Ani neviem, kde začať...Už niekoľko dní mám v hlave jeden veľký guľáááš 
O svojom vyhorení v práci som tu už písala. Áno, aj v práci som už oznámila, že vrátiť sa už nechcem. Lenže...
V očiach sa mi už premietal film o novej úplne inej práci, viac-menej som bola rozhodnutá. No prišla ponuka učiť na veľkej škole,plus ako bonus možnosť trénovať. Aj v starej robote si rozmysleli, že by ma chceli späť. A tu nastáva moja dilema.
Syn bude mať tri roky v marci, učiť treba od septembra. Ok, začíname skúšať škôlku. A tam je problém. Syn je na mňa silno naviazaný, v škôlke plače, neje, spať sme ešte radšej ani neskúšali. A ja mám pocit, že to je naňho priskoro. A stále ho dojčím, aj keď to je skôr mojkanie s cmúľaním Starší syn tiež šiel do MŠ v takom veku a nemal žiaden problém, nikdy neplakal, všetko zjedol, ale tento mladší je úplne iný, čo je pochopiteľné. A ja mám nepríjemný pocit. Každú variantu si prechádzam stále dookola a aj tak neviem ako sa rozhodnúť.
Učiť som chcela už od malička, bol to môj sen, učím rada a stále by som chcela. Ale rómske deti už nie, v tomto cítim potrebu zmeny už dlhšie. Veľmi ma láka aj opäť trénovať, odkedy bývame v tomto malom meste, nemala som tú možnosť, keďže neboli možnosti. Momentálne je na 100% isté, že do konca roka postavia plochu a mne sa srdce roztancovalo. Toto chcem!
A teraz babo raď...
Mínusom je pre nás aj manželova choroba, ktorá sa opäť vracia (musel prekonať telesnú záťaž, ak chcel ostať v robote, takže to bolo buď robota, alebo zdravie. Dúfali sme, že to nebude mať následky, no nohy ma opäť opuchnuté), takže v tomto smere ho nemôžem "využiť". A naozaj nemáme nikoho, kto by nám pomohol, nemám sa na koho obrátiť, deti majú len nás. Naviac, v septembri ide MM do kúpeľov, nechcem si predstaviť, že nastane situácia, kedy deti ochorejú a ja budem hneď prvý mesiac vyradená a to budem v skúšobnej dobe. Na druhej strane mám istú starú robotu, s množstvom výhod, ktoré v novej určite mať nebudem. Nový smer, ktorý sa mi už prehrával v očiach vypadáva, keďže výpoveď nedostanem a tu by som musela obetovať úspory.
Keby som to chcela napísať "tvrdo", tak sa rozhodujem medzi dieťaťom a kariérou 
Áno, aj ja chcem žiť, chcem si plniť sny, no svojim deťom nechcem byť nič dlžná, potrebujú ma a nechcem, aby som si raz niečo vyčítala.
Och, je toho veľa, čo sa v mojej hlave deje a ani sa to nedá opísať, no verím, že ma chápete. Potrebujem pomoc , aj keď som si vedomá, že rozhodnúť sa musím len ja.
Idem premýšľať. Zas a znova.
Prajem Vám, dievčence, nech Vaše rozhodnutia sú jednoduchšie 
Nie je možné nájsť opatrovateľku? Viem, že to nie je lacné, ľahké ... Trénovanie si spomínala, že bude aktuálne až od nového roka. Mne to pri mojich štyroch deťoch stále vychádzalo, že na skôlku boli zrelí až od troch rokov, aj to prvý rok boli viac doma ako v školke, kvoli obyčajnému nachladeniu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja by som asi zostala zatiaľ pri starej práci, keďže tam máš aj výhody, predpokladám že aj také, ak by si potrebovala utekať za deťmi, nie je problém. Keďže budeš na ne sama a skúsila by som nájsť nejakú opatrovateľku, alebo niekoho, ak by bolo treba, nech je poruke.
A časom keď sa trošku ,,zabehneš,, a nájdeš nejaký systém fungovania, možno budeš môcť získať znova novú prácu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ako Kamile, aj mne napadla moznost pohladat spolahlivu opatrovatelku, aspon na pripad nudze. Studentku, dceru niekoho známeho..., dievcinku, ktora je casovo flexibilna a dokaze pruzne zsreagovat, ak treba.
Ak ta nova vyzva laka, je to urcite tazke rozhodnutie. Skus pocuvat srdce, svoj vnutorny hlas. A nemusis to brat ako rozhodovanie medzi karierou a dietatom, je to otazka casu, kedy budu deti trosku samostatnejsie. Prve obdobie bude urcite narocne, ale to by bol aj navrat do starej prace - zvyknut si na nov kolobeh, zabehnut sa. Bude aj unava, ale to sa postupne podda, uvidis.
Eva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem, dievcata 
Ako som to vcera napisala, zverejnila a opatovne precitala, bola som viac-menej rozhodnuta.
Moj cas este len pride Ano, stale ma hryzie cervik nespokojnosti, ale cas s dietatom mi nikto nevrati a dalsie deti uz mat nebudem, takze ako sa budu deti osamostatnovat, mozem sa realizovat kolko chcem
Opatrovatelka - mam problem s navstevami a celkovo s cudzimi ludmi, do bytu by som nikoho cudzieho nepustila 
a naozaj nemame v okoli nikoho blizkeho a vhodneho.
Spisala som si aj plusy a minusy a "zial" vyhody, ktore mam a som za ne vdacna, vyhravaju.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslím, že je to dobrá voľba. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nelinka, veľmi ťažko sa radí. Ja, keď som stála pred dilemou : či kariéra - práca , ktorá ma mooooc bavila a bola aj skvele ohodnotená, tak som si vybrala / vlastne bola manželom donútená/ dať prednosť rodine a deťom. Ťažko mi aj keď s odstupom času hodnotiť či ľutujem. Čas strávený s deťmi neľutujem, mám úžasné a skvelé deti a verím, že všetok čas a starostlivosť , ktoré som im venovala, zase oni venujú svojim deťom.
Ale na druhej strane, mala by som skvelú prácu , asi 3-násobný príjem aký mám teraz a bola by to práca, ktorú by som mala istú až do dôchodku. Takže naozaj je veľmi ťažké povedať, či som vtedy spravila dobre alebo nie... Teraz by sa to dalo riešiť aj inak , vtedy také možnosti neboli .
Držím ti palce, nech sa rozhodneš tak, aby si bola spokojná a po čase svoje rozhodnutie neľutovala.