reklama

A zase po 22. hodine - Polyamory...

Pridal/a magic dňa 10. 01. 2010 - 23:50

reklama

Tento clanok ma zaujal.

http://otvorenevztahy.sk/od-nej-k-nim

Pre tych, co sa im ho nechce citat, v skratke.
Je to pribeh muza, ktory zil klasicky zivot v klasickom manzelskom vztahu s klasickymi vzajomnymi interakciami. Ktore obsahovali klasicke veci ako lasku, burky, uzmierenia, drobne, ci vacsie klamstva, nevery (obojstranne).

Postupne si uvedomil, ze takyto styl zivota ho frustruje. A tak zacal na sebe pracovat. Skoncil s drobnymi, ci velkymi klamstvami. Co ho viedlo nakoniec k tomu, aby sa manzelke priznal s neverami. Na to sa priznala aj ona jemu. Mali cisty stol, co im umoznilo pokojnejsie vo vztahu dychat.
O par dni v TV zhliadli dokument o Polyamory - zivote v otvorenych vztahoch. Ziadna monogamia, ziadna nutnost (povinnost) byt verny len jednemu partnerovi - proste tolerancia na najvyssej urovni (nezamienat si so smilstvom na najvyssej urovni!). To im vyhovovalo. Zacali zit v pravde. Obaja boli k sebe uprimni, vzdy vedeli kto z nich kde je a s kym. Pritom sa mali navzajom radi.
Vdaka tomuto sa autor clanku naucil bojovat so ziarlivostou a ovladnut ju. Vrcholom bolo, ked manzelku zaviezol na rande s jej najnovsim milencom, ktorym bol jeho kolega a priatel. A nevadilo mu to. Bolo to prirodzene.
Jeho manzelka vsak pravidla polyamory nepochopila uplne. Casto ich menila podla seba a toho, aby mu to oznamila. Myslim, ze nebola jednoducho na takyto typ vztahu pripravena, len ju okuzlilo, ze ako pekna zena ma spociatku prevahu (on si vztahy hladal pomalsie). Kym sa citila "kralovnou" bolo vsetko v poriadku, ked sa situacia rovnocenne vyrovnala, nezvladala to (to iba moja uvaha, autor to nijak podrobne nerozobera). Skoncilo to rozvodom, na ktorom sa pokusila pouzit jeho polyamory vztahy ako argument (nepresiel jej).

Po rozvode (ktory ho prave vdaka otvorenemu zivotu zasiahol iba mierne - pocit straty z partnerky nebol tak intenzivny) sa autor clanku uz mohol naplno odovzdat polyamory vztahom. Naucena schopnost hovorit vo vztahoch vzdy pravdu mu pomahala pravdivo informovat novu partnerku a nechat na nej, ako sa rozhodne. Boli obdobia, ked mal aj viac stalych partneriek subezne. Vsetky o sebe vedeli, dokonca im umoznil aj, aby sa zozonamili, ak o to stali. Venoval sa vsetkym rovnako, ziadnu nenechaval v pocite, ze je len doplnok k tej druhej.
Samozrejme, ze po case tie vztahy koncili a zacinali nove, ale s byvalymi partnerkami ostal v dobrom priatelskom kontakte.

Co je pre mna zaujimave, ze nakoniec aj tak zakotvil vo vztahu s jednou zenou, ked si s nou zacal rozumiet ovela lepsie, nez so vsetkymi ostatnymi. Vsetky ostatne vztahy preto korektne ukoncil. Zatial.
Samozrejme, ze obaja nadalej ziju vo vedomi otvorenych vztahov, aj ked zrejme zatial ziadne ine nevyhladavaju.

Pre mna je toto zaujimave prave z pohladu riesenia vecnej otazky nevera-vernost a monogamia-polygamia.
Doviedlo ma to k zaveru, ze aj keby sa polygamia povolila, nakoniec by sa ludia vracali k monogamii. Ale, a to je vyznamne ALE, vzdy len na cas s danym konkretnym partnerom. Teda nasa spolocnost by vyzerala asi tak, ze by ju tvorili vacsinou monogamne pary, z toho mizive percento trvalo monogamnych (a samozrejme iste percento polygamnych - vysvetlim nizsie), ktore by boli spolu dobrovolne, avsak len na ten cas, kym by im to vyhovovalo. Otazka, co na to ten, ktory este chcel ostat, ale partner uz chcel za novym objavom, by bola uplne irelevantna, lebo ziarlivost a tuzba vlastnit by neexistovala. Ta vymena by prebiehala totiz spontanne, takze isty cas by tvorili polygamny zvazok (tot to iste percento neustale pritomnej polygamie v inak dobrovolne monogamnej spolocnosti).
Kedze polyamory vyzaduje poriadne dozretu dusevnu vyspelost, nie je pre vsetkych. Keby vsak nasa spolocnost zacala v takomto systeme vyrastat, postupne by sa pravidla ustalili. Trebars, ze je nepristupne zanechat potomkov nezabezpecenych. Nesmu sa ukoncovat vztahy bez oznamenia a dohody o dalsom postupe rozchodu a vynucovat si ich obnovenie podla momentalnej nalady. Urcite by bolo zlatym pravidlom: ak sebe nieco dovolim, tebe dovolim raz tolko, ak o to stojis. A mnoho dalsich, ktore ma momentalne nenapadaju.

Idem premyslat...


reklama

reklama

eva m, Ne, 10. 01. 2010 - 23:58

ups...
toto je prilis pre moju konzervativnu dusu...
Eva Slnko

fantika, Po, 11. 01. 2010 - 00:24

magic toto je tiez pre mna priilis..Vyplazený jazyk aj ked sa to ciita zaujiimavo..ale nechcela by som v nicom takom zit...

Zuzana1978, Po, 11. 01. 2010 - 07:14

Hmm naozaj zaujimava uvaha..
Co sa tyka mna osobne, neviem si predstavit, ze by som mala subezne viacero partnerov, alebo milovala viacej osob naraz..
Tak narychlo ma napada jedna zasadna vec a to je urcovanie otcovstva v pripade, keby zena otehotnela v tejto situacii?

magic, Po, 11. 01. 2010 - 10:43

samozrejme zeby sa urcilo otcovstvo. bolo by dolezite vediet, kto je cie dieta, aby sa predislo uzatvaraniu partnerstiev nevedomky medzi surodencami.
co je tiez zaujimave, lebo v takto dokonale pomiesanej spolocnosti by mozno museli ludia najprv na potencialneho partnera vytiahnut poriadne rozvetveny papyrus s rodokmenom, aby sa uistili, ze nie su nahodne v blizkom pribuzenskom vztahu. hoci by urcite poznali okruh svojej "rodiny", ale predsa, kto by si to pamatal do tretieho kolena, ked by tam bolo tolko spolocnych matiek a otcov a surodencov.
vidis, aj to mohla mat cirkev na mysli, ked trvala na prisnej monogamii.

betana, Po, 11. 01. 2010 - 07:51

nejako nevidim popisane riziko prenasania roznych chorob a podobne aspekty, ktore su tiez dolezite.

Dreya, Po, 11. 01. 2010 - 08:04

...no neviem..mna napada isty slovensky chlaspik, ktoreho inak povazujem za naozaj fantastickeho cloveka...tiez ma x partneriek a x deti....Chichocem sa

betana, Po, 11. 01. 2010 - 21:41

nie je to náhodou môj Emil?Úsmev))

Ariesa, Po, 11. 01. 2010 - 09:56

v tejto situacii by sa nedalo velmi vydierat mileneckym vztahom. akurat neviem, ci je to dobre, pre nazornost riesenia konfliktov. ci by sa vychovavane deti nenaucili - nie riesit problemy, ale unikat. pretoze ked tak citam, nevyzera to, ze by deti brzdili tieto vztahy. aj teraz bez polyamorov rodicia sa rozvadzaju a maju nove vztahy - ale predsa je tam snaha udrzat si manzelstvo, ked situaciu absolutne nezvladnu (a mnohi zvladnu a ziju dalej vo zvazku - krizy boli a budu), proste odidu.

dobry namet. som idealistka ako vysita, no s porucanymi iluziami. rada si precitam dalsie nazory. Úsmev

Mira-Mária, Po, 11. 01. 2010 - 08:51

... a ci nezije dnes velke percento ludi tymto sposobom? Najmä starnuci pani si hladaju stale mladsie verzie svojej prvej partnerky a tie tiez maju za usamiVeľký úsmev
... moj osobny nazor - v otvorenych vztahoch nemaju co robit potomkovia,ako rozoberas svoju uvahu MagicMrkám

magic, Po, 11. 01. 2010 - 09:20

no, alebo ich to moze naopak naucit, ze nenesu zodpovednost iba za seba, ale ovela vacsi okruh ludi (tazke musia uvazit svoej ciny a ich dopad). naucit ich vacsej tolerancii. viac im zdorazni, ze maju prava, ale predovsetkym najprv povinnosti (co si myslim, ze nasa spolocnost uz velmi surne potrebuje, bez ohladu na polyamory). da im moznost spolahnut sa na pomoc z ovela vacsieho okruhu ludi (napriklad matky by mohli prestat uporne bojovat len za svoje potomstvo, ale poskytnut pomoc v pripade potreby aj potomstvu dalsej partnerky)...

ale jej pravda, ze je to viac utopia ako realita, lebo negativne stranky povahy vedia u ludi vzdy nejak prevazit. co je tiez zaujimava vec.

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 10:10

Prekvapenie fúha, asi som príliš egocentrická, ale neviem si predstaviť, že by som nejakej inej žene pomáhala s deťmi nášho spoločného partnera... to je ale asi tiež o výchove, ako som písala nižšie, vo východných krajinách to tak funguje. lenže má to jeden háčik, a to ten, že existuje pud sebazáchovy a s tým súvisiaci pud zachovania vlastného rodu... takže v praxi by to asi naozaj nefungovalo a dostali by sme sa opäť k rozprávkam o macochách a pastorkyniach.

magic, Po, 11. 01. 2010 - 10:17

tiez si nepredstavujem, zeby som pomahala detom druhej zeny az na ukor svojich vlastnych. ale tiez by som ich neodstrcila len preto, ze nie su moje vlastne, ale svojim sposobom konkurencia mojim detom (kedze otec je spolocny). z druhej strany by to bola vitana pomoc, keby som ja bola spolocna matka a mala takto pomoc od dvoch, troch, atd, otcov ku vsetkym detom rovnako (teda nielen dany otec k vlastnym detom a tym druhym nic - ved co ak by ich otec trebars umrel.).

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 10:33

No to je jasné, že by si ich neodstrčila. Ja to mám dokonca sem-tam v praxi Veľký úsmev Aj teraz som mala týždeň manželovu dcéru, takže som robila polovičnú mamu. A práve preto si to bežne neviem predstaviť. Potom nastáva konflikt napr. vo výchove, ak by si sa starala o svoje deti a z času na čas aj o deti inej ženy, mala by si mať na všetkých rovnaký meter. Lenže to by Ti potom mohli vykričať, že Ty nie si ich mama a nemáš ich čo vychovávať, oni to majú doma tak a hotovo. A keby si ich nechala správať sa ako sú zvyknuté, mohlo by Ti to kaziť morálku u vlastných. Ja som zvolila taký kompromisný prístup - nevychovávam (lebo na to nemám právo), snažím sa len jemne usmerňovať, a veľa veľa rozprávať. Neviem si však predstaviť, čo by som robila, keby som mala svoje deti v podobnom veku, to už by bol ťažší oriešok.

Ariesa, Po, 11. 01. 2010 - 10:39

no toto je dobry postreh ... vychova, deti a spolocne deti. puberta. dost usilia vyvija clovek, aby mu fungovali vztahy. ked sa k tomu dotrepu este deti v puberte ... no koniec Vyplazený jazyk

magic, Po, 11. 01. 2010 - 10:50

aj toto je zaujimavy postreh. je fakt, ze ludia vychovavaju kazdy inak podla svojich schopnosti (a toho, co ho rodicia naucili) a aj podla povahy dietata. urcite by to priviedlo ludi k nutnosti vela, vela komunikovat s detmi a venovat sa im (aspon by odpali tie nepotesitelne vysledky prieskumov, kde sa zistuje, ze v priemere sa rodic zhovara s dietatom necelu hodinu denne).
zase je otazne na kolko by potom ostavalo casu na pracu, (ved sa treba aj zivit). nuz... je vela toho, co by sa muselo poriesit a na co by si museli ludia zvyknut. a cela spolocnost by v mnohom musela prehodnotit priority.

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 08:56

Síce sa to pekne číta, neviem si to však predstaviť v praxi. V prvom rade taký vyznavač polyamorov by asi mal byť poriadne finančne zabezpečený, aby sa vedel postarať o všetky svoje potenciálne deti, nie? Pripomína mi to trošku mnohoženstvo vo východných krajinách, čo sa ale týka len mužov. Od tohto druhu spolunažívania sa tiež postupne upúšťa, práve kvôli náročnému financovaniu takýchto vzťahov. A čo na to deti? Neviem, či by na nich dobre vplývalo, keby sa každú chvíľu zoznamovali s novými "kamarátmi" svojich rodičov.... Neviem... skôr mi to príde ako utópia nevyužiteľná v praxi (z úplne rovnakého dôvodu, ako bol nevyužiteľný v praxi socializmus - tam mali mať tiež všetci všetko spoločné, a ako to dopadlo? Ľudská povaha nie je uspôsobená na deľbu).

Ariesa, Po, 11. 01. 2010 - 10:06

mne to naopak mnohozenstvo nepripomina ani v najmensom. v mnohozenstve ma muz "povinnosti" od zabezpecenia az po uspokojenie. a zena je obmedzena len na jedneho partnera. deti maju vo vztahu jasno. v polyamoroch, maju vztahy obaja a je to ich volba.

financne zabezpeceny ... kvoli detom? viac vztahov - ok, ale to ci a s kym budes mat dieta, je hadam spolocna volba a nie zarobkova cinnost.

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 10:13

Z Tvojho pohľadu. Ja som opisovala realitu a fakt, že mnoho ľudí má mnoho pohnútok, a ťažko by si si mohla byť istá, že stretávaš len naozaj čistých ľudí s čistými úmyslami, ktorí čakajú na to, ako sa rozhodnete obaja, nemyslíš?
Východné krajiny som spomenula preto, lebo to je najpodobnejší model v praxi fungujúci.

Ariesa, Po, 11. 01. 2010 - 10:31

o ludoch s pohnutkami - ano, suhlasim, ze su. a budu. ale cloveka pocas dvoch, troch rokov vztahu spoznas. a dobre si rozmyslis, ci s nim planujes buducnost a teda i deti. ine "zarobkove cinnosti" - mi na um neprisli. tu uz milenec alebo milenka nemozu vydierat, ze to bonznu inemu partnerovi, pretoze vsetko je otvorene, ziadne karierne postupy vydieranim. i ked vymene nieco za nieco sa nezabrani - ty budes moct so mnou moct spavat, ked ma posunies do vacsej kancelarie - ale takto to moze byt aj teraz, bez ohladu na polyamory.

pochopit to viem, akurat, mne by to nevyhovovalo. k dietku si predstavujem jedneho partnera a v partnerstve "nevymyslam" a nehladam niekoho ineho, s ktorym sa dobre chodi do kina, ineho na hory a este si tak planovat, ze ktory by mi bol po chuti cez sviatky? Hambím sa

magic, Po, 11. 01. 2010 - 09:12

nehovorim, ze toto by som vyznavala. len pocas minuleho roka (ci predminuleho, uz neviem) sa tu vyskytlo viac burlivych diskusii ohladom monogamie vs. polygamie (potazmo nevery a vernosti a zodpovednosti za vztah). a prebiehali pritom diskusie, ci ludia su prirodzene polygamni ako zvieratka v prirode (casty argument tych, co vyznavaju polygamiu ako prirodzenu vec) a ci je monogamia len vynutenim cirkvy, spolocnosti (zjednodusuju sa tym dedicke prava a majetkopravne pomery). toto tak trosku (leboje to len jedna vzorka) potvrdzuje, ze sme aj-aj. milsia je nam monogamia (aj na dlhu dobu, pre male percento na cely zivot), ale potrebujeme striedat.
ked sa pozeram na nasu spolocnost je to presne to, co robime, len uz sa to neschovava pod povrch. podla studii cca 40-50% maznelskych parov sa po priblizne 13 rokoch spoluzitia rozvadza. takze to svojim sposob dokazuje, ze nas druh je monogamny (koniec-koncov, po vsetkych tych vztahoch aj ten pan skoncil zase len s jednou zenou), ale len na urcitu dobu. potom potrebuje vymenit partnera (respektive otestovat viacerych, nez narazi zase na dalsiu spriaznenu dusu) a zase bude zit v dalsej monogamii.

samozrejme otazky otcovstva, financii, majetkov a podobne by boli veci, co by sa asi riesili za pochodu, ako by spolocnost objavovala uskalia a moznosti takehoto spoluzitia (pohlavne choroby podla mna nie su argument, to nie je skakanie s niekym do postele na jednu noc a zajtra s druhym, polyamory nie je o smilstve a orgiach, ak som spravne pochopila autora - a existuje ochrana pred chorobami). problem je, ze je to spoluzitie skutocne len pre ludi, ktori sa dokazu oprostit od potreby vlastnit a byt vlastneny. proste byt s niekym len preto, ze ho lubime, rozumieme si, ale nie citit v srdci podmienku, ze prave preto musi byt len moj/a, inak pacha na mne nepravost.

dalsim uskalim v tomto vidim ine vlastnosti, ktore ludia maju (mimo vztahovych) - trebars tuzba po moci, karierizmus cez mrtvoly, potreba manipulovat, sebectvo, lakomost a podobne. jednoducho zneuzivanie volneho partnerstva vo svoj prospech.
ake to v nasej spolocnosti uz existuje. premyslam, ci to nie je aspon ako tak regulovane prave nutenou monogamnostou, ktoru nasa spolocnost vyznava.

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 09:40

S posledným odstavcom súhlasím, akurát si nemyslím, že to je regulované monogamiou. Máš úplnú pravdu, že monogamia začala byť vynucovaná aj z dôvodov NEdelenia majetkov v stredoveku (kde to došlo až to extrémov a preto v šľachtických rodoch vznikali manželské zväzky v rámci jednej rodiny), ale keď som si spomenula na vlastné detstvo, prišla som k názoru, že pre ľudí je prirodzená monogamia. Aby som vysvetlila: pamätám si hrôzostrašné sny od môjho raného detstva až takmer do dospelosti (sny zmizli až keď som si sama našla vlastného partnera) o tom, ako jeden z mojich rodičov podvádzal toho druhého (v snoch sa striedali, raz si mama našla "frajera", raz otec "frajerku"). A pamätám si zúfalstvo, s ktorým som sa budila, nevedela som si predstaviť takú vec, pre mňa to znamenalo zrútenie istoty, ktorú v rodičoch mám. Našťastie naši majú doteraz harmonické manželstvo a nikdy u nich k nevere nedošlo, bolo to iba odzrkadľovanie môjho strachu v snoch. Práve preto si myslím, že je pre dieťa veľmi traumatizujúce, keď sa rozbije vzťah jeho rodičov. Deti sa s tým časom určite vyrovnajú, ale nemyslím si, že im to zrovna prospieva...

Celá táto téma je vlastne o stanovení si priorít. Ľudia, ktorí majú prioritu svoje vlastné šťastie, môžu byť v polyamoroch šťastní. Ja ale viem, že by som osobne nebola, pretože mojou prioritou je šťastie detí a ich výchova. Okrem toho si myslím, že takmer vždy sa so vzťahom dá pracovať (a je to nutné, pretože ľudia sa neustále vyvíjajú a niekam posúvajú, aby sa posúvali obaja partneri rovnakým smerom). Aj keď, samozrejme, sú hraničné situácie, kedy udržanie vzťahu je na škodu. Pre všetkých.
Nuž, zaujímavá téma, prudko filozofická, som zvedavá, čo na to ostatné baby.

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 09:51

Magic, všetkým tvojim písmenkám v tomto blogu Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam!

Toto je téma, nad ktorou už dávno premýšľam. Nemyslím teraz konkrétne polygamné vzťahy, ale tú "voľnosť" v myslení - môj partner nie je môj majetok a nemám právo od neho žiadať, aby žil výlučne so mňou, myslel výlučne len na mňa a napĺňal výlučne moje potreby. A opačne, samozrejme Mrkám.

Som presvedčená, že práve toto je podmienkou k tomu, aby bol vzájomný vzťah pokojný a spokojný. Som presvedčená, že čím viacej partnera držím pri sebe, tým viac sa snaží odpútať. A čím väčšiu voľnosť mu dám, tým radšej je so mňou...
Myslím si, že je to hlavne o bezpodmienečnej láske Úsmev Mrkám.

A ešte si myslím (a mám to potvrdené aj pozorovaním partnerských vzťahov v okolí), že ak sa ľudia dostatočne "vybláznia", nakoniec aj tak zakotvia v spokojnom a pokojnom monogamnom vzťahu, založenom na tom, že nemusíme byť spolu naveky Mrkám.

Slnko Slnko Slnko

sonia, Po, 11. 01. 2010 - 11:00

Gergina,ako píšeš:Môj partner nie je môj majetok a nemám právo od neho žiadať,aby žil výlučne so mnou,myslel výlučne len na mna a naplnal výlučne moje potreby.A opačne samozrejme...TAK NACO SI SI HO POTOM BRALA???Mohli ste žiť ako druh - družka,priatelia,ktorých spájajú iba deti a každý by si inak robil čo by chcel a uznal za vhodnééé...Slnko Kvietok Slnko

magic, Po, 11. 01. 2010 - 11:12

sonia, zase to tahas do extremu. podla toho, co si nacrtla (tu vylucnost a fakt, ze naco sa brat, ked vieme, ze nebudeme vylucne zit len pre seba navzajom), tak by tvoj muz mal svate pravo ziadat, aby si po ulici chodila so zaviazanymi ocami, lebo tvojou vylucnou povinnostou je mysliet len na neho. pretoze si si ho vzala. takze nemas pravo ani pozerat na inych, aby sa vylucnost neohrozila.

pointou toho vsetkeho nie je otazka, ci uzatvarat manzelstva alebo nie. a pointou otvorenych vztahov nie je to, ze ludi spajaju len splodene deti (ak ich splodia). ten vztah tam ostava, aj ked nie rovnako intenzivny (milenecky), ale priatelsky a ustretovy. spolahlilvy, bez ziarlivosti a z nej vyplyvajucej pomstychtivosti a zakernosti a tuzbe po odplate.

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 11:19

Magic, Geo, mam kopu roboty, ale tato tema mi neda, musim nakukatÚsmev a tak vam dakujem za pismenka, setrite mi cas. Suhlas so vsetkymTlieskam Tlieskam Tlieskam Tlieskam

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 11:16

Sonia, myslíš, že ten papier niečo mení? Myslíš, že majú právo žiť takto len ľudia, ktorí nie sú manželia?

Mimochodom - nemali sme svadbu v kostole, takže tú formulku: "V dobrom aj zlom, v bohatsve aj v chudobe, v zdraví aj v chorobe, až kým nás smrť nerozdelí", sme neodriekali.
Ale myslím si, že ani tá formuka nič nemení.
Myslím si, že právo žiť v partnerstve (či už po cirkevnom sobáši, alebo po civilnom sobáši, alebo bez sobáša), ktoré je naplnené láskou, vzájomným pochopením a vzájomnou toleranciou, majú všetci ľudia.

A to, že s niekým žijem v oficiálnom manželstve, predsa neznamená, že partnerovi - v súlade so všeobecnou "morálkou" - dám "reťaz na krk a guľu na nohu". Je to dospelá a svojprávna bytosť - a vždy ňou aj bude.
Na mne je len to, či si vyberiem, že to budem rešpektovať, alebo sa ho pokúsim "vlastniť".
Ja som si vybrala tú prvú možnosť. A môj manžel tiež.
A - napodiv - funguje to veľmi dobre vyše 21 rokov Úsmev Mrkám.

sonia, Po, 11. 01. 2010 - 11:38

To či vám to naozaj funguje vieš len ty Mrkám .A kto hovorí že ked s niekým žijem v oficiálnom manželstve - dám "reťaz na krk a gulu na nohu" ...Je to o inom...Ale prečo ste potom tak vehementne odsudzovali manžela mamky Danky,ked to je v podstate "normálne" čo urobil???

Ariesa, Po, 11. 01. 2010 - 11:42

nie, on klamal. jeho zena o jeho pocinani nevedela. tu sa bavime o otvorenych vztahoch po vzajomnej dohode. najprv si prosim precitaj diskusiu, potom ked budes mat argumenty, mozes byt prinosom diskusie.

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 12:01

AriesaÁno Áno Áno

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 11:48

Sonia, blog mamky Danky má momentálne tuším už osem strán. Ak sa ti chce, preklikaj si ich - nenájdeš tam ani jediný môj komentár.

Svoj postoj k nevere som napísala na NM viackrát, naposledy myslím v Konvalinkinom blogu, ktorý bol reakciou na blog mamky Danky. A konkrétne ja som neveru neodsúdila ani v jedinom svojom komentári na NM.
Čo popísali iné naničmamy, je ich vec Úsmev Mrkám.

A ak to nie je o "reťazi na krku a guľe na nohe" - o čom to teda, podľa teba, je? O povinnosti? Alebo o čom?

sonia, Po, 11. 01. 2010 - 11:55

Teraz nemám čas,ale možno neskôr napíšem...Mrkám

sonia, Po, 11. 01. 2010 - 17:12

No predsa o láske Zlomené srdce ,ktorú chce mať človek aj na papieri Mrkám Chichocem sa /asi,hádam/...No v mojom prípade,aj ked som už vydatá čochvíla deväť rokov,to rozhodne nie je o "reťazi na krku a gule na nohe".Na to som príliš hrdá a sebavedomá,aby som takto dávala môjmu mužovi "najavo lásku".Brali sme sa už pomerne "starí" /25-26r./,nemuseli sme sa,nikto nás "nenútil" a predsa sme to chceli Zlomené srdce .Nejedná sa predsa iba o ten "akt" ako-taký,ale je v tom omnoho viac.Záleží mi na tom aby moje dieťa vyrastalo v kompletnej rodine,aby vedelo kde patrí a malo "dobrý príklad" do života,kde nie je priestor na pretvárku a faloš /kde otecko si paralelne užíva aj s inými/.Aj ked som niekde písala,že môjho muža bezpodmienečne milujem,že ak by sa niečo také stalo v budúcnosti /aj ked mu verím na sto percent - čiže to nepredpokladám /,ale zatial neriešim čo bude,ak náhodou...žijem tu a teraz a je mi dobre...Slnko Kvietok Slnko

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 17:30

Láska na papieri? Zaujímavé.
To akože niečo zaručuje? Alebo prikazuje? Nariaďuje? Alebo ako?

Brali sme sa mladí, 21 - roční. Tiež sme sa nemuseli brať, nik nás nenútil, ani nám nik nebránil. Chceli sme.
Tiež mi záleží na tom, aby naše deti vyrastali v kompletnej rodine (ale nie za každú cenu), aby vedeli, že doma je zázemie, kde nie je pretvárka a faloš a klamstvá.
A že je to miesto, kde sa môže hovoriť skutočne o všetkom - aj o tom, čo je inde považované za tabu témy, a/alebo za niečo hanebné, a/alebo nízke, a/alebo opovrhnutiahodné. A že je to miesto, kde môže byť každý jeden z nás tým, čím je; a taký aký je; a robiť to, čo v danom momente považuje za správne a/alebo vhodné - a aj tak ho ostatní členovia rodiny milujú a akceptujú.

Myslím si, vedieť o svojom partnerovi a deťoch aj tie (prípadné) nepríjemné veci je lepšie a dôležitejšie, ako si navzájom nedovoliť hovoriť o takých veciach - a pred celým svetom (a aj sama pred sebou) sa tváriť, že je všetko OK.

sonia, Po, 11. 01. 2010 - 19:59

Záruku ti nedá nikto Mrkám ,ale to máš zo všetkým /ak nepočítam spotrebný tovar Chichocem sa /.Nikto to predsa nikomu neprikazuje,nenariaduje - proste ked to niekto chce urobiť a cíti to tak ,tak to jednoducho urobí a basta...a s tým posledným odsekom s tebou súhlasím...Slnko Kvietok Slnko

makab, Po, 11. 01. 2010 - 09:53

Pre všetky, ktoré si tu kladú otázky odporúčam film Intimita. Je to klubový film, ale dosť často ho dávajú aj v TV, len neskoro večer. Mne spravil v tejto téme dosť jasno.

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 10:00

Makab, ale v tom filme ide v prvom rade o sexuálne spojenie - až v druhom rade o vzťah. Článok, ktorý linkla Magic, je však o opačnom poradí - najprv vzťah, potom (možno) aj sex.
Myslím, že to je podstatný rozdiel Úsmev Mrkám.

makab, Po, 11. 01. 2010 - 10:51

Myslíš správne, Geo,ako aj vždy, je v tom rozdielMrkám, ale ten film som tu spomenula preto, že otvorený vzťah v mojom vnímani je vzťah, kde s sniekým fungujem vo vzťahu, domácnosť, deti, atď. a po vzájomnej dohode, čo v tom filme síce nebolo, si sexualitu riešime každý inde. Teoreticky to vyzera fajn, realne to fungovať ...no, neviem.. asi nemôže. O tom bol ten film, a podobný príbeh z môjho okolia - dvaja naozaj zrelí a rozhľadení ľudia, stredný vek, dve deti, funkčný vzťah, okrem sexu, po vzájomnej dohode ona milenec/ci, on milenec/ci, dohodli si presné pravidlá, aby to nezasahovalo do fungovania rodiny, aj ich dodržiavali, vzájomne sa kryli, vyzeralo to, že to tak môže fungovať, a potom to krachlo. Skrátka neprekročili svoj tieň, ak vieš, čo tým myslím. No a otázka je, či ho je vôbec možné prekročiť. Myslím práve na tomto mieste.

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 11:06

Makab, hlavne netuším, z ako blízkeho tvojho okolia je ten príbeh. Ale aj keby to bolo naozaj veľmi, veľmi blízke okolie - do vzťahu dvoch vidia najlepšie len tí dvaja. Takže to, čo "oznámili" "verejnosti" ako dôvod rozpadu vzťahu, tým pravým dôvodom vôbec nemuselo byť.

Okrem toho - čo znamená vzájomne sa kryli? To akože si robili navzájom mimikry pred okolím a usilovne sa tvárili, že dodržiavajú všeobecne uznávané pravidlá "morálky"?
Ak je to tak, viem si celkom dobre predstaviť, aký tlak na psychiku je žiť dlhodobo v takom schizofrenickom duševnom rozpoložení...

No a ešte - myslím, že mnohým vzťahom by pomohlo len čisto "vnútorné oslobodenie" - proste, keby prestali cítiť od partnera/partnerky ten zväzujúci tlak musíš byť so mňou!.
Myslím si, že do praxe by polygamné vzťahy uviedlo len málo ľudí - proste by im stačilo to po/vedomie: "Keby som chcel, tak by to v pohode a bez akýchkoľvek problémov šlo...!"

Ariesa, Po, 11. 01. 2010 - 10:16

problem nastava, ked sa jeden z partnerov rozhodne opustit rodica svojich deti. kde budu deti? u koho? v manzelstve, pokial sa da, je rodina spolu. stahuju sa za pracou, od rodicov/svokrovcov. ked sa rodina rozdeli, stazi sa pristup rodica (bez deti) k detom. druhy rodic sa s novym partnerom rozhoduje o stahovani, praci. deti a rodicia by to mali sakra tazke. stat podporuje rodinu - zakladny prvok v spolocnosti. na rodine a svojom vyvoji clovek zaklada vlastnu buducnost. to, ze niektore rodiny su nefunkcne, ciastocne - ale dolezite pre dieta je istota. polyamory - to musi to dieta cely zivot ratat, ze je tu vysoka pravdepodobnost, ze sa bude musiet rozhodnut pre niektoreho rodica? (rozhodnut, nie byt s oboma, navstevovat sa, pretoze treba brat do uvahy, ze ludia nie su vzdy cely zivot na jednom mieste)

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 10:22

Moja reč. Aj keď, ako bolo písané vyššie, majú polyamory súvisieť s bezpodmienečnou láskou. Potom musí taký polyamor bezpodmienečne milovať aj svoje deti a dovoliť im odísť so svojou matkou, ktorú tiež bezpodmienečne miluje, a byť šťastný kvôli ich šťastiu. A tu sa dostávame do teoretického konfliktu, pretože šťastie rodiča neznamená zákonite šťastie dieťaťa, preto mám za to, že bezpodmienečná láska funguje, ale len v istých hraniciach.

magic, Po, 11. 01. 2010 - 10:28

tiez zaujimava uvaha. podla mna by na takyto sposob zivota spolocnosti bola potrebna naozaj vysoka uroven zodpovednosti. teda ze rozchodom (kedze rozvody by neexistovali), nekonci moja starostlivost o deti. nadalej som povinna zaujimat sa, prispievat, podporovat, ci si ich vziat do starostlivosti, ked druhy rodic nemoze. respektovat nim zavedenu vychovu (aby sa predislo moznosti byt vyuzivany detmi a kupovania si deti a podobne). a samozrejme nechat na detoch, aby sa v starsom veku rozhodli, ktoreho rodica chcu sami uprednostnit.
kedze by obaja rodicia boli v tomto uvedomeni, nemyslim, zeby dochadzalo k zneuzivaniu, ze deti si vezmem, kedy sa mi zachce a ty si povinny si ich vziat, ked ja nemam naladu alebo mam rande s dalsim.
bola by v tom ustretovost.
tiez si nemyslim, ze novi partneri by s tym mali problem (ze deti od inej partnerky takto zasahuju do ich noveho spolocneho zivota), lebo by zili v rovnakych podmienkach a povazovali by za prirodzene, ze to tak je. ved oni by po case, ak by tiez mali deti, potrebovali presne tu istu ustretovost.

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 10:38

Teória je to naozaj pekná. Možnože za takých 200 - 300 rokov sa k tomu ľudstvo aj naozaj dopracuje, vnímam to podobne ako jednu definíciu rozdielu medzi nebom a peklom, ktorú som kedysi čítala: nebo a peklo sú rovnaké miestnosti s veľkým stolom, za ktorým sedia duše a jedia s dlhánskymi lyžicami. V pekle sa každý snaží strčiť si svoju lyžicu do úst, čo sa nedá a preto sú tam všetci hladní a nešťastní. V nebi sa kŕmia navzájom....
Možno raz naozaj ľudstvo dospeje k modelu neba, ale obávam sa, že tak skoro to nebude Úsmev

Ariesa, Po, 11. 01. 2010 - 10:42

pekne prirovnanie. ( predstavujem si ako sa v tom nebi rehocu a sermuju dlhymi lyzickami, ked su uz najedeniVáľam sa od smiechu po podlahe )

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 10:44

Váľam sa od smiechu po podlahe tak teraz si mi pozmenila (k lepšiemu) moju predstavu neba, na toto sa budem tešiť! ďakujem Tlieskam

fantika, Po, 11. 01. 2010 - 11:24

baby toto je na mna fakt moc..inyy level..a akosi ani nemaam potrebu a netuuzim dostat sa do takeehoto levelu..je mi to totaalne neprirodzenee a divnee..

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 11:25

Ved v pohode, nikto to od teba ani nechce Veľký úsmev

MAJULA, Po, 11. 01. 2010 - 14:25

Pripájam sa, tiež teraz riešim krízu, ale toto asi nie...Smútok

magic, Po, 11. 01. 2010 - 11:44

inak zatial ste mi pomohli prist na dve (pre mna zatial) zasadne otazky:
1. vychova deti viacerymi rodicmi - ako to zosuladit, aby to detom neublizilo (co sa ale urcite da nejak riesit. osobne ma napada napriklad, ze ked uz nejaka ta generacia deti bude vyrastat v takychto otvorenych pomeroch, bude to vnimat inak, dokonca bude v pohode citit istotu nielen v tej typickej bunke spolocnosti - mama a otec - ale v takej velkej bunke - mamy a otcovia. aj ked stale je dost toho na premyslanie v oblasti stanovovania hranic, co este mozu a co nie, kedze toto ma kazdy dospely clovek zadefinovane pre deti inak.)
2. riziko uzavretia partnerstva a splodenia potomka s potencialne blizkym pribuznym. asi by bolo nutne pred kazdym rozhodnutim mat prvy raz s tym clovekom sex (teda nebezpecentsvo, ze aj najlepsia ochrana moze zlyhat, stava sa), ist na geneticke vysetrenie.

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 11:57

Mna napadlo, ze uz nam rastie dalsia generacia volnovztahova...
Pokial to vsak nebudu vsetci brat na lahku vahu a plodit deti mirnix dirnix, tak to nebude az take vazne...to, ze sa stretnes vo zvazku s potencionalnym pribuznym hrozi aj teraz...napriklad moja babina bola zo siedmych deti, kazdy z deti mal kopec dalsich deti a ked som si ubabky nasla na prazdninach letnu lasku tak zasadne bratranca z druheho kolena...tak som potom radsej konzultovala s mamou ci nam nesahaju do rodiny...i ked to druhe koleno je uz na povazenie ale predsa...Úsmev
Takze ten bod dva je pre mna cista hudba z marsu...Úsmev
Tak skoro sa to nenaplni, aby sme boli az taky pokrizeni....Úsmev

Zuzana1978, Po, 11. 01. 2010 - 12:30

Magic,
pekna tema , este mam par technickych poznamok.
Ked sa tu spominali vychodne krajiny a mnohozenstvo, tak v krajine kde zijem minuly mesiac zverejnili statistiku o manzelstvach uzatvorenych minuly rok. nemozem najst ten clanok, posnazim sa neskor, ale spominali tam, ze len 0.3% manzelstiev bolo uzavretych tymto sposobom ( ak sa nemylim je to 1 z 1000 chlapov?). Tu je polygamia oficialne dovolena a legalna, no a populacia si (az na vynimky) zije monogamne, aj ked sa tu zvysuje % rozvodovosti. Dalsia vec je, ze od zaciatku roku 2009 tu plati zakon, ktory obcanom statu dava za povinnost podrobit sa zdravotnym testom pred uzavretim sobasa, teda aj genetickym testom, pretoze bolo zistene, ze vela sobasov bolo uzatvaranych medzi vzdialenymi pribuznymi.

magic, Po, 11. 01. 2010 - 12:43

trochu nerozumiem. 0.3% bolo uzavretych z predtym otvoreneho vztahu?

Zuzana1978, Po, 11. 01. 2010 - 13:33

Magic,
V roku 2009 bolo uzatvorenych 0.3% polygamnych manzelstiev z celkoveho poctu uzavrenych manzelstiev. Ja to chapem tak, ze na kazdych 1000 manzelstiev pripadaju 3 polygamne ( kedy si muz zobere druhu manzelku).

loulou, Po, 11. 01. 2010 - 13:45

to o polygamných manželstvách som spomínala ja, dík za číslo, nemyslela som, že je až tak nízke. Z toho mi vyplýva jedno: z nejakého dôvodu polygamné manželstvá nefungujú... nevieš náhodou prečo? Mám pocit, že je to práve o financiách.

alexa35, Po, 11. 01. 2010 - 13:03

Manželstvo nie je ani zďaleka dokonalá inštitúcia, ale bohužiaľ, nikto nič lepšie zatiaľ nevymyslel pre plnohodnotné fungovanie rodiny tak, aby boli chránené potreby všetkých jej členov-a teda aj detí, nielen polyamorovÚsmev. Takáto forma spolužitia je pre väčšinu ľudí neprijateľná, ale ak to niekomu takto funguje, ok, nech si žije ako chce- a ak sú natoľko uvedomelí, že vedia popritom zvládnuť aj starostlivosť o deti, bonus... Len či sa niekto spýtal tých detí, či by sa im to páčilo.... Bežné to nie je a podľa mňa ani nikdy nebude. Čosi ako teória socializmu, či komunizmu v štýle-nič nie je len tvoje, všetko je všetkých a každý si bude brať len toľko, koľko bude potrebovať, peniaze budú zrušené... Utópia. Alebo ako systém kibucov v Izraeli.

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 13:09

Neviem ako ty alexa, ale moje vztahy som s dcerou nekonzultovala...je moj zivot a jej zivot...ako dve mnoziny so spolocnym prienikom.
Nevravim, ze som na sto pro stotoznena s polyamormi, nemam tu potrebu, ale ako vravis, neupieram nikomu pravo na jeho stastny sposob zivota...ak v tom niekto nasiel zmysel- ok. Pozam osobne rodinu polyamorov a tie decka su skvele...nic im nechyba...
A dalsia vec je, ze ako aj geo pise, nepokladam mm za majetok sluziaci mi do konca mojich dni...vie, ze moze odist pokial by sa tak chcel rozhodnut, ja ho milujem a s laskou by som mu dopriala , aby aj on mohol byt v zivote stastny, kebyze to so mnou nejde, ze nema okovy na nohach...

alexa35, Po, 11. 01. 2010 - 13:30

Ku konzultáciám vzťahov s deťmi sa neviem vyjadriť, pretože nič také zatiaľ neriešim, deti mám s jedným manželom už 17 rokov a ja som zatiaľ nestretla chlapa, ktorého by som za manžela vymenila. A zdá sa, že ani on ženu. Takže možno máme šťastie. A hypotetickú úvahu čo bude ak raz....zatiaľ neriešim. Ak by chcel odísť-to by som ho naozaj nedržala-žiadne okovy na nohách. Nezniesla by som pocit, že človek žijúci vedľa mňa, nie je so mnou šťastný.
Čo sa týka pričlenenia ďalších spolubývajúcich do nášho domu v štýle "aj ja s ním, aj ona s ním"-tento model by ani jednému z nás určite nevyhovoval. A to sme dostatočne slobodymilovní ľudia.
Ale to sú dve podľa mňa rozdielne veci: 1. vedieť človeka, ktorého ľúbim, pustiť a 2. mnoholáskové vzťahy-popri mne iná žena.... Zas až tak bezpodmienečne ho nemilujemVeľký úsmev

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 13:38

Jasne, to su dve rozdielne veci. Ja iba vidim, ze ten vztah on ine zeny, ona iny muzi a stastne deti- fungoval. Fungovali tak od zaciatku. Neublizovali si vzajomnymi klamstvami a mali dohody, ktore dodrzovali. Deti to brali akoze dnes ideme s maminou a XY na chatu a na bududci vikend s tatinom a XX do Pratru. Dalsi vikend mohol byt spolocny a hlavne kym boli mali, mali taku pohodovu zmenu kazdu chvilu a hlavne nikto sa s nikym nehadal, nikto nehysacil ze jezis km tie decka zas beries a podobne.
Tiez som si na zaciatku isla nad nimi hlavu ukrutit a pripadali mi ako cisti exoti, len vtedy som nevedela mnoe veci pomenovat, takze preto som odsudzovala a sudila nechapala.
Teraz viem, ze nie je nic krajsie ako prizerat sa, neriesit, nesudit a nechat zit tak, ako len oni sami chcu a tesit sa, ze im je dobre tak ako je.Úsmev

elca, Po, 11. 01. 2010 - 13:43

je len toľko - práve minulý týždeň som čítala rozhovor s jedným českým psychológom práve na tému tzv. voľných alebo otvorených vzťahov. Povedal, že sa vo svojej praxi stretol s viacerými takýmito vzťahmi - no ani s jedným, ktorý by tak fungoval dlhodobo. Vždy to skôr či neskôr krachlo. A zdôvodnil to jednoducho - v takom vzťahu chýba jeden dôležitý prvok a to je intimita: nemôžem sa naplno citovo pripútať k niekomu, keď viem, že popri mne má x iných partneriek, bez ohľadu na to, že sme sa tak navzájom dohodli, proste to nejde

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 13:51

Aaaale ide. Vidim to do dnes, ze vyssie spominanym to funguje v pohode a s prehladom.

elca, Po, 11. 01. 2010 - 14:16

lyduška, neverím...alebo možno ide, ale práve bez toho citového pripútania sa - no potom je podľa mňa len otázkou času, kedy sa on či ona citovo pripúta k niekomu inému. Okrem toho, to, čo navonok prezentujú nemusí byť celkom pravdivé, predpokladám, že nesedávaš denne u nich doma v kuchyni alebo nebodaj v spálni...?

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 15:30

Vies ako je to s tym neverenim Úsmev
Sme dospeli, bavila som sa s nim, s nou, beru to ako sucast ich zivota, pomahaju si navzajom zit a zit bez predsudkov a sklamani, vedia na com jeden u druheho su, nepretvaruju sa ani v posteli ani v normalnom zivote a ked ten druhy bude chciet odist, vedia, ze nebudu dramatizovat a skakat z mosta, okrem toho, tu zaruku nemas nikde, ani v "normlnom" vztahu, ze s tebou ten druhy ostane.
No a tu poslednu poznamku som prepocula, dobre?

elca, Po, 11. 01. 2010 - 17:23

prepáč, nechcela som Ťa uraziť, len naznačiť, že nemusí byť všetko tak, ako prezentujú navonok aj pred Tebou...to pravda nevylučuje, že môžu byť dobrí kamaráti, rodičia a partneri, no ten citový náboj...neviem. ja viem, že nemám záruku v ničom, ani ju nečakám, a v každom vzťahu platí, že keď niekto odísť chce, tak aj odíde, z mosta by som asi neskákala, ale poviem rovno, že by ma to bolelo...rovnako, ako by ma bolelo, keby mal popri mne paralelný vzťah...skrátka toto by sa dalo rozoberať donekonečna z rôznych uhlov

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 18:40

Elca, ja to beriem,a aj tusim kam to cele smerovalo... len dokazem rozoznat ked niekto nieco hra a maskuje sa, aj to sa da, klamat, ale nie tolke roky.
Zivot je o tom, ze ho zije kazdy ako najlepsie vie. Nemusis nic, ani tolerovat partnerovi vztahy pomimo...to aj pre mna vysoka skola...ale ked vidim ze ini to tak vedia, a vyhovuje im to....ja to neriesim ...ÚsmevKvietok

magic, Po, 11. 01. 2010 - 13:55

to priputanie sa v jednozvazkovom vztahu je ale aj tak svojim sposobom len iluzia, nie? pretoze ako vieme, nikto nezaruci, ze si aj tak nenajde inu, resp. ze za mojim chrbtom s obratnostou diplomata ma sest dalsich mileniek a ja nic netusim.
mozno je len problem v tom, ze ked to oficialne viem a zijem s tym vedomim od zaciatku, obavam sa a odmietam sa citovo uplne viazat. proste pozehnana nevedomost.
ale myslim, zeby sa to dalo aj v takomto vztahu, keby som citila spolah, ze aj ked odide k inej, nenecha ma v stychu, ak budem potrebovat (postrazit deti, vybavit urady - ak som na take daco lava, financne pomoct, odviest autom, mat s detmi spolocne vylety a dovolenky - nie vsetky, a podobne veci. samozrejme nezneuzivat to na to, ze dnes vecer sa citim osamela, prid mi robit spolocnost). na druhej strane tu hrozi, ze s tymto by mala najvacsi problem jeho partnerka, ktora by to zrejme brala ako podvadzanie a teda by to asi musel ukoncit (silne obmedzit), ak by mu na nej zalezalo a dala by si taku podmienku.

helus72, Po, 11. 01. 2010 - 13:50

Nie, nezniesla by som, keby mal MM paralelný vzťah (a ja by som o tom vedelaVyplazený jazyk ), nie, nedopriala by som mu ho...ale nemal by guľu (na noheMrkám ), len by bolo vhodné, keby sa rozhodol...ja som sviňa egoistická, mne nestačí byť prvou, ja chcem byť jedinou.....ááááááááu, nebite ma, to bolíChichocem sa

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 13:52

Helus, tu nikto od nikoho nechce, pre boha ziveho, aby od zajtra nabehol na tento system Veľký úsmev

helus72, Po, 11. 01. 2010 - 13:53

Ja viéééééééém...to do mňa len vošla "spravodlivá" zlosťVeľký úsmev Veľký úsmev Bozkávam

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 14:04

Tak nech odide, lebo vies ako...dostanes skusku z toho, na com najviac visis ...tebe to idem vypravat, moja pasentna?Úsmev

helus72, Po, 11. 01. 2010 - 14:10

Nevyprávaj, ja viem ... to si tak myslím teraz, keď (chválabohu) takéto situácie riešiť nemusím....čo ja viem, čo by bolo, ak.... nedám za nikoho ruku do ohňa, ani za seba nieMrkám Bozkávam

Zuzana1978, Po, 11. 01. 2010 - 14:15

Draha Lyduska,
tak tak suhlasim na plnej ciare..
prave mam takuto situaciu na tanieri, aj ked sa nejedna o vztahy ale o dovolenku..
v skratke, po zvazeni vsetkych okolnosti som sa rozhodla pre to, comu som sa povodne chcela vyhnut a planovala X planov, ktore krachli...hmmm...

alexa35, Po, 11. 01. 2010 - 16:48

Úsmev Heluš moja, já totéž. V štýle "Teď královnou jsem já...." - a to v každom z predošlých vzťahov a aj v tomto snáď doživotnom. Pre mňa je to jedinečný a dôležitý pocit a pozícia a čo bude zajtra, o rok, o 10? Na, čo príde, bude tu...
Ale keď niekomu niečo iné funguje, nech je šťastný tak ako je. Tu sa jedná naozaj možno o malé promile vzťahov, takže venovať sa tomu ďalej je ako skúmať, či žirafy by prežili zimu na Slovensku.

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 16:56

Heluš, Alexa, čisto hypoteticky, keby vaši partneri mali paralelné vzťahy a nevedeli by ste o tom - to by bolo OK?

helus72, Po, 11. 01. 2010 - 17:41

Ak by som o tom JA nevedela, JA by som problém nemala....z mojej strany, by bolo všetko o.k.....paralelné vzťahy, ako také, pre MŇA nie sú akceptovateľné... v TOMTO veku, čase, priestore, skúsenostiach..Mrkám Úsmev

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 17:41

Takže radšej by si žila v ilúzii, že je všetko tak, ako je podľa teba správne?

helus72, Po, 11. 01. 2010 - 17:48

Ale veď keby som o tom nevedela, nevedela by som ani to, že to, v čom žijem, nie je skutočnosť, ale ilúziaMrkám

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 18:01

Hm... A to by ti stačilo? Stačilo by ti presvedčenie, že tvoja "skutočnosť" je naozaj skutočnosť - a nie len ilúzia?

helus72, Po, 11. 01. 2010 - 18:46

Samozrejme...hovoríme o dvoch veciach...nevedieť....a nechcieť vedieť a vidieť....nemám dôvod neustále preverovať, čo je skutočnosť a čo ilúzia.... keď som o niečom presvedčená...to by som neustále musela skúmať, bádať, podozrievať, preverovať, pochybovať, neveriť...a to mi už zaváňa paranojouMrkám

alexa35, Po, 11. 01. 2010 - 19:01

áno, takto to aj ja vnímamKvietok

alexa35, Po, 11. 01. 2010 - 18:58

Georgína, veď to je predsa úplne iná vec. Mať paralelný vzťah popri žene, ktorá o tom nevie. To je nevera, nie? Ja som sa s nikým nedohodla na zmene pravidiel. Predsa vzťah v štýle polyamory počíta vopred so súhlasom všetkých zúčastnených a aj v budúcnosti zúčastnených. My sme sa vopred na takomto formáte nedohodli a obaja sme stotožnení s tým, že to, čo máme, je pre nás v danej chvíli to najlepšie. Na začiatku sme sa dohodli na nejakých pravidlách a jedno z nich bolo aj to, že ak by to jednému z nás z akýchkoľvek dôvodov už nevyhovovalo, cítil by sa dlhodobo nespokojný a je jedno, či by šlo o neveru alebo o neakceptovanie nejakej výraznej povahovej črty, ktorú sme skôr nepostrehli, neviem...nebudeme za každú cenu vo vzťahu zotrvávať. Ako som už písala vyššie, ak by prišla žena, ktorá by očarila viac a natrvalo, nemám problém pustiť za šťastím... Vieš, myslím si, že sa nejakým vyšším princípom proste maskuje mierne promiskuitné správanie sa - najmä mužov - a ja by som na tom dobrovoľne neparticipovala. Už som povedala - až takto bezpodmienečne nemilujem.

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 20:16

Iste, mať paralelný vzťah popri žene, ktorá o tom nevie, je obyčajná a bežná nevera. A tá sa netýka len malého zlomku populácie.

Vy máte s manželom dohodu, že ak by to jednému z nás z akýchkoľvek dôvodov už nevyhovovalo, cítil by sa dlhodobo nespokojný a je jedno, či by šlo o neveru alebo o neakceptovanie nejakej výraznej povahovej črty, ktorú sme skôr nepostrehli - tak môže prísť k úprave predošlej dohody.
A to mi znie veľmi rozumne.

Problém však vidím tam, kde sa dopredu dohodne, že takto to bude odteraz nafurt. Bodka.
Ale kedže sa časom meníme, menia sa okolnosti (a tak podobne), potom prichádza v partnerstvách k všelijakým drobným aj veľkým zatajovaniam, podvodom a neverám - len aby bolo zachované zdanie, že pôvodná dohoda stále platí.
A to mi príde mierne od veci.

Mimochodom, bezpomienečná láska je úplne bez podmienok. Nie tak, že potiaľto ťa bezpodmienečne milujem - a odtiaľto už platí táto podmienka Mrkám.

KIMKA, Po, 11. 01. 2010 - 14:07

Veľmi zaujímavá diskusia

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 16:22

Magic, prezrela som si celú webstránku Otvorené vzťahy - naozaj veľmi zaujímavé a podnetné čítanie. Páči sa mi, čo píše koordinátor projektu otvorenevztahy.sk Matúš Ritomský v článku Idea stránky:

Myšlienkové východiská a hodnoty, ktoré stoja za projektom otvorenevztahy.sk:

Základnou hodnotou je snaha približovať sa pravde. Vnímať dôležitosť pravdy a učiť sa schopnosti pravdu prijať – pravdu o druhom človeku, ale najmä pravdu o sebe samom.

Úprimnosť a otvorenosť – a predovšetkým úprimnosť vo vzťahu s druhým človekom. Vzťah založený na úprimnosti, otvorenosti a pravde, je veľký dar, možno jedna z najkrajších skúseností, ktoré môže človek zažiť. Či ide o vzťah monogamný, otvorený, polyamorný, heterosexuálny, homosexuálny, bisexuálny či vzťah úplne iného druhu, nie je až tak dôležité, ako samotný fakt pravdivosti.

Našim cieľom nie je spochybňovať monogamné vzťahy. Ak sú založené na úprimnosti, otvorenosti a pravde, predstavujú pre mnohých ľudí ideál. Realita je však taká, že úprimnosť a otvorenosť vo vzťahoch je vzácna a normou je skôr pretvárka, faloš a hranie hier.

georgina, Po, 11. 01. 2010 - 16:28

Mimochodom, myslím si, že veta Realita je však taká, že úprimnosť a otvorenosť vo vzťahoch je vzácna a normou je skôr pretvárka, faloš a hranie hier platí na vzťahy všeobecne - teda nielen na partnerské vzťahy.

lydusha (bez overenia), Po, 11. 01. 2010 - 16:30

"Realita je však taká, že úprimnosť a otvorenosť vo vzťahoch je vzácna a normou je skôr pretvárka, faloš a hranie hier."
.... casto odporucane aj tu na NM napriklad na vyriesenie krizy vo vztahu.Mrkám

KIMKA, Po, 11. 01. 2010 - 20:31

V cudzoložstve môže niekedy byť viac lásky, krásy a cnosti než v nepodarenom manželstve.
(Guy Endore: Kráľ Paríža)

KIMKA, Po, 11. 01. 2010 - 20:50

Neznásilňujte život. Berte ho, ako prichádza. Ľudstvo je ako oceán. Ak budete plávať, čoskoro sa unavíta a je isté, že nikdy nedoplávate k brehu. Budete sa zmietať, môžu Vás zaliať vlny, môžete sa utopiť ale ak sa namiesto toho dáte unášať prúdmi života, vlny Vás budú samy niesť a možno Vás vyhodia veľmi vysoko. Zapamätajte si jedno: Váš život patrí Vám. Neprijímajte pravidlá, podľa ktorých žijú iní ľudia a sami sú ochotní kedykoľvek ich odhodiť. Dovoľte životu, aby sám vytýčil pravidlá špeciálne pre Vás. Potom, keď zostarnete, bude môcť povedať : žil som a nie: mohol som žiť.
(Guy Endore : Kráľ Paríža)

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama