problem nazvany : stari rodicia

Mame nieco podobne v rodine, sesternica ma syna, ktory ma uz teraz 8 a prakticky zije u babky, ktora byva na tom istom sidlisku.. uz ma od jej bytu aj kluce.. kym bol maly, tak to sesternici vyhovovalo, lebo o syna sa starala babka a tak necudo, ze si do jeho 4 rokov myslel, ze sa vola priezviskom tak ako babka a nie tak ako otec... teraz je to este horsie, lebo mu pribudla mala sestricka a tak uz vobec nechce byt u rodicov, kedze si nasli "inu hracku" okolo ktorej treba lietat, sesternica je z toho na nervy, lebo chce mat syna doma, ale on chce k babke, kedze sa tam citi doma.. problem je v tom, ze rodicia maju vychovavat a babky rozmaznavat, teraz ho uz aj moja teta vyslovene "vyhadzuje" spat domov, ale je len logicke, ze on nechce ist.. myslim si, ze maju na tom podiel viny obe.. sesternica, lebo jej to "vyhovovalo" ze sa jej o neho niekto staral a teta, lebo ho mala od malicka nechat dcere na "vychovu" a nedovolit u nej prespavat aj pocas tyzdna.. Myslim, ze by si sa mala so svokrou este raz porozpravat a dohodnut sa spolu na nejakych pravidlach.. a synovi a vnukovi povedat, ze pokial bude trucovat a nebude tiez aj ked ako stvorrocny "spolupracovat" na svojich "povinnostiach", ze k babke jednoducho nepojde... (musi ti ale aj babka pomoct) Je to asi tazke vysvetlit to detom, ale skus mu to povedat stylom "ak mamina a tatino nebudu si plnit povinnosti - teda nebudu chodit do prace - nebudu peniazky a nebudu ani hracky, ani cokoladky... a kedze mamina s tatinom si povinnosti plnia, mal by si pomoct aj ty a plnit si cez tyzden tu svoju "povinnost" ist do skolky.. cez vikend potom ako "vyplatu" je babka" Je to zlozite, ale aj tak si myslim, ze to nie je nicim, coho by si sa dopustila ty osobne, bud rada, ze sa u babky citi dobre.. ja som mala len jednu a nemozem povedat, ze by som sa tam tak tesila

Lívia, žiaľ ja sa hlásim Malý má štyri - asi vrchol obdobia vzdoru a naša jediná babka býva o dve poschodia nižšie!! Už tam ani nevysedávam, aby sme sa kvôli malému nepohádali. Aj teraz je už tretí týždeň chorý len "vďaka" nej, pretože darmo ju upozorňujem na prievan v jej byte (malý stále znova behá bez papučiek), odvetí mi - že ona potrebuje dýchať Až kým sama nedostala minulý týždeň teploty, no aj tak nepripustila, že práve preto. Nemôžem syna doma priviazať a veľmi zlostí vo všetkom, odkedy už niekoľko týždňov nechodí do škôlky. Ja niečo nedovolím (jesť na raňajky čokoládu, vyťahovať jej fixy a perá z jej pracovného stola, liezť po kuchynskej linke za sladkosťami, otvárať vchodové dvere, trčať v tomto vetre na balkóne, čľapkať sa v umývadle...) možno si poviete blbosti - ja nepovolím, no len čo zavriem dvere na odchode už je dieťa s cukríkom v puse. Ide ma poraziť - a že babka je babka. Lenže malý má z toho v hlavičke chaos čo môže a čo nie a hlavne pri kom a ďakujem vlastnej máti, že mi tiež štvorročný capart vykričal, že ma neľúbi a že domov nejde. Bývam v trojposchoďáku bez výťahu a týchto schodových srdcerevúcich ťahaníc po ceste domov sú svedkom všetci susedia už postarší a teda domasediaci. Rada by som byť dôsledná, ale je tu kazič a mám pocit, že sú to občas schválnosti. Lenže dopláca na to len a len dieťa. S mojou mamou sa nikdy nedalo dohovoriť, vždy bola generál a teraz je megarozmaznávač. Neviem, kedy sa nám kenečne podarí odsťahovať na vidiek, ale budem rada nie len kvôli svojej astme že vypadnem z tohoto mesta. LÍVIA, neviem si sama rady, iba som chcela napísať pár slov, aby si vedela, že určite nie si jediná naničmama a že nakoniec my sme tie mamy čo tie deti porodili a hadam nás budú najviac ľúbiť, lebo mi ich ľúbime.

Ona mi vždy odvrkne až ju o niečo požiadam, že kde som to zase vyčítala, že ona keď nás vychovala troch, žiadne odborné časopisy nepotrebovala. Ako teraz, ráno malý berie (iba každých 12h) antibiotiká a aspoň dve hodiny by nemal mliečne výrobky, lenže si malý suverééne vyberá krémiky z chladničky sám (už mi vďaka tomu aj raz tú moju PLNÚ! odmrazil) a babka zašveholí: šak mu nechaj, keď mu chutí. Tak neviem - som nenormálne náročná, alebo čo????

Máš svätú pravdu, aspoň sa občas môžeme jedna druhej vyhovoriť a povzbudiť. Možno je nás toľko, že to bude na samostatný blog.:-}

ahoj livia, nám začala naša 3,5 r. dcérka tiež takto vymýšľať. zatial síce uplne v malom, ale vždy keď je u našich, tak zjednáva, že maminka, choďte domov, ja tu zostanem spinkať. Zatial ma to, priznám sa, dosť teší. predsa len máme potom voľný byt s mužíčkom. Ale keby to malo byť častejšie, asi by som zistila, keď je dieťa trochu "povoľnejšie", nech mi prezradí, že čo má u starých rodičov lepšie ako doma.
Celkovo by som to príliš nedramatizovala, deťom sa proste otvára svet a skúšajú sa presadiť aj mimo domu.

Ahojte dievčence,neviem čím to bolo,ale ja si pamatám,aký som ja robievala cirkus,ked som mala ísť od babky domov.Milovala som víkendy,ked som tam mohla zostať na prespatie a nahnevanú mamu keď ma tam musela nechať,lebo som nechcela ísť domov.Neverte starým rodičom ked vám tvrdia,že robia všetko tak ako vy a vaše deti nerozmaznávajú,inak by tam nechceli chodiť.Mňa osobne ide poraziť, ked poviem našej babče,aby nepúštala malému telku,lebo už toho mal dosť,vytiahnem paty do obchodu a kým sa vrátim už polovička Medvedích bratov pozrená.Zvyčajný argument,"ale ked on to chcel" je zrejme srdcervúci.Ale ked mňa a segru s brachom nechala nariekať pri cesnakových topeničkách,alebo špenáte lebo sme ich nechceli jesť,vtedy nič nezaberalo,žiaden argument iba to zjesť.Ale ja mám skôr opačný problém.Práve teraz mám také premýšľacie obdobie,lebo na jeseň ide malý oficiálne do škôlky a ja ho budem musieť zobúdzať asi okolo pol šiestej ráno a vozievať do škôlky autom asi 15 km ďalej do mesta,v ktorom býva babka a druhý dedo.Možno si poviete,že aj vy to tak musíte robiť,ale ktorá máte škôlku asi 100m od domu a svokra ktorý vám kvoli vlastnému pohodliu odmietne vodiť dieťa do škôlky?Mrzí ma to o to viac,lebo malý detičky v škôlke pozná,pani riaditeľka nám umožnila dávať malého do škôlky na tzv.adaptačné obdobie a je to nanič,lebo bude si musieť aj tak zvykať na novú škôlku,kamarátov a pravidlá.:-/

Apolienka máš samozrejme pravdu, ale tu nejde ani o ten detský vzdor ktorý je len vývojovou etapou. Ide tu o babky a ich protivenstvá a nemožnosťou dohodnúť sa s nimi a rovnakým smerom vychovávať a tým predchádzať záchvatom zloby. Havk - dohovoril som.

livinka,ani nemusíš písať,viem si predstaviť,ako Ti je z toho smutno..Keď vlastné dieťatko uprednostňuje babku..
ja to síce našťastie nepoznám,ale tiež som sa párkrát stretla s tým,že moji rodičia malému vštepovali,že je u nich doma,že má dva domy,atď..Vysvetlila som im /pred ním/,že nie,domov má len jeden,tam kde býva s rodičmi..že tu,je na návšteve,u starkých..
Tiež sa občas mýli a mojej mamine povie maminka,keď chce niečo rýchle porozprávať..Mojej mamine sa to páčilo,ale opäť,vysvetlila som jej,že si to neprajem a že ho má opraviť,že ona je starká..Bola z toho prekvapená,ale našťastie som jej to nemusela vysvetľovať podrobne a síce..že kto sa o neho stará,kto nespí celé noci,keď je chorý a pod..

Naši nemajú problém povedať,že je zlý,neposlúcha,brávať si ho k sebe budú,vtedy,keď už s ním nebudú starosti..Momentálne si ho berávajú minimálne.Raz som jej povedala,že aj ja mám toho dosť občas,len ja ho odložiť nemôžem,s tým,že keď bude poslúchať,tak potom..a toto je ten rozdiel-rodičia-starí rodičia..

Pravdupovediac,dosť sa bojím toho,čo bude,keď bude starší..
Moji rodičia žijú v celkom inej finančnej situácii,ako žijem s mojou rodinou ja..tiež nie sme nejaká sociálne slabá rodinka,ale oni sú-no..skrátka zabezpečení
už teraz mu kupujú veci,aké by som si ja nikdy nemohla dovoliť,má hračky,o akých môžu iné deti iba snívať a má to U NICH DOMA..
Som tomu rada /veď áno,ľúbia ho,je to ich jediný vnuk/ale..
v rámci hry,častokrát môj ocino povie,neboj sa nič,keď nebudú rodičia dobrí,prídeš bývať ku nám..Normálne sadneš na autobus a dobehneš,a čo..

bojím sa toho,že keď budú nejaké problémy,malému niečo budeme zakazovať,alebo si to nebudeme môcť dovoliť,zdúchne nám k starkým..lebo oni ho v tom budú určite podporovať´no a taká výchova je,ako sama vieš,dosť na houby..

zatiaľ je to našťastie dobre,nemá snahu zostávať u nich,chce byť s nami,ale..

/livinka fúú fúú na boľavú dušičku
pozerám,že som Ti extra neporadila,vlastne vôbec! no asi Ti ani neviem..Jedine rozhovor s babkou,aj pred malým..vážny
a nehanbi sa pred drobcom ukázať,že ťa to bolí,že ju uprednostňuje..veď si jeho maminka

ďakujem pekne :-} a ja tomu verím a dúfam,že nie ..snáď

Lenka, myslím, že puberťáci vždy utekajú pred príkazmi rodičov a ty budeš aspoň vedieť kam ušiel ten tvoj. Jednoznačne neschvaľujem ak si dospelý deti kupujú - hoci deťom je jedno čo a za čo, nepoznajú hodnotu peňazí. Mňa s bratom si nás náš "foter" chcel po rozvode kúpiť darčekmi, ktoré sú iste dodnes u neho, lebo z nás len ťahal rozumy proti našej mame, keď sme sa s nimi chceli uňho hrať. Je veľa extrémnych situácii a ja verím, že čas ukáže ktoré riešenie je správne. No základ je v otvorenej komunikácii.

Mirka-Mruška
fantastická prvá veta..
veď hej,máš pravdu..
Jakubko má len za mesiac 4 rôčky,tak možno do poberty aj jeho maminka zmúdrie a bude vedieť veci riešiť s chladnou hlavou,správne a s nadhľadom
tak ako píšeš..ukáže čas

Maruška,nie Mruška-tam malo byť

Píšte MM ja občas aj pochopím, že to pre mňa.Ď

ok MM

lenže potom sa nečuduj,keď mi odpíše Marylin Monroe,že čo ja sa do nej starám a že jej žiadne deti k babkám nebežia!

óóó ... možno som praštená, no mne sa Marilyn ohromne ľúbila akú mala nad mužmi moc a nikto nevedel aká bola krehká. A vraj veľmi chcela deti...

ale nie si,veď bola waw

ou, ja akoby som citala o mojej matke, ved som vychovala styri deti !!! kam sa hrabem ja s tymi mojimi pravidlami a radami, ze? ked mam len dve sireny...

fuuu, Livinka, pomoct neviem, ale som aspon v myslienkach s Tebou a zelam, nech sa to cim skor pohne k lepsiemu...problemy su, zial, v kazdej rodine, v jednej vacsie, v druhej mensie, ale vsetky vedia dobre rozhadzat cloveka
v nejakej kludnej chvilke skus syncekovi vysvetlit, ze Ta boli, ze Ti take nieco povedal a ze Vy s tatinkom ho velmi lubite, ze ste rodinka a drzite spolu, starate sa jeden o druheho a nie robite zle...povypytuj sa ho na rozdiely, co je u babky ine ako doma....ale osobne si myslim, ze je to tym, ze babina vsetko dovoli, hranice ma u nej niekde inde v tom pripade nejak donut babku, aby bola na neho prisna, vysvetli jej to narovinu a nech sa na to pozrie nielen z Tvojho pohladu, ale aj z pohladu syna....nic dobre rozmaznavanim nevyrobi, lebo bude len zanovity....lasku ano, ale ruka v ruke s hranicami....
fakt drzim palce!!! nasa dcerka ma dve babky a dve prababky....prababky su ok, no ale babky....svokra je chladna, malej hadam este ani pusu nedala, ked som s nou bola v porodnici a cela rodina isla Zojku pozriet (rodila som v inom meste), tak svokra zahlasila, ze ona nemoze ist, lebo ma objednanu virivku na stvrtu a to by nestihala!!! ako ja ju nemusim, nechcem ohovarat, ale teda nejaky extra uzasny a mily clovek nie je, ale kvoli malej som sa snazila a snazim, aby boli v kontakte, chodievame tam pravidelne kazdy vikend, ale ani mala mi tam nechce chodit, vzdy ju musim prehovarat a nalakavam ju na to, ze babka ma macku, ze jej nalejeme mliecka a pod...
moja mama donedavna bola bezchybna babka, milujuca, posledne by dala, prve mesiace chodila kazdy bozi den malu pozriet (ma okolo nas cestu z roboty), teraz chodi dva razy do tyzdna a na sobotu jej davam malu na cely den...posledne mesiace mam pocit, ze sa brutal zmenila, malej vsetko dovoli, bars jake blbosti, furt jej tlaci sladkosti a ked sa mala pekne sama hra, nenecha ju na pokoji, ale montuje sa jej do hry a malu to vytaca, normalne ju schvalne stengruje!!!...ked mamine na to nieco poviem, tak ma obvini, ze co som na malu taka hnusna!!!! fakt, ked je s malou, mala je total rozbesnena....napriklad dnes bola Zojka jak andelicek, za cely den uplne ukazkova...jak dosla babka, koniec dobrych casov, bola jak tiger, lietala, vymyslala, co by vyparatila - totalne prepnuta...bola som s nou asi mesiac taka povadena, ze som sa s nou ani nerozpravala, ani malu som jej nedala, cez segru furt otravovala, ze kedy mala pride a pod...postupne sme nejak zacali spolu komunikovat, ale podla mna to na nic nebolo, lebo nepochopila, ze nieco robi zle....som v pokuseni jej malu nedavat, ale mala tam rada chodi, maju velku zahradu, pieskovisko, uziva si to tam - sak jej aj babka vsetko dovoli, ale v auguste budem potrebovat, aby si mamina zobrala dovolenku a mala malu, lebo ja budem pravdepodobne v skusobnej dobe a jasle budu mat dovolenku...inde nemam kde dat malu, tak to budem musiet pretrpiet je to hnusne - vypocitave, ale inu moznost nemam
tiez sa obavam, aby som sa nedostala do podobnej situacie ako si Ty....lebo ja som ta, co (sice s laskou, ale!) vychovava a babka je ta, co vsetko dovoli a to sa detom viac rata
nikto to nemame ruzove, Tvoja situacia prerastla do stavu, ked zranuje a to je echt narocne na nervy, city a suzitie myslim, ze ked s tym nieco zacnes teraz robit, vyriesis to.....mas vacsiu sancu, nez keby mal syn 10 rokov, vtedy by uz uradovala ina puberta drzim Ti vsetky palceky!!!

moje dietatko malo odmalicka problem: ked sme isli vonku- vrestalo a nechcelo sa obliekat ani ist vonku, isli sme dnu- vrestalo lebo nechcelo ist domov (drzala som ju pod pazuchou, kopala jak diva). Mala sa kupat vo vani - nechcela sa kupat, mala z vane vyliezt- nechcela ist von. O cukrikoch v obchode ani nehovorim, to vrestanie a hadzanie sa na zem bolo o drzku. ALE PRESLO TO (po rokoch!!! teraz ma 5,5 roka). Uz som ten jej odmietavi postoj k vsetkemu aj prestala vnimat. "Dietatko moje, musis, lebo ja som tu maminka, a maminka povedala, ze upraces, ze teraz ideme tam a hentam."
Myslim, ze dietatko jednoducho musi pocuvat a ja sa (aspon toho svojho) nepytam, ci chce pocuvat. Musi. Ale zaroven, jej nechavam volnost, aby si aj sama mohla vybrat (co si oblecie, kde sa ide vonku hrat) vo veciach, ktore sa tykaju jej a tak si zvykla rozhodovat v niecom aj sama o sebe a svojom case.
Problem so starkymi, je tiez este sem tam aj tym mojim problemom. Mne zabera, ze ked pri odchode vyvadza, nechce sa obliekat, lebo ona domov nejde, zahlasim: "Ked budes takto vystrajat, pri odchode domov, dietatko moje, tak sem nabuduce neprideme vobec."
Neviem, ci je to dobra rada, univerzalne pouzitelna, ale pri mojom dietatku, ktore ODMIETALO UPLNE VSETKO, to akosi ani inac nejde. Ked ideme ku starkym, nezabudnem ju upozornit, ze ked zahlasim, ideme domov, tak ideme domov. Niekedy to funguje a niekedy nie, ale musim si stat za svojim (tak ako v pestunke ) a jej vystrajanie odignorovat (casto ma pritom ide roztrhnut).
Nuz, tak ja asi len tolko.

Páčilo sa mi to Filipka a ako návod, neviem. Môj synak vie že aj keď pohrozím a dnes k babke fakt nepôjde, tak zajtra pri návrate z obchodu či odinakiaľ sa tam po ceste domov stúpajúc po schodoch všuchne a ja kráčam zas s dlhým nosom o dve poschodia vyššie. Samo, že keď už po desiatom upozornení striedavého hlasu zarazu stíšim a poviem... a basta! - znamená že debata definitívne skončila. Nie je to jednoduché vycvičiť dieťa na istý signál aby nezahrmelo až na zadok, ale zvládla som psov, zvládnem aj dieťa.

MM skus s nim dohodnut pravidla. PEVNE. Napr.: dva dni bez babiny celkom, na treti den mozes k babine (alebo cely tyzden bez babiny a vikend u nej a pod.). Ked on bude vidiet ze mu urcis mantinely, na ktorych trvas, prisposobi sa (mozno hej ale stoj si za svojim, lebo tie deti potvorky to fakt len obycajne vycitia, ze sme z nich namäkko). Inac, moze to byt aj dobry sposob trestu - ak nepocuvas, zatrhnem ti babinu (rozpravky,...). Vyzera to skaredo, ale ked sme uz tie nanic mami

Filipka opakujem, bývam v bloku na treťom poschodí, babka na prvom. Tvoja dobre mienená rada je holá nemožnosť, ideš do školky - babke pusa, prídeš zo škôlky - u babky Čarovná škôlka, idem do obchodu, so psíkami,....babka je po ruke a po ceste domov... Ako trest je to nezmysel, aj tak tam pôjde - čo ho priviažem k nohe stola? Nie som krotiteľ. Má iba troch ľudí na svete: mamu, tatu a ... babku.

byvala som s rodicmi do 3,5 roka veku dcerky a "trhalo mi to zily", lebo ja som zakazala a dedo povolil, dal cukriky... sak to poznas. Nepomahal dohovor s nimi, ovocie z obrovskej zahrady nedala do pusy ani za svet, lebo boli keksiky a sprostosti z obchodu. Jednoducho ma islo roztrhnut a veci po svojom som si zariadila az ked som sa odstahovala. Trvalo to pekne dlho, lebo bola denne naucena na vrecko cukrikov o ktore zobrala jak zavisla!! Vikendove navstevy u starkych som musela obmedzit na 1-2x za mesiac, lebo mi trvalo zas cely tyzden ju dostat do laty (oni vsetko dovolili a ja som si s nou nevedela dat rady) a tiez kvoli tym histerickym revom pri odchode domov. Dnes zlupne mladsej sestre tri presnedavky za den, na maskrtenie ma na vyber len dobre a lepsie veci (krupicka s kakavom, slnecnicu, snela chrumky, ...) a ja som spokojna, ze dieta konecne vychovavam po svojom.
Myslim ze tvoje vychodisko je potom ozaj len odstahovat sa, alebo zatinat zuby. Ja som zatinat zuby nedokazala. A hoci na to nemam, zijem v podnajme a muzik je permanentne v praci. Nech to ale stoji co to stoji mne to za to stoji. Som asi iny pripad ako, ty lebo ja si so svojimi rodicmi nerozumiem a dalsie spolunazivanie, nielen kvoli malej ale i kvoli mne bolo uz velmi nezdrave.
Dievca, pevne nervy.

to bolo pre MM.

Som taký istý prípad, iba tolerujem jedinú babku a sťahovanie tiež vidím ako východisko. No to ešte potrvá. Tak zatínam a obaľujem nervy sladkým... Díky:-}

pre LIVIU - Ja som zla dcera, zla manzelka a akosi uz samozrejme berem i to ze som i zla mama. Preto ma tak potesila tato web stranka!!
To, ze MNA moje dietatko lubi ma skor prekvapuje. Ved ja ju nutim kazdy vecer si umyvat zuby, som zla. Ja jej nedovolim jest sladkosti kazdy den, som zla mama a vobec ju nelubim. Ja nekupim televizor, aby mohla pozerat rozpravky (reklamy a ine idiotiny prvej triedy) a vsetky ine deti to maju, len ja som tak hlupo zla. Ja jej nedovolim hrat sa so zapalkami, preliezat plot, liepat sa na vratky rebrik... A ani necakam, ze ma bude lubit. Kym dospeje, na tieto prkotiny celkom zabudne a nebude si pametat nic. Co jej ale ostane budu zdrave zuby, ruky a nohy a snad i rozum a srdce na pravom mieste.
Ked som bola ja mala, nechcelo sa mi umyvat si zuby a dnes za to pekne platim. V pondelok sa mi tak strasne nechcelo do skolky, ze mi bolo do revu, za rodicmi mi bolo hrozne smutno. V detstve som rodicov lubila a dospievanim a dospelostou sa to otocilo - vobec si nerozumieme.
Spomen si na svoje detstvo, rodicov a starych rodicov, Livia, rodicia su vzdy predsa prvy v laske, lebo su rodicia!! Nemas sa coho bat, o synovu lasku vobec nemusis bojovat. Len necakaj, ze 4 rocne bambulo sa pri vybere medzi cukrikom a jablkom rozhodne pre jablko. Nehovorim ti, aby si mu cukrik nedavala, hovorim, ze cukrik si vychutna a bude sa za nim natahovat a nebude chciet sa od neho odtrhnut (tym cukrikom myslim starkych, aby sme sa rozumeli, jablko su vsetky tie dobre veci ktore mu ty davas, nechutia tak sladko a ktore sa mu zidu a oceni ich az v dospelosti).
Ked mi moje dietatko prvykrat povedalo, ze ma zabije, bolelo to dobre dva mesiace. Dnes mi okrem zabitia casto pripomina, ze ju vobec nelubim, lebo nerobim veci tak, ako ona chce. Aj to ma boli, ale myslim si, ze je zbytocne jej to vysvetlovat, niekedy jej k tomu nieco poviem, niekedy len, ze som tvoja maminka, ktora ta lubi, je velka a ona vie, co je pre teba dobre. Ked po nu pridem do skolky, je ofucana a nazlostena lebo ideme domov (chodim po nu 10 minut pred zatvorenim skolky). Pricinu uz nehladam (vid moj prispevok tuto z 11.5. 15:28). Ked to ide ju pochvalim, poviem ze ju lubim (tak raz za tri dni), a ked na nu vela kricim, poviem jej prepac, som unavena a nevladzem byt dobra mama. Moje dietatko je tiez len clovek, ktory ked je nahnevany clovek, tak nevladze byt dobre dietatko.
Tolko moj nazor, Livia, myslim ze si dobra mama. Neboj sa.