Som taká pyšná!

Áno, zmenila som názor...nikdy by som si nepomyslela, že niekedy toto poviem, ale je to tak ...ale pekne poporiadku...
keď sa brat narodil, tak som ešte nebola na svete, no všetci boli presvedčení, že to bude zdravé dieťa-pokračovateľ rodu...takto to u nás fungovalo...
no, po pol roku sa všetko zmenilo...diagnostikovali mu DMO...nebolo to ľahké, no nie o tom som chcela...ako najstarší, ešte k tomu aj chlapec, bol aj patrične rozmaznávaný...o sestre najmladšom dieťati ani nehovoriac( o nej ale možno na budúce keďže sa pridružila ešte aj choroba, tak bol peľhaný a strážený, ako oko v hlave...a aj to patrične zneužíval...nie, nie, žeby som ho nenávidela, no asi istá žiarlivosť tam bola istým spôsobom som ho mala rada-pamatám si, že vždy, keď odišiel na liečenie, tak so mnou nebolo reči...ako náhle prišiel domov, tak sme sa servali a hneď som mala dušu na mieste... z chlapca, ktorý nechodil(teda, aby som bola presná, bol jediný "chodiaci" pacient na liečeniach-posúval sa posediačky dozadu, ako rak), mal zps preukaz, a o ktorom všetci doktori vyhlasovali, že bude na vozíčku vyrástol chlap, ktorý chodí(trochu z postihom-ani by ste nepovedali ), dokonca v tej dobe vychodil klasickú základnú školu, učňovku, dorobil si matúru a začal pracovať...po niekoľkých rokoch(keď prišla revolúcia a my sme prišli na to, že aj nezamestnanosť môže byť), keď prepúšťali z natbytočnosti, tak išiel medzi prvými...určite ho to aj zobralo, ale zvykol si na mamin a starkých servis, tak načo sa bude teperiť do práce-ostal doma asi desať rokov...ja som už z toho mala veveričie uši, no, ale čo už s tým...potom sa mu už málilo, tak začal pracovať...každú chvíľu niekde inde-veď čo on bude robiť niekomu poskoka ako ho doma učili, že? nechcem byť pri tom, keď si bude nárokovať na dôchodok-pri jeho neporiadku nájsť toľko papierov...moja nerva ...a niečo sa zmenilo...
neviem, čo to je, a dúfam, že to nezakríknem, ale už cca rok robí v BA v automobilke(dokonca nie za pásom ), študuje anglinu, spravil si kurz delegáta pre Slovensko a akurát mi volal(tento týždeň mám zaujímavé telefonáty ), tak robí dobrovolníka na MS v hokeji-včera sledoval na živo zápas CZ a sľubil mi zohnať dresy pre chalanov aj s nejakými podpismi...ja normálne som z toho paf tak brácho, držím Ti palce, aby si nestratil cestu, ktorú si si vybral a veľmi sa teším z Tvojho napredovania
Áno, poviem to ešte raz, zmenila som názor a nehanbím sa za to -som neskutočne PYŠNÁ na svojho veľkého bráchu...mám Ťa rada