku...
Zial, ja nekojim :(. Ved to hojdanie prave robim - na fitlopte. Teply kupel pred spanim ma, pred tym vecernym. A vecer nema problem zaspat. Ale nemozem ju kupat 4x denne, pred kazdym spankom :(. Aj cajik som skusala, nepomaha.
Ide mi hlavne o to, ci nerobim chybu. Mozno som ju nemala davat do satky a na loptu. Teraz sa chuda nevie ulozit inak :(.
No práve to som mala na mysli, že sa jej ten spôsob tak zapáčil, že si na iný nevie zvyknúť. Hojdanie som mala na mysli nahradiť: teda nie v šatke a na fit lopte, čo Ťa určite veľmi vyčerpáva, ale nájsť vhodnú alternatívu, napr. dieťatko pevne zavinúť do deky alebo šatky, uložiť na druhú deku, dvihnúť jednu stranu tej deky /ktorá je položená na posteli a na nej ležká dcérka a vedľa nej ty/, prípadne dať cumlík a dekou, ktorej stranu držíš jemne pohupovať a tak hojdať aj maličkú, pri tom sa jej kľudne prihovárať alebo pospevovať, aby cítila z Tvojho hlasu pokoj a istotu...možno zaberie. Pri tom je vhodné aj zastrieť okná, aby denné svetlo nerušilo. Alebo zohnať kolísku, čo je veľmi nákladné a na krátku dobu, takže sa to nevyplatí. Inak pri mojom mladšom synovi skvele zaberal spev, aj keď falošný, ale stále dokola to isté ho upokojovalo, deti ľúbia stereotyp a pravidelnosť...
Vietnamka, ja by som trosku poradila - ano nechaj vyplakat, 2 mesace dieta ktore ako pises nema koliku, v podstate nema preco plakat ked je napapane, odgrgnute.nic sa jej nestane ked ju nechas poplakat, ona si mozno potrebuje trosku vybit energiu na to aby mohla zaspat.pamataj si, aj ty si len clovek, nerob nieco co ta takto vycerpava. nechaj plakat - a ked ti v noci spi pekne, tak to ti ja zase zavidim - v dobrom, moj zas v noci strajkuje.
Novacka, nemozem s tebou suhlasiť. Napriklad na moje dieta ta metoda vobec nezabrala. Ja mam takmer 10 mesacnu dcerku a dodnes ju uspavam na rukach, 2x cez den /spi tak 1/2-1 hodinu/ a potom este vecer takisto. Mam dosť, ma 10 kg. Raz ked som už bola zufala, púlakala som, lebo som nevedela, ako ju už konečne uspať, som ju nechala, myslwla som, ze pomrnčí a unaví sa. Tak sa rozjedovala, že som ju potom nevedea upokojiť ani na rukách, plakala asi 1/2 hodinu, až ofialovela, cela sa spotila a musela som ju prezliecť.Odvtedy to nerobim. Dieta nebude robiť to, co chces ty, ale to, co chce ono. Mozno to zavisi aj od temperamentu dietata, mozno na niektoe to zaberá.Ak to u vas funguje, tak ti zavidim
Vietnamka neskusili ste kupiť elektronicku hojdačku? Ked ma tak rada hojdanie, mozno by si na nu zvykla a postupne by sa odnaučila od fitlopty.
a je správne podporiť tento zvyk ešte viac? A keď už bude do tej hojdačky ťažká? Neviem, tieto riešenia "načas" by som nepreferovala, lebo to "odúčanie" príde a čím neskôr, tým zložitejšie...
Akira ja neviem, možno to nie je spravne, ale aspon si trosku oddýchne. Možno si časom odvykne,ale ked je teraz tak zvyknutá, neviem, či bude take jednoduche ju naučiť na niečo iné
ja len rozmýšľam- vieš, lebo to vídam celkom bežne, že ľudia dúfajú, že časom problém zmizne- napríklad kamarátka zobrala dcérku po 3 dňoch zo škôlky. Je na materskej s menšou a teraz sa rozhodla, že ich dá až spolu. Aby to "uľahčila" staršej.
No neviem, ale tieto veci sa mi zdajú nebezpečnejšie. Môže to pomôcť, ale môže to aj mnohéééé pokaziť- napríklad keď pôjdu do školy. Spolu nemôžu byť a ak sa staršia nenaučí fungovať, keďže sa bude neustále "schovávať" za "malú" sestru? Aj tu- Dorotka má 2 mesiace. Je to dvojmesačný zvyk. Ak však siahnu po riešení, ktoré je jasne "načas"- za tú dobu si zvykne naň- bude sa hojdať do aleluja až do 2 rokov a potom bude odrazu moc veľká a ... čo ďalej? Ale to iba tak polemizujem
keďže o tejto téme - "dočasné riešenia" dlhšiu dobu uvažujem. Pomáhajú nám vo výchove, alebo škodia?
Priam básnická otázka
u nas napriklad sa mi osvedcila metoda pockat a potom sa uvidi Napriklad moja mala vobec nechcela spavať v postielke, ale len vonku v kociku. Trocha som sa toho obavala, lebo pomaly sa bliži zima a nechcela som, aby spavala v zime v kociku. Zrazu, z jedneho dna na druhy, bez akehokolvek mojho zasahu zacala spavat vnutri. Ja neviem, podla mna deti sa menia. Hlavne v takom období do tých 6 mesiacov, moja mala bola kazdu chvilu ina. V tomto pripade tvojej kamaratky a skolky s tebou suhlasim, ale to ide o vacsie dieta, myslim, že to je už ine.
Poradila by som ešte mesiac počkať, ak nevládze chrbát, tak popros manžela, mamu atď nech skúsia uspávať. Moja staršia dcérka mala sedem mesiacov, keď som ju ďalej nevládala uspávať na rukách, / bola som znova tehotná/. Tak som ju položila do postieľky a nechala vyrevať. Plakala som spolu s ňou 46 minút. Potom zaspala, ja som bola od nervov spotená ako kôň, lebo som nevedela či jej ten vreskot neublíži. Ale u nás to zabralo. Na druhý deň plakala necelých desať sekúnd a zaspala.
na veltrhu som videla taku hojdaciu siet pre miminka je robena tak ze maju chrbatik rovno a hojdanim ich uspis tam to aj ten predajca ukazoval na pritomnych babatkach ze to funguje chcela som pridat aj link len si neviem spomenut na toho predajcu ale skusim pohladat a ked tak ti to hodim do spravy
U nás to nepomohlo, nemala som to srdce nechať ho dllllllllho plakať, a aj tka vždy sme skončili obaja spotení ako myšky. NEmalo to zmysel. Spôsob zaspávania menil drobček dosť častgo, najprv sám, potom na rukáccáh, porom mu stačilo pohojdať mu trocha vankuúš. Naučil sa zaspávať vo vajíčku, hojdali sme ho chvíľku a on zaspal, potom preložiť do postielky. Takto zaspával asi do 20 mesiacov, trčala mu zv rchu hlava a dlhe nohy bolo to komické, a strašné....Potom sme akosi urobili kopmpromis, hojdala som ho niekedy aj polhodinu vo vankúši pri nás na posteli a tak zaspal... Potom, ako blesk z jasného neba začal sa sám pýtať ked mal dva roky do postielky spinkať, položím ho tam, vypije mliečko a zaspí
tak sa konečne vytešujem.... ale zo zaspávaním sme si užili
ahoj vietnamka, tvoja Dorotka mi pripomína správanie detičiek, ktoré som nedávno čítala v časopiseckej rubrike vaše milované ale náročné dieťa...
mamičky tam opisovali, ako detičky dokážu zaspať len na nich, ako ich musia nosiť celé dni v šatke bo odloženie nemá cenu, bo plačú, kočíkovanie je pre nich nočnou morou... skús si to prečítať, možno ti to pomôže
môj malý vedel krásne zaspinkať sám, ale odkedy kedysi menili čas, všetko sa mu rozhádzalo a musím ho už len uspávať, ale aj tak sa najbezpečnejšie cíti na mne, keď počuje tlkot srdca . našťastie, keď tuho zaspí, s odložením do postieľky nemáme problém
ale každé dieťa je individuálne a treba k tomu tak aj pristupovať... a metóda vyplakanie nepomohla ani u nás... tiež sa skôr len vynerváčil, nepomohlo... až sa zadúšal a potom som ho nedokázala 2 hodiny vôbec upokojiť, ani na cice ani na fit lopte, viac som to neskúšala!!!
Nečítala so všetky rady a názory,ale tiež som mala niečo podobné so synom.Dve hodiny uspávania v kočíku ma stálo 10-15 minút kľudu a spánku.Až keď som toho mala dosť,ľahla som si so synom do postele a bola pri ňom pokým nezaspí.A takto sme si časom zvykli obaja na popoludňajší spánok.Obaja sme boli do ružova vyspatí.
Ahojte,
dakujem za vase nazory. S tou hojdackou sme to skusali, nefunguje to. Ona si tam posedi/polezi, pokuka, a potom zacne mrncat.
Kupila by som jej hocico, co by zafungovalo. Lenze, ona vyzaduje prave ten pohyb, ktory ma na fitlopte, cize hore a dole. Menej efektivne (ale stale ucinne) je chodenie takym specialnym pohupovacim krokom. Lenze to mi pripada este menej pohodlne ako na tej fitlopte.
Je mi z toho do zufania, v odbornej literature pisu, ze dieta sa pocas prveho-druheho mesiaca neda rozmaznat. Ze mu treba dat bezodkladne to, co si ziada. Lenze co ked to nie je v silach rodicov???
Vcera tu bola moja svokrusa,a ona skusala metodu nechat vyplakat. No srdce mi trhalo, a to to trvalo iba 5 minut. Ale ja by som to vydrzala, keby som vedela, ze je to potrebne.
Meryrous, kde je tato rubrika? Kde to mam hladat?
Och, vietnamka, ako ja len toto dôverne poznám aj ten pohupovací krok (u nás frčal Justin Timberlake
) ... 7 mesiacov som presedela na fitlopte...ale vyplakať som ho nedokázala nechať...dala som mu to, čo potreboval, moju náruč
... v 7 mesiacoch začal večer zaspinkávať v postieľke (stačilo mi poskytnúť na hranie moje ucho
), v 8 mesiacoch pomaličky aj cez deň...viem Ťa pochopiť, držím palce
ja som dcérku uspavala na rukách tak do 1/2 roka, aj v noci, ked sa zobudila, napapať, nechať odgrgnúť, na rukách uspať a preniesť do postielky a prespala tak 1,2-2 hod., denný spánok som riešila prechádzakmi v kočíku, ked zaspala, tak som ju zobrala domov, nechala v kočíku a rýchlo som porobila čo treba lebo ked sa zobudila už nebol čas, od 9-tich mesiacov spávala iba v noci, takže cez deň sem-tam na rukách, ked niekde nedočiahla alebo niečo nevidela, po roku zaspávala sama na posteli, síce sa prevalovala ale nakoniec zaspala, to bola úlava, ale nemala som to srdce nechať ju vyrevať,
ja by som pri dvojcatach asi zosalela. spavali cez den v kociku, ale ziadne hupanie, len prechadzanie sa, chodili sme dvaktrat denne von. Problem bol ked isli zubky, vtedy sa aj hojdalo na rukach a prave preto mam zniceny chrbat. Radim Ti dceru oducit cim skor tym lepsie. Urcite si s nou poplaces aj ty, ale je to tak najlepsie. Drobci tak zaspavali sami pekne v postielkach nikdy som si ich nebrala do postele. A su to spokojne deticky, nemame problem ani sme nemali so zaspavanim
Ahoj, tak sa skusim znova zapojit.
Najprv treba definovat, co znamena vyplakat. Nechat revat pol hodiny, to asi nie je dobra metoda; okrem toho nepoznam maminku, ktora by to vydrzala (brokenheart) Ale ked si uplne s nervami v koncoch, podla mna je lepsie nechat babiku troska si pomrnkat a predychat stres (mozno vo vedlajsej izbe, nech ti usi tolko nedrasa ten plac) a ked predychas tu nervozitu, tak sa pokojnejsia vratis a pokojnejsia mama = pokojnejsie babatko.
Podla mna ti vazne skodia tie navstevy. Pocuvat dobre rady (hlavne casto protichodne alebo staromodne - teda myslim take, o ktorych sa zistilo, ze vobec nefunguju, len si to kedysi mysleli) z kazdej strany a usmernenia; tvoja mama ti este aj robi vycitky, ako som kdesi citala... no to ti ozaj k vnutornemu kludu nepridava.
Ja som si Kubika naucila zaspavat na rukach a bola to chyba, ktoru uz nedopustim Nie je to ziadna sranda vlacit na rukach rocneho corgona - a aj plac je v tom pripade uz riadny rev, ktory citlivejsich susedov moze primat zavolat policiu
Na dialku sa velmi zle radi. Nasa Dorinka tiez nema v laske kocik - ono to uz tak je - ked babo spozna satku, blizkost mamicky, tak ten studeny vozik jej nepripada velmi vabny. Este by si mohla skusit dat ju do kocika aj so satkou, pekne ju zachumlat - bude citit znamu vonu, znamu latku...
Skus prestudovat tento link:
vzťahová výchova Hlavne si nemysli, ze si urobila nieco zle, ked si zacala satkovat a podobne (zdalo sa mi, ze ti to napadlo... ak nie, tak nic ), v tom linku je to pekne vsetko povysvetlovane, ja nemam dobre vysvetlovacie schopnosti...
Inak - nerozmyslala si, ze ked vysadis lieky, zacnes znova kojit? Mame tu dobru poradkynu dojcenia ADINKU a citala som, ze laktacny proces sa da rozbehnut aj dodatocne (alebo liekove obdobie preklenut odstriekavanim a vyhadzovanim mliecka, kym zas nebude pre babatko dobre), Adinka s tym vraj ma aj skusenosti (myslim, ze tu na nnm som citala). To je iba taky tip. Ja si teraz s odstupom casu strasne vycitam, ze som Kubka nedokazala udrzat na materskom mlieku dlhsie. S tymito vedomostami som presvedcena, ze by sa mi to podarilo; vtedy som o kojeni vedela len take bezne vseobecne veci, co pre nas specificky pripad nestacilo.
Tu je este jedna diskusia mamiciek, ktore praktizuju vztahovu vychovu:
diskuska
, necitala som ju vsak celu, na to nemam tolko casu, ale kebyze mas chvilku... tak cekni. Aj na nnm urcite dostanes kopec dobrych rad, ale tu nemame vela cerstvych maminiek a taketo veci sa tak rychlo zabudaju (sama na sebe vidim...)...
Ahoj Konvalinka, no, co sa tyka navstev, uz je to trochu lepsie. Moja mamka, babka, aj svokrusa ma velmi lutovali, ze sa musim tak starat o navstevy, a ze preco chodia. Ja som im vsetkym trom vysvetlila, ze mi nevadia navstevy ako take, spolocnost mam rada, ale vadi mi, ze tieto navstevy sa nechaju obskakovat. Uviedla som par prikladov,a mam pocit, ze vsetky tri sa nad tym zamysleli a uvedomili si, ze vlastne aj ony sa nechali obsluzit.
Takze moja babka ked prisla, navarila mi tu, aj povysavala, svokrusa pozehlila, umyla chladnicku a uvarila. To bolo uplne super.
Mas pravdu, uz som si zacala tu satku vycitat. Dnes som bola u detskej lekarky a opytala som sa, co mam robit, ci vydrzat a nosit ju v tej satke, alebo ako.. jej prva reakcia bola KED STE SI JU TAK NAUCILI. Co na toto povedat.. naozaj som ju len tak z roztopase nenutila zaspavat mne na rukach.
Dnes som bola na kontrole u psychiatra, lieky mi kompletne vysadil uz pred 10 dnami, teraz som bez antidepresiv, kontrola iba v pripade, ze by sa nieco vyskytlo. Pred mesiacom sa mi znovu zacali nalievat prsia, sami od seba (telo proste chce kojit). A ja som okamzite pocitila nastup depresii (to som este nevedela z coho, az ked som sa zobudila rano s mokrou nocnou koselou, pochopila som preco). Takze dojcenie teraz pre mna neprichadza do uvahy (pravdaze, lekar povedal, ze pri druhom dietati to moze byt celkom ine).
Ale pri prilezitosti navstevy psychiatra som sa ho opytala, co robit s babatkom, ci mu mame ustupovat, alebo ako.. povedal, ze ho treba hned oducat, a nechat ho aj vyrevat. Ze ju nesmieme nafixovat na tu satku a loptu (zaobera sa aj detskou psychiatriou).
Teraz v utorok pride moja mamka, asi to urobime tak, ze na hodinku odidem vonku na prechadzku, a necham moju mamu, aby tu bola s dorkou, kym sa bude vyplakavat (ja to inak nevydrzim).
Môj synček má len 5 mesiacov, ale už sme vyskúšali toľko spôsobov na uspávanie, čo možno niektoré mamy nevyskúšajú za rok. Najprv na rukách hojdaním, potom na pleci ťapkaním na zadoček samozrejme jemne, potom chvíľku zaspával aj sám len tak, potom zasa bolo zle- nasledoval kočiar, skúšali sme ho nechať chvíľku plakať, no tiež sme nemali to srdce nechať ho plakať dlho, navyše keď sa veľmi unavil nedokázal už zaspať. Potom bolo zasa dobre - chvíľku- a zase ten kolotoč ale s tým, že v kočiari nechcel ležať, takže zaspával posediačky. A v noci sa budí, mimochodom kojím, niekedy trikrát za noc a niekedy každú hodinu. Tak už neviem, je to moje tretie dieťa a je fakt najnáročnejšie. A teraz ,,babo raď"... je to dobou?? akože sú deti teraz fakt veľmi náročné?? Veď naše staré mamy nechali dieťa so staršími sôrodencami a išli na pole, alebo ho vložili do plachty a uviazali medzi stromy ako v kolíske a muselo sa vyhrať samé. No neviem....predsa len každej mame trhá srdce, keď jej milované dieťatko plače, tak skúša všetko možné, aby ho upokojila.
Ja som svoju dcerku ucila zaspavat metodou kontrolovaneho placu. V podstate som ju nechala plakata, ale v pravidelnych intervaloch som k nej chodila, pohladila, dala pusu a mala sa naucila, ze ked reve, ja k nej pridem, ale ziadne uspavanie na rukach, na prsniku a pod. nebude, tak zaspala aj sama. Trvalo sice az dva mesiace, kym sa to naucila. Mala vtedy 8 mesiacov. Postupovala som podla knihy "kazde dieta sa vie naucit spat". Tam sa spomina, ze najskor az okolo piatich mesiacov by sa mala tato metoda skusat, ked si uz dieta najde nejaky rezim.
Tvoja je na to este asi mala, ale skus sa poradit s pediatrickou, lebo taketo uspavanie je pre teba vycerpavajuce. Ja sa drzim zasady - spokojna mama = spokojne deti, a keby som mala prejst takym cvicenim, ako ty, asi by som velmi spokojna nebola.
Drzim pakce a posielam vela dusevnej sily a
Ja som svoju dcerku ucila zaspavat metodou kontrolovaneho placu. V podstate som ju nechala plakata, ale v pravidelnych intervaloch som k nej chodila, pohladila, dala pusu a mala sa naucila, ze ked reve, ja k nej pridem, ale ziadne uspavanie na rukach, na prsniku a pod. nebude, tak zaspala aj sama. Trvalo sice az dva mesiace, kym sa to naucila. Mala vtedy 8 mesiacov. Postupovala som podla knihy "kazde dieta sa vie naucit spat". Tam sa spomina, ze najskor az okolo piatich mesiacov by sa mala tato metoda skusat, ked si uz dieta najde nejaky rezim.
Tvoja je na to este asi mala, ale skus sa poradit s pediatrickou, lebo taketo uspavanie je pre teba vycerpavajuce. Ja sa drzim zasady - spokojna mama = spokojne deti, a keby som mala prejst takym cvicenim, ako ty, asi by som velmi spokojna nebola.
Drzim pakce a posielam vela dusevnej sily a
pediatricka povedala v zasade to iste.. ze mam stale dookola skusat, nedavat ju na ruky, ale polohovat v postielke, davat do kocika, potom zas do postielky, lahnut si k nej, hladkat ju po brusku, atd..
Ze to chce nekonecnu trpezlivost.
Dnes budeme skusat, co zaberie. Inak, myslim si, ze ak sa caka iba na to, aby si dieta vytvorilo rezim (podla knihy Kazde dieta sa vie naucit spat"), podla mna uz je u nas cas.. Dorka podla mna uz rozozna den a noc (v noci spi uplne inak, iba ju polozim do postielky a ona zaspi), a cez den v zasade papa zhruba v rovnakom case.
Uvidim, musim si tu knihu zohnat.
Ja tu knihu mam v elektronickej podobe a je fakt dobra. Ak ju chces, napis mi na mail.
Inak ozaj sa obrn trpezlivostou aspon 5cm hrubou. Moja dcerka mala 8 mesiacov, ked sme ju tak zacali ucit zaspavat a trvalo nam to 2 mesiace, kym prestala plakat (podla knihy to kazde dieta zvladne do 2 tyzdnov ). Predpokladam, ze u teba to bude trvat kratsie, pretoze mala ma len 2 mesiace a v podstate ide o zvyk, este si tak neuvedomuje, ze ked bude vytrvalo revat, mame to polezie na nervy a zoberie ma na ruky.
Drzim palce
eniXelka,ale ak sa nemýlim,v tej knihe samotná autorka neodporuča aplikovat tuto metodu na deti mladšie ako 6 mesiacov.
Ano, myslim, ze som to tu aj ja spomenula....
Táto téma ma zaujala, lebo nedávno som začala opatrovať 5-mes. chlapčeka (ja, mama pubertiatok ) a súhlasím s tebou a s tou knihou Enixelka. Mama toho chlapčeka ho uspáva na rukách, neviem teda, či stále. Iba raz sa mi stalo, že som ho uspávala na rukách, ale inak malého položím do postieľky (žalúzie zatiahnem), potichu sa s ním rozprávam, chvíľočku ho hladkám a potom odídem. Ak jeho rozprávanie a mrnkanie prerastie v plač, prídem k nemu, skontrolujem či nemá niečo v plienke, pohladkám ho a zase potichu odídem. Takto to môže trvať aj dlhšie, ale keď nemá žiadne problémy, ktoré by mu bránili zaspať (bruško, zúbky - to bol ten dôvod uspávania na rukách), tak malý zaspí bez problémov. No a ešte problém môže byť samozrejme vtedy, keď má drobček soplík a nemôže dýchať.
Keď vidím, ako pije náhradu mlieka(matka nemá od narodenia mlieko), až sa mi chce niekedy plakať, ale neviem, či je možná nejaká lepšia alternatíva. Kravské mlieko a ešte ktovie ako upravované, no fuj Nečudujem sa malému, že je niekedy taký jedovitý, je to jasné, bruško ho bolí z toho Sunaru (z času na čas mu kvapnem do pusy trošku Tachyonizovanej vody, tá mu aj pomohla, keď bol nachladnutý, odvtedy už dobre spinkal, soplíky mu našťastie odišli). Vtedy mu nožičky jemne pritláčam na bruško, vyprdká sa a je mu lepšie. Takéto rôzne náhrady robia veľké škody na črevnej sliznici a keďže brucho je druhé centrum imunity, majú detičky kŕmené náhradami dosť veľký hendikep. Všimnite si, majú veľký nábeh na rôzne chorôbky a neskôr choroby, bývajú často choré, unavené, majú zníženú imunitu. V neskoršom veku takáto neprirodzená strava (spôsobujúca zápalové procesy v tele) prerastá do typických civilizačných chorôb. Je mi to tak ľúto
A vie mama toho dietatka o tom, ze mu davas tachyonizovanu vodu?
Jasné že vie. A je mi vďačná.
jankabc dobou to určite nie je, ved 5 mesačné dieťa nevie aká je doba, že už sa deti nenechávajú vyplakať ale treba okolo nich skákať, , každé dieťa je iné a čo platí pri jednom neplatí pri druhom, moja dcérka nemala tak do 4 mesiacov žiadny režim, proste nefungovali žiadne rady - dávať spať v pravidelnom čase, nikdy nezaspala v rovnakom čase, plakala a plakala, okolo roka som ju začala ukladať k nám do postele a pri mne nakoniec zaspala, potom som ju preložila do postielky, po mesiaci som postielku pritiahla jku posteli a dávala ju rovno dopostielky, sem-tam chytila za ruku a naučila sa nakoniec sama, sem-tam boli protesty ale to skôr také že sa chcela hrať a nie spať, raz som skúsila si lahnúť na postel a dala som si ju na brucho, a zaspala, párkrát to tak fungovalo, hladkala som ju po chrbátiku a ona zaspala, potom som sa iba otočila a už spala vedla mna, ale aspoň na tú chvílu čo to fungovalo som si oddýchla aj moja chrbtica
Vietnamka neviem prečo máš depresie, čítala som to až tu. Neskúšala si namiesto chemofarmák (au obličky a pečeň) užívať na upokojenie nejaký bezpečný prostriedok bez nepriaznivých vedľajších účinkov, aby si mohla naďalej kojiť? Niekoľkí ľudia v mojej starostlivosti takéto kvapky užívajú, neodporúča sa síce pre tehotné ženy (lebo plod sa ešte vyvíja a nik nemôže vedieť...), dojčiace ženy ho však bez problémov užívajú.
Popis: Vhodné špeciálne pre ošetrenie oslabenej či vyčerpanej nervovej energie, všeobecne sa týkajúcej nervového vyčerpania. Tento stav môže byť výsledkom dlhodobej choroby, alebo silného stresu. Tato zmes ako posilňujúci prostriedok obnovuje vitálnu životnú silu po poškodení, traume, alebo šoku. To je užitočné pri liečení rôznych nervových porúch ako napríklad nervozita, nepokoj, depresia, záchvaty náhlej úzkosti, alebo mentálna vyčerpanosť. Je užitočná pri odvykaní od rôznych druhov drogovej závislosti, vrátane kávy a tabaku. (tento prostriedok je taký účinný, že sa používa aj ako posilňujúci preparát na liečenie Parkinsonovej choroby, epilepsie a rostrúsenej sklerózy.)
Okrem toho, že je tento prostriedok bezpečný (a tachyonizovaný, čo je obrovský bonus navyše), nie je návykový a účinkuje tak dobre, že niektoré ženy nepotrebovali ani celé balenie, už boli v pohode aj bez neho, čo je super
ahoj Motylik, skusala som kadeco, az kym som sa nezosypala. Potom ma manzel odviezol ku gynekologovi, ktory ma hned poslal do Ruzinova na psychiatriu. Diagnoza: laktacna depresia. gynekolog aj psychiater nariadili zastavenie laktacie a povedali, ze v najblizsich tyzdnoch nesmiem zostat sama.
A čo keby si vyskúšala užívať tento prostriedok počas kojenia? Takto môžeš pokojne kojiť, drobec sa nebude trápiť a ani ty. Kvapky ti odstránia depresie, budeš pokojná a vyrovnaná Bolo by to super
Priznam sa ti, ze by som do toho radsej nesla. Vies, to obdobie po narodeni Dorotky, ked som mala depresie, povazujem za najhorsie obdobie mojho zivota. Za ziadnych okolnosti nebudem riskovat, ze sa mi depresie vratia. Naviac, mam velku doveru v mojho gynekologa, a v jeho skusenosti, a ak mi on povedal, ze musi byt laktacia ukoncena, tak verim, ze to tak ma byt.
Btw., kym som kojila, bola na tom Dorka omnoho horsie, ako je teraz, s prichodom Nutrilonu sa jej zivot obratil k lepsiemu.
Zaujímavá skúsenosť Vietnamka, ešte som sa s takou nestretla, hm ... keď si ju kojila, nebola si v tom období nervózna? Nemyslím len počas kojenia, ale stále či si nemala stresy...
No, mala som tazke depresie, co ti budem hovorit . Takze ano, mala som stresy.. vsetko bolo zle..
Dieťatko cíti všetko, čo sa okolo deje a najcitlivejšie svoju matku, či už táto dá najavo svoje emócie alebo všetko drží vo vnútri. Ešte silnejšie vníma dieťa matkine pocity počas kojenia, každú jemnú strunku, každú myšlienočku. To, čo matka v sebe má - vo svojom vedomí i podvedomí, odovzdáva spolu s mliečkom dieťatku
Ak si mala stresy počas tohto obdobia, nečuduj sa jej nervozite a problémom, keď si ju kojila. Tak silne cíti tvoj nepokoj v duši...
zaujímava debata
ja som asi príliš makka,či precitlivelá matka,ale nedokazala by som nechat svoje dieta "vyrevať",ani metodami z knihy "Každé dieťa..." ani inými "zaručenými" praktikami,ktoré podla mna idu proti prirodzenenmu materinskemu inštinktu.
mam 2 deti.
ked sa narodila 1.dcera,zaspavala vo dne,v noci bud na prsniku(a to som pri nej MUSELA ležat,lebo hned ako som jej "cicík" vytiahla z pusy,madam sa zobudila) alebo uspavanie na rukach (co trvalo aj 45 minut niekedy-a velakrat sa skončilo tak,že ked som ju chcela položit,rozrevala sa,a zase len to prso zabralo.)
cez den spavala otrasne-max.1/2 hodinkové šlofíky,cumel nechcela,v kočíku na prechadzkach zasadne nesedela,ale na rukach sa nosila...
ked sa narodil syn,neverila som,že to je moje díte od narodenia prespal celú noc,krasne sme si zaviedli denny režim-každe 2 hodinky isiel spinkat.
uplna pohoda a parada.
a ja si myslím,že velký vplyv na to mala moja pohoda a to,že som už nebola taka vystresovana k každeho "zaseknutého prdu" (doslova.. ) a malý to cítil.
iste vela spraví aj temperament,a povaha,každe dieta je individualita.
vietnamnka,ak ti možem poradit,nechat vyplakat 2 mes. dietatko asi nie je najspravnejšie,ved sama to cítiš
skuste: 1.davaj ju spavat v pravidelných čas.odstupoch-kým je takato malinka,aj každu 1,5 hod.,potom interval predlžuj
2. to hojdanie je pre nu príjemný návyk-cíti maminu,a ešte sa aj kolíše pri tom...nemožeš sa čudovat,že sa jej to páči Možno by si mohla skusit "postupne uberat",nehojdat,len tulit v šatke,potom skusit so šatkou dat napr.do kočíka,či postielky...
deti potrebuju nejaké upokojuce rituály-pre jedno je do dojčenie,pre iné cumel,žužlanie plienky,vrčanie práčky... a asi my,rodičia,si musíme dat pozor aby sme ich ešte viac nepodporili v návykuči nejakej extremne fixacii na nejaku tu činnost,lebo potom sa od toho tažšie odúča
ja viem,že tažko radit,a ver mi,že absolutne chapem aká si vyčerpana a unavená a ubolená...prajem vela energie
Kazdy je iny a kazdemu nieco ine vyhovuje. Mne dcera do 8 mesiacov zaspavala na prsniku a potom som ju nevedela zo dna na den uspat ani na nom. Bola som unavena, frustrovana a ked sa blizil vecer uvedomovala som si, ze sa toho bojim a chcem od nej co najskor ujst. Bola som nervozna ja, bola nervozna ona.....sama na seba som sa hnevala, ale nevedela som si pomoct. Potom som si precitala knizku o zaspavani deti, vyskusali sme, podarilo sa.
Urobili sme si rezim, ktory pomohol mne aj malej. Ja som prestala byt nervozna, ona tiez. Pre mna bolo toto podstatne.
Nemam pocit, ze som ju o nieco ukratila, ani nas vztah nie je "chladny". Len to u nas funguje na principoch a rezime......
myslím že velmi dobre poznam hnev a nervozitu,ktore opisuješ
dceru som dojčila do 21 mes,kolkokrat som už pri tom plakala,a zaprisahavala sa,že "dalšie dieta ja teda dojčit URČITE nebudem"
,pretože som cítila až bezmocnost.... bála som sa odstavit ju,lebo som si nevedela predstavit AKO!?!?! ako budeme zaspavat,ako to ona vydrží?? a čuduj sa svete,malá sa odstavila uplne bez problémov-teda ked som sa k tomu konečne dokopala.
ale teraz spatne vidim,že to JA som mala problem,nie dieta. ja som ju tak naučila
preto som syna odstavila skor (..no..v 18.mes) a snažila sa ho učit pravidelnému spanku-ako som písala vietnamke.
a nam sa to osvedčilo,lebo malý nikdy nestihol byt tak strašne unavený,že by mal problém zaspat-lebo aj to je častý problém u týchto malých chrústov.
mozno uz zo mna hovori spomienkovy optimizmus, ale moje deti boli vynosene na rukach, vymojkane, spavali so mnou, pri dojceni...
nepamatam si, ze by ma to stresovalo, uzivala som si to.
Je mi blizky nazor Adrianky - ani ja som nedokazala nechat deti vyrevat. Povazujem to za nespravne, ale je to ozaj o pohlade, o nazore. Neriesili sme pevny rezim, pevne pravidla, prisposobovali sme sa momentalnej situacii. A nebol chaos, nie.
Su veci, v ktorych som za pravidla, principy, ale nie u 2 mesacneho babatka.
Vietnamka, chapem, ze si unavena, vycerpana, rozladena , ale tu nepohodu z teba babatko citi a vplyva nan. Ak sa da, pokus samu seba trochu upokojit, naozaj teraz nie je dolezite mat vyglancene, navarene atd. Ak sa das do pohody, prenesie sa aj na dietatko a budes sa moct z materstva naplno tesit. Ver mi, raz budes na toto krasne obdobie s laskou spominat.
Eva
Evi, ale ja nemam teraz problem, ze som nejako extra vystresovana. Ja mam problem, ze ma boli chrbat. A ja ten moj chrbat nepresvedcim, ze ma vlastne neboli..
Ide mi o to, ze takto to vydrzim par tyzdnov, max. mesiac. Uz teraz mam silne bolesti, beriem pravidelne voltaren (ktory aj tak nepomaha), teraz som sa vratila od fyzioterapeutky ("preboha, nemozete byt tolko na lopte").
to znamena, ze oducanie od lopty pride tak ci tak. Otazka je, ci teraz, ked ide o dvojmesacny zvyk, alebo o dva mesiace, ked pojde o stvormesacny zvyk.
Inak, aby sme si rozumeli, Dorke ani nahodou nejde o blizkost matky. Je jej uplne sum a fuk kto ju uspava - tatino, stara mamka, starka, Omka,proste ktokolvek, kto je ochotny zobrat ju na ruky a hopkat s nou na lopte.
Metodu pohladkania, rozpravania, vyzliect a telo na telo lezkat, toto vsetko som pravdaze vyskusala. Jedine, co zabera, je cumel, ale ked si ona raz zmysli, ze ma tyzden bez cumla, tak sa mozeme aj poskladat a ten cumel do ust nevezme. Potom sa uz pravdaze nevie upokojit inak, ako na lopte.
Taktiez si nemyslim, ze sa na Dorku prenasa moja nervozita, rovnako sa sprava, ci som nervozna alebo nie. T.j., ked nespi, je dobra, ked chce spat, place a dozaduje sa lopty. Co sa tyka upratovania, cez tyzden riesim iba to najnutnejsie, a varenie - no nieco si uvarit musim, inak zostanem hladna. A chlieb so salamou jest trikrat denne nie je bohvieco .
ak nevyzaduje vylozene tvoju pritomnost, nech s nou hopkaju ostatni pribuzni . Verim, vietnamka, ze postupne to prejde. Zacne sa rozhliadat okolo seba, zaujmu ju rozne podnety a hopkanie prestane byt take dolezite.
Eva
Dufam, ze mas pravdu . Zial, ostatni pribuzni tu nemozu byt stale, a ja mam problem s tymto celodennym hopkanim.. mojou jedinou nadejou je, ze pride cas, ked Dorka prejde na dva spanky, co je cca 3 hodiny denne, a ja budem mat o polovicu menej zataze.
Neprečítala som všetky názory,tak možno sa budem opakovať,ale podla mna ak máš z takéhoto uspávania nervy,stresy,nepohodu,tak rozhodne to bábo cíti a bude to ešte horšie,potrebuje z Teba cítiť pokoj,istotu.Tiež by som nemala srdce nechať také malé bábo plakať,ale skúsiť by si to mala,možno práve to by pomohlo a uspokojili by ste sa obe,ak by si to nemohla vydržať,tak skús odísť niekde pred dom,bytovku na lavičku,aby si to nepočula a nech je pri malej niekto iný...Ak to nepomôže,tak hladať iné riešenie,ale skúsiť treba všetko...viem čo je to nepokoj pri bábetku,treba sa premôcť,aj ked máš pocit,že už nevládzeš,nieaké riešenie určite existuje...len ho nájsť...
Ahoj my sme mali podobny problem ako vy. Pamatam sa ze ma strasne bolieval chrbat sustavne som musela kolisat na rukach kym maly nezaspal. Problem bol ze sme nemali dobry rezim. Potom sme zacali upravovat pravidelne papanie a spanky a upravilo sa to. Dokonca nam maly zacal spat celu noc. Ono tie babatka maju zo zaciatku rezim vselijaky. My sme ho museli postupne zvykat na spanie v postielke, ono bol aj plac, ale unava prisla a postupom casu si zvykol a dodnes spinka pekne sam v postielke a celu noc. Teraz ma jeden rok. Takze ono sa to da, len to chce vela trpezlivosti a sily...nebude to totiz zo dna na den, ale urcite sa to podari. Drzim palce.
Tak sme to skusili. Bolo to hrozne. Dorka zacala zivkat, padala na nu unava.. tak som ju dala do dennej postielky, a sadla som si k nej. Zacala pravdaze plakat. Skusala som vselico, prihovarat sa jej, prepolohovat, pohladkat. Nic, stale plac. Potom som ju preniesla do velkej postele, aby sme boli co najblizsie pri sebe. Tam som jej rozpravala, hladkala, tulila. Bez vysledku.
Po 45 minutach som uz aj ja plakala ako dazt, a musela som zavolat manzela ako psychicku podporu. tak sme tam s Dorkou lezali obaja, prihovarali sme sa jej, tulili sme ju..
Dorka to vydrzala hodinu a pol (a nezaspala). Potom uz bol cas na kupanie, takze sme ju okupali a nakrmili. Ulozili sme ju do postielky a ona v tu ranu zaspala. Lenze, to bol uz vecerny spanok, a ten ma ona uplne v pohode, bez hopkania.
Jf, to si tak dlho vydržala? A Dorka tiež? Zrejme ostáva iba "vydržať", urob kampan "hopká celá rodina" a môžu chodiť na striedačku, hádam si raz od toho odvykne....
Vydrzala, pravdaze, polku casu som plakala .
dohodli sme sa s manzelom, ze skusime nejake kompromisne riesenie - doobeda (ked ma Dorka dobru naladu a obcas sa da prehovorit na spanok v posteli) ju budeme nutit spat v posteli, a poobede si pohopkame.
Problem je, ze to je fakt zvyk. Ona nepotrebuje citit mamu, ona potrebuje ten pohyb. Uz si celkom slusne zafixovala, ze cez den sa spinka na lopte. Vecer totiz uplne normalne zaspi v postielke.
Nemozem zaangazovat rodinu, pretoze mam k dispozicii iba svokrusu, a tu nemozem vytazovat polku tyzdna. Nastastie ma cez vikendy prestrieda manzel, ale aj on si potrebuje po celom tyzdni odpocinut.
Vietnamka, v kočíku ti vôbec nikdy nezaspala? To je tiež dobrý spôsob. Pekne doobeda na prechádzku, poobede a to máš hneď dva spánky vyriešené (skús to s tou šatkou, z ktorej cíti tvoju vôňu; nie je to blbosť, veľa maminiek ti potvrdí, že bábätkám dávali svoje tričko do postieľky, aby lepšie zaspávali).
A nám zaručene zaspával starší junák v autosedačke (Dorotka autosedačku nemá rada... každé dieťa individualita, ale skúsiť môžeš). Tá autosedačka fungovala práve na stavy, keď už bol strašne nervózny, rodzráždený, nevedeli sme ho upokojiť - tak šup do auta; síce plakal prvé minúty, ale potom krásne zaspal a zobudil sa už ukľudnený (keď bábo dlho nespí, má veľmi rozdráždenú nervovú sústavu a bežné metódy nefungujú).
Ešte sa vrátim k tomu kojeniu. Nevyznám sa v tej diagnóze - samotná laktácia ti spôsobuje depresie? Alebo prikladanie bábätka? Nemohla by si si to hodnotné mliečko aspoň odstriekavať a po troške dávať vo fľaštičke?
A už len jedna vec - hore dakto písal, že keď zaplače, neber automaticky hneď na ruky. To je veľmi dôležité. Upokojiť, prihovoriť sa, pohladiť, skrátka reagovať - to je to najsprávnejšie, čo môžeš urobiť, ale nie hneď na ruky - podľa mňa to je to, čo myslel psychiater, že si si tak naučila. Lebo pritulovanie dieťatka ti určite vyčítať nechcel
Bude to len lepšie a lepšie To, čo teraz zažívate, je dočasné. Možno už zajtra príde iné obdobie, objaví si ručičky, zabaví sa aj s hrazdičkou... Nám Doruš teraz 3-mesačná spáva lepšie, ako keď mala dva. Možno aj u vás to tak bude. Každý deň iný... Skrátka, viem, že teraz sa ti zdá, že to nevydržíš, ale o mesiac už budeš riešiť opäť niečo iné -nebude to takto navždy.
obímam bambuľku.
Konvalinka, som rada, ze mame babatka s rovnakym menom .
V kociku je to bieda, raz tak, raz tak. Niekedy si tam pospinka, asi polhodinky, a potom kuka. Ked sa jej tam vsak do 10 minut nepodari zaspat, spusti taky rev, ze cele sidlisko vie, ze mame dieta. Vylet kocikom je pre mna poriadny stres, mozem byt iba pri dome (co ak zacne plakat).
Trik s autosedackou neskusame, pretoze ja nesoferujem.
Co sa tyka toho kojenia, prave to mi sposobuje depresie. Totiz, kojenie ma na svedomi hormon prolaktin,a ten niekedy sposobi matke depresie. Preto sa to vola laktacna depresia. Je to normalne fyziologicky podmienena depresia.
Keby clovek aspon vedel, co ma robit. Pisu, ze metoda nechat vyplakat sa ma praktizovat az na polrocnych detoch (a starsich). Takze mam teraz 4 mesiace podporovat tento hopkavy zvyk, aby sme ju mohli potom plakanim oducat? Sama neviem.
Prilaktin sposobuje depresie len v civilizovanych zemiach s medicinsky vedenymi porodmi. U prirodzene zijucich ludi, konkretne zien, konkretne v "primitivnych" kmenoch napriek prolaktinu laktacne depresie zistene neboli
To odporuje tvrdeniu zo strany lekarov, ze ide o tzv. fyziologicky podmienenu depresiu
toto ma vcelku zaujíma.
polárka a pod pojmom "medicínsky vedený pôrod" chápeš v tejto súvislosti čo?
podanie PEDA,indukciu oxytocínom,či zásah lekára vo všeobecnosti?
potešil by ma nejaký link na túto tému,ak môžeš,dakujem
Teraz uz linky neposkytnem, idem ulozit Matka spat. Ak bude cas, chut a priestor pozriem na to zajtra. V zasade vela veci najdes aj na www.vnimavetehotenstvo.sk, a ked ta to ozaj bude zaujimat svoju cestu k tomu najdes aj bez mojho pricinenia . Comu by som sa rada vyhla je dokazovanie niecoho. Nemam to za potreby. Dnes je dostupne kvantum protichodnych informacii, clovek sa musi zorientovat sam, svojim vlastnym rozumom a srdcom
Inak nie je to len moj "subjektivny" nazor, podla mojich pozorovani. Tento nazor iba zdielam s ludmi, ktori problematike rozumeju omnoho lepsie, ako ja
Nesuhlasim. Poporodna depresia sposobena prolaktinom je to, co je ludovo nazyvane 'udrelo jej mlieko do hlavy' Tento vyraz poznala aj moja prastara mamka, a ubezpecujem ta, ze rodila doma, bez zasahu lekara, rovnako ako jej matka a stara matka...
Pripustam, ze je to mozno civilizacna choroba, ale holt sme raz chorejsia generacia, ako boli tie predtym.
Pevne verim, ze si svojim prispevkom nechcela naznacit, ze laktacna depresia je vecou podvedomia zeny, a treba ju prekonat. Pretoze potom mi zostava len dufat, ze tym nikdy nebudes musiet prejst.
Ved ja nevravim, ze musi so mnou kazdy automaticky suhlasit . Ako hovorim, nie som tvorca nazoru, iba ho zdielam
A nieco, ako depresia poznam, avsak nie laktacnu, ale poporodnu A ano, treba ju prekonat - nie v nej zotrvat. Nevravim, ze je to jednoduche, ale vravi sa, kde je vola je aj cesta
. Zatial s tymto vyrokom suhlasim.
My sme v zasade kocik nepotrebovali. Prisla vsak tuha zima, klzke cesty a chodniky a same kopce - ziadna rovina. To uz kocik bol na ceste. Avsak vzdy ked sa dalo som mala Matka uviazaneho na sebe, ale nemala som problem s chrbatom. Tiez, ked sa mi dalo som drobca vymojkavala. Ked sa nedalo - stres, depka - radsej som usla niekam hocikam, aspon na chvilocku a starost o drobca predala spriazneje dusi :)
Momentalne sa Matko tiez vypyta na ruky - tak, ako aj ine deti, vylucne kocikovane . Na chvilku zoberiem, a potom polozim a vysvetlim - boli ma chrbatik. Kocik nepouzivam odvtedy co sa drobec naucil chodit a presla tuha zima.
Takze ak sa neda nosit, aspon by som vyuzila kazdu moznu chvilu telesneho kontaktu s babatkom. Koza na kozu najlepsie - napr pri kojeni. Spolocne spanie, ak sa da. Mojkanie v posteli, na sedacke, v kresle - kdekolvek a kedykolvek, kde moze chrbat oddychovat. Totiz dieta je od pocatia zvyknute na permanentnu blizkost matky. Same je neschopne existencie. Ak by ho ktotkolvek nechal len tak lezat v dzungli /ja viem, ze v ziadnej nie sme, ale vysvetlite to prirode /, zahinulo by. Takze ten plac je "normalny".
Ešte ma dnes tak napadlo , keď som čítala Polárkin komentár - kdesi som čítala, že dieťatku trvá tri mesiace, kým "pochopí", že už nie je v tele matke. Dieťatko nevie, že áno, už som sa narodilo, už som samostatná bytosť. Stále sa cíti ako súčasť mamičky... Tak to vydrž veľa energie posielam
Ano, tiez som citala o chybajucom stvrtom trimestri (takto to volaju tusim). Podla mna je to individualne. Napr. hovoria, ze dieta sa az v 3-4 mesiaci nauci rozoznavat den a noc. Nase to vie asi od styroch tyzdnov.
Radila som sa aj s mojou svagrinou (asi najobetavejsia matka, ktoru poznam). Povedala mi tiez, ze sa to postupne bude upravovat, a ze po troch mesiacoch sa to spravi. Nasa Dorka ma teraz 10 tyzdnov, a prave naopak, zhorsuje sa to. Vyrazne sa fixuje na tu loptu, a na zaspavanie na rukach. Este pred dvoma-troma tyzdnami sa dala prehovorit aspon na ten kocik, teraz uz vobec. Myslim si, ze toto je cas, kedy sa to lame, kedy sa z potreby stava zvyk
Precitala som si vsetky komentare. Ano, je tu pre aj proti. Uvedomila som si vsak, ze takto to dalej nejde. Dorotka bude spokojna a stastna vtedy, ak bude mat spokojnu a najma zdravu mamu.
Uz treti den odvykame Dorotku od hopkania. Prebieha to asi tak, ze ju ulozime do postielky, ked vidime, ze je unavena.. obcas sa jej podari zaspat, ale spravidla nie. Takze zacne plakat. Chvilu ju nechame (2-3 minutky), potom vezmeme na ruky. V momente je pokojna (prosim, uz ziadne reci o matkynom teple, je jej uplne jedno, kto ju vezme). Tak ju chvilu ponosime, az kym nevidime, ze sa jej zatvaraju ocka, a najradsej by zaspala. Vtedy ju prelozime znovu do postielky. To sa jej samozrejme nepaci, takze znovu spusti... a takto to ide dookola.
Dnes sa ju podarilo uspat v postielke 2x, na 40 minut.
ja som tu už moju skúsenosť opisovala nespočetne veľa krát, ale u nás pomohlo, keď som sedela pri postieľke, hladkala som ju alebo ťapkala po plienočke- proste potrebovala akýsi rymus A rozprávala
Bývalo milé, keď tam ležala, držala ma za ruku, s obrovskými očami počúvala, ako sa jej prihováram
a postupne zaspávala
Keď bola trošku väčšia, začala mi normáne odpovedať
A asi vtedy prišlo obdobie, že to bolo treba ukončiť- pretože ju moja prítomnosť rozptyľovala. A až potom prišlo na "nechať vyplakať"- Nicol absolútne nie je z detí, ktoré vedia odkvacnúť. Neustále chytá nový dych, čiže by asi nespala vôbec. Moja slečna potrebuje svoj režim--- ľahne do postieľky, zostane tma a ticho. Ešte sa hoci aj hodinu, dokonca dve sama sebe a hračkám prihovára, spieva si, občas sa háda
A potom zaspí
Teraz je z nej už 3 ročná škôlkarka a tento jej spôsob samouspávania je dooosť zložitý
Pani učiteľky hovoria, že je dynamo
- dokonca už pochopili, že ju treba nechať, pretože ak sú pri nej, brbloce celú dobu
Síce občas aj tak nestihne zaspať
Každé dieťatko je iné. Tie čo poznám ja, zaspia kľudne aj pri jedle , táto moja je výborný spáč (keď už zaspí
), ale fázu zaspávania má celkom odlišnú
Ja neodporúčam čakať na zmenu, ani nechať plakať (to si ešte užiješ, keď zjavne pôjde o vymáhanie si toho, čo drobec bude chcieť
). Ak to aj bude chvíľu trvať a bude to únavné- klepkať po dudlíku, tíško spievať, nahlas rozmýšľať čo budeš variť
, ťapkať po riťke alebo hladkať chrbátik, škrabkať dlaň... jedno obdobie sme mali dokonca také, že inak nezaspala, ako na brušku a keď som ju na bruško uložila, zaspala za pár sekúnd
Skúšaj. Ale nepoľavuj. Ak začne plakať, neber na ruky, naďalej pokojným hlasom tíš a dávaj najavo, že si pri nej, aby sa necítila sama Bolo to únavné, ale krátke obdobie, ktoré sa mi stále vypláca
No vidíš, aj to je úspech, zaspať dvakrát v postieľke, nášmu sa to podarilo až po dvoch rokoch Bolesti chrbta dobre poznám, nie je to žiadna sranda,... objavia sa raz dva tri, ale kým sa ich zbavíš, veľa času perjde
Mam doma jednu knihu, ktoru sice velmi nemusim, ale je tam par zaujimavych informacii. Kniha pojednava o vychove deti. Vedci skumali u starsich deti -teda uz nie babatiek- preco "neposluchaju". Zo svojich pozorovani, a dokonca aj vedeckych pokusov prisli na to, ze akykolvek zaujem je vzdy lepsi, ako ziadny zaujem.
Ked robili pokusy na krysach /ja viem, ze ziadne dieta nemozno zrovnavat s krysami, ale verim, ze sme rovnako spolocenske tvory / mali tri skupiny. Skupinu A, B a C. V skupine A mali system, kde si krysa vzala odmenu a tak sa spustila televizia, pripadne k nej do klietky mohla vojst ina krysa. V skupine B mali krysy rovnaku moznost, ale vzdy dostali bolestivy elektricky sok. A v skupine C boli izolovane bez akychkolvek podnetov.
Vysledok pozorovani zistil, ze skupina C dopadla najhorsie. Po analyze krvnych testov bola u nich zistena velmi nizka hladina hormonov "stastia". Vlastne boli v depresii. Co bolo pre mna prekvapenim, skupina A, a skupina B boli na tom takmer rovnako. Vedci tvrdia, ze u deti je to rovnako. Jednooducho potrebuju podnety.
Moj nazor je, ze aj babatka potrebuju podnety. Uz u matky v brusku maju nesustaly kontakt zo svetom - telom matky /tlkot srdca, peristaltika criev - to su tie najhlasnejsie, potom telesne teplo, a v podsatate neustaly telesny kontakt/. Moj drobec tiez prve tri tyzdne plakal. Co plakal ?! On reval, ako by sme ho s koze drali. Je pravda, ze pokojne tehotenstvo som nemala, a po porode som tiez nebola uplne OK. Ved, sa zo mna stala slobodna mama. Vec, ktoru som travila dost dlhy cas. Samozrejme, ze som bola vsetko len nie kludna a spokojna. V takych chvilach som tiez bola vdacna, ak Mata zobral na ruky niekto iny. A on tento nazor zjavne zdielal. Jednoducho patril a aj patri medzi deti, ktore telesny kontakt neustale vyhladavali, a vyhladavaju. Bolo mu v podstate jedno na kom skoncil . Hlavne, ze bol na rukach. Taky je, a iny asi nebude. Nie vzdy to bolo lahke. Clovek si chce mnohokrat oddychnut. Ano, aj to treba. Ak je moznost dat niekomu taketo maliske babatko postrazit - a ak to tak mamina citi - nech mamina bez vycitiek ide von zabavai sa. Vyvetra si hlavu od plienok, naberie silu a ide sa. Ak je moznost, kludne by som to praktikovala podla potreby
Ja plne suhlasim. Podla mna sa tiez babatku treba venovat, treba ho vela tulit. To bol jeden z dovodov, preco som sa rozhodla zmenit terajsi stav. Totiz, uvedomila som si, ze predtym, ked Dorka este bola ochotna spat aspon v kociku, venovala som sa jej asi 3x tolko, ako teraz. Ked bola hore, tak sme sa vzdy pohrali, pomojkali. Rovnako vecer a rano mame ritualy - vecer sa kupe a mojka s tatinom, rano sa hrame a mojkame v posteli s maminkou.
Ale posledne tyzdne to bolo zle.. Dorka spala iba na rukach, a ked sa zobudila, iba som ju mechanicky prebalila a nakrmila, a dala pod hrazdicku.. ja som si sadla na gauc a tu hodinku, co bola hore, som predychavala bolest (vystreluje mi to aj do ramena a do ruky, akze cele zle ). Takze menime taktiku, ked je hore mojkame sa a hrame sa, a ked sa spinka, tak sa spinka. Pravdaze takto to zatial nefunguje
. Jej predstava je, ze ked sa bdie mojkame sa a hrame sa, a ked sa spinka sme na fitlopte
. Viem, ze babatka treba nosit, tak aby som jej to vynahradila, nosim ju v bdelom stave. Chodime po byte, pozerame sa z okna, alebo sedime na gauci (ona mne na rukach).
Neviem, ci je to takto spravne, ale dam tomu dva tyzdne. Ak to nezaberie, vyskusam nejake ine riesenie.
Ja si myslim, ze na to ides dobre
Ani nevies, ako si ma potesila. Celu noc som nemohla spat, uvazovala som, ci robim dobre.. ci netyram moje dieta. Na jednej strane trpim, ked vidim, ako sa ona trapi. Na druhej strane som si vedoma, ze ani terajsi stav nie je OK. Je to hrozne tazke, ked vidis, ze tvoje dieta nieco chce, a ty mu to mozes dat - ale vies, ze to nie je spravne .
Ked ta boli chrbat, je nezmysel, aby si sa takto znasilnovala. Bolest chrbta nie je ziadna sranda. Tak malemu dietatku sa to asi tazsie vysvetluje, ako seberovnemu, cez to vsetko by som mu to aj tak povedala : Vies, mamicku boli chrbatik. Miesto toho sa bude mojkatu na kresle, sedacke, postielke....
Znie to mozno trafene, ale verim, ze istym sposobom to je schopne na istej urovni aj takto male dietatko pochopit
Dievcata, nemam cas citat vsetky vase prispevky, mozno sa budem aj opakovat, ale napisem vlastnu skusenost.
1. Nemam srdce nechat dieta vyplakat, aj keby som mala neviem co spravit.
Starsi syn maval koliky, tak som ho nosievala na rukach tak od 16-17 h. az do vecerneho kupania: niekedy sme hopkali na fitlopte, niekedy sme sa len tak prechadzali. Mal reflux a ked som ho dala do vodorovnej polohy, tak sa rozplakal, lebo sa mu mliecko vracalo do hrdielka a stipalo ho to. toto trvalo tak do 4 mesiacov. Len pri kojeni som si trochu oddychla.
!!! Nema Dorotka reflux? Nemusi grckat, ale ked sa jej mliecko vracia do krku, je to velmi neprijemne, asi ako palenie zahy.
Mladsi bol zavislak ako tvoja Dorotka. Reflux ani koliky nemal. Narukach alebo v satke + fitlopta, hlavne pred vecernym spanim. Postupne som sa zacala pohupovat menej a menej, nakonies som len tak sedela na lopte. Potom som ho opatrne polozila do postielky. Postupne si zvykol. Ale tiez to trvalo asi do 4 mesiacov. Kym sme nemali satku a musela som ho drzat na rukach, chodila som s nim niekedy do kruhu, ziadne natriasanie, hojdanie a pod. a maly zaspal (neviem preco, ale funguje to aj na ine deti). Mladsi mi pri kojeni nezaspal skoro nikdy a starsieho som musela budit, aby sa vobec najedol.
Tak Ti drzim palce, aby sa Dorotka naucila pekne spinkat a nemusela si ju nechat plakat!
Iwa
Tak, prisla ku mne moja stara mama, zostane do stredy. Poradila mi, ako uspavat Dorku v kociku.. robila som to uplne zle, nebolo treba kocikovat rovno, ale ako keby natriasat ten kocik, co pripomina hopkanie na lopte . Teraz tam spi uz tretikrat (zakazdym po 40 minut).
Iwa, nad tym refluxom som vela rozmyslala, aj som sa opytala lekarky. Nevyzera to tak. Totiz, vecer zaspi bez problemov, rovnako rano je vsetko OK (zaspi v pohode).
Naviac, dnes spi vylucne vo vodorovnej polohe, a nema s tym problem.
Je pravdou, ze sa nieco ukyvkam toho kocika, ale z toho ma aspon neboli chrbat, takze sa da... som stastna ako blcha
super!!!
Dobra stara mama je najvacsi poklad Tak sa hojdajte
nuz, nechcem byt za hnusnu, ale s tym natriasanim kocika opatrne...
Eva
asi máš na mysli toto:
"Syndróm traseného dieťaťa (z angl. Shaken Baby Syndrome – SBS) je nebezpečný stav spôsobený prudkým trasením, hodením alebo udretím dieťaťa.
Keďže krčné svaly dieťatka nie sú ešte dostatočne silné na to, aby hlavičku udržali, pri prudkých pohyboch dochádza k nárazom mozgu do stien lebky, deformácii mozgových ciev a nervov a poškodeniu mozgových tkanív. Miera poškodenia je rôzna, od opuchu mozgu, krvácania do sietnice, zlomenín krčných stavcov až po smrť. Poškodenia nemusia byť hneď zjavné. V mnohých prípadoch nie je SBS diagnostikovaný a jeho dôsledky sa prejavia až po šiestom roku života dieťaťa spomaleným vývinom a zaostávaním.
Syndróm traseného dieťaťa sa prejavuje symptómami ako sťažené dýchanie, extrémna podráždenosť alebo naopak letargia, slabosť, kŕče, dávenie. Niekedy sú príznaky nebadateľné, pripomínajú virózu a dôsledkom je „len“ oneskorený vývoj dieťaťa. Obeťami sú hlavne deti do jedného roka života, väčšinou okolo 3-8 mesiacov, ale sú prípady, kedy sa poškodenia objavia aj u 4 ročných detí."
http://www.mamaaja.sk/ActiveWeb/Article/1697/syndrom_traseneho_dietata…
rozhodne je dobré o tom vedieť.
ano, Konvalinka, presne toto som mala na mysli.
Eva
No vidíš to je nevýhoda skôr modernejších kočiarikov, že sa nedajú hojdať :) ten náš klasický veľký sa dá hojdať krásne...
a ľahko sa v nom zaspáva....
aj chrbátik si oddýchne
Pre malicke babatko je po fyziologickej stranke nezmysel ho vyrovnavat, ako na marach /kedze sa dlhu dobu nachadzalo v prenatalnej polohe, tj. gulaty chrbatik/. Iba sa skratia svaly medzi stavcami. To si chrbtatik velmi neoddychne. Vyrovnavat postupne, by som doporucila
Vidíš, to ma nenapadlo :) len potom nechápem, prečo v pôrodnici balia deti do hrubých zavinovačie, že sa ani pohnúť nemôžu Môj drobec bol síce dva mesiace v inkubátore - a tam často spaával na boku tak skrútený ako v brušku
no doma vedel spať asi do 5 mesiacov iba pevne poviazaný v perinke
Preco ? Dobra otazka na porodnikov V zasade deti ukludnuje tesny priestor - to poznaju z bruska. Na druhej strane by bolo dobre brat ohlad aj na chrbatik
No presne, náš aj ked bol iba v deke, tak musel byť "spučený". samozrejm,e iba ked spinkal, ked nie, tak bol "rozviazaný" a voľný...
No tak to aby vymysleli ohnuté zavinovačky :)
Mne stacila satka, pripadne Manduca. Tam bolo aj tesno, aj mama, aj telesne teplo, aj kopec podnetov, aj gulaty chrbatik, navyse podoprety spravne "utiahnutou" satkou. Som satkofil
Vietnamka, myslim, ze veci by mali prirodzene bezat tak, aby aspon zhruba vyhovovali obom. Teda ziadne otrocenie zo strany mamy. Ja som malinku uspavala na rukach do 8 mesiacov, ked mi uz zacala byt tazka a naucila sa zaspavat sama. Nechat plakat urcite nie, ale hladat ine moznosti - ukazat drobcovi ine moznosti, upokojit a znova na chvilku nechat, venovat maximalnu pozornost, ale nie otrocku a nedramatizovat Ale pozeram, ze ste uz nasli nahradne riesenie - aspon si oddychne chrbat. Neskor mozte pomalicky prejst na postielku, alebo co vam bude vyhovovat
Mimochodom aj prirodne kmene, ktore si my berieme momentalne za vzor (nosenie, navrat ku kojeniu a prirodzenej vychove)stavaju na tom, ze sa prisposobuju jeden druhemu. Nie ze sa mama vyhradne prisposobuje decku, ktore ked zaplace, tak su vsetci v pozore. Ved preto ich nosia v satke, aby stihali aj prace, ktore za nich ziadny elektrospotrebic neurobi
Dovody su prakticke. U nas sa chapu skor ako sucast kvalitnej citovej vychovy atd...Ale...aj mama ma svoje potreby.
A ked sa ukludnis ty, bude kludna aj Dorotka Uvidis...
A nebola by dobra koliska? Sediet a kyvkat nohou, raz s jednou, raz s druhou
Viem, ze je to velmi sporna metoda, nechat dieta vyplakat. Ale ja som iba krocik od toho urobit to.
Uz som tu viackrat pisala, ze mame Dorotku (2 mesiace), a ako kazdy novorodenec, ma problem so spankom. Preto ju nosim v satke. Zacina to byt ale neunosne. Ona totiz nielenze musi byt v satke/manduce, ale zaroven ja musim byt na fitlopte. A to pocas celeho jej spanku. Spi 4x denne po jeden a pol hodiny (niekedy aj trosku viac). To znamena min. 6 hodin denne na lopte.
Asi pred dvoma tyzdnami mi svitla nadej - Dorka zacala sama zaspavat na posteli. Pravda, s cumlikom, a vydrzala spat max. 45 minut, ale pre mna to bol uplny zazrak. Lenze, nadej pohasla. Dorka zacala mat zase problemy so spankom, polozit do postielky ani za svet. Takze kamaratka fitlopta je spat.
Skusala som vsetko mozne. Najprv som skusala uspat ju a potom prelozit, no to ani pocut, okamzite sa zobudi. Potom som skusila potom, ako zaspi, aspon prestat hopkat a presadnut si na gauc. V ziadnom pripade, v momente je hore. Skusam uspat ju v kociku na balkone, v kociku vonku (to bolo najhorsie, asi polhodinu mi v kuse revala vonku), bez vysledku.
Chrbat ma uz neznesitelne boli, vcera vecer mi az slzy tiekli od bolesti. Lenze, ked jej nevyhoviem, zacykli sa.. proste sa sama tak vynervuje, ze uz sa nedokaze nijako upokojit. Dokonca som si myslela, ze je to kolika (ale zrejme nebola). Pravdaze som skusala aj dalsie metody - lahnut si ku nej, dat ju na brusko, pomasirovat brusko, drzat za rucku, zakryt ocka, pritulit..
Viem, ze dvojmesacne babo je este velmi male. Na druhej strane, citala som rozne pribehy zien, ktore stale musia uspavat na rukach, dokonca az do dvoch rokov (pozerala som si poradne, chcela som najst nejaku zenu, ktora tiez musela uspavat na rukach, a potom sa to upravilo).
Som z toho uplne sklesla. Tak dlho to moj chrbat rozhodne nevydrzi.. ja uz nedokazem ani normalne vstat z postele (musim sa prevalit na bok a dvihat sa pomocou brucha).
Takze stojim pred otazkou, co robit. Mam ju nechat vyplakat?