... alebo ako som svojmu synovi facku dala
Môj drahomilovaný syn (14) prišiel zo školy, s úsmevom na perách prišiel ku mne, a povedal:
"Čo keby sme si objednali dnes jedlo z pizzérie?"
Zhodnotila som v mysli výdavky posledného obdobia, rozpočet nepustí, tak vravím:
"Hm, dnes nie, poslednú dobu sme veľa míňali."
Jeho úsmev sa razom zmenil na úškľabok, jeho milý tón na vyčítavý, a jeho slová na vyšteknutie:
"No dobre ! Tak teda budem o hlade ! Môžem aj zomrieť !"
Prekvapením (nie úplným, takáto zmena nálad v puberte býva na dennom poriadku) som zdvihla obočie, preskúmala v pamäti obsah chladničky - tri druhy syra, dva druhy salámy, maslo, horčica, kečup, majonéza, reďkovka, ľadový šalát, paradajka, vajíčka, dve paštiky, konzerva s rybami - a špajze - cibuľa, jablká, čerstvé žemle - a odvetila som, nezdvihnúc hlas ani tón:
"Ale veď máme plnú chladničku, niečo si vyberieš, čo ?"
Drahomilovaný syn mykol plecom, uškľabil sa na skriňu, a so vztýčenou hlavou odpochodoval z izby.
Situácií v podobnom duchu prebehlo ešte asi 5.
Až došlo k najhoršiemu. Prikázala som mu poskladať prádlo zo sušiaka, s tým, že to potrebujem hneď. Hneď nie je v puberte hneď, takže som nastavila moju toleranciu na "hneď" na polhodinu a trpezlivo som vyčkávala.
Nič.
Nuž čo. Urobím to sama - s tým, že zase musím namáhať trpezlivosť, aby som vymyslela primeranú reakciu - ani žiadnu, ani malú, takú akurát. Skladajúc pritom prádlo, neprišla som na nič múdrejšie, než upratať kuchyňu (rozumej dať špinavý riad do umývačky a poutierať linku).
Skôr, ako som stihla môj plán oznámiť drahomilovanému synovi, vzal mi kôš na prádlo skôr, ako som do neho stihla vložiť poskladané prádlo, a so vztýčenou hlavou pochodoval z izby preč.
"Počkaj ! Vráť sa, ten kôš si prosím, potrebujem ho." - vravím prikazovacím tónom.
Ani sa nezastavil, len cez plece odvrkol:
"Potrebujem ho."
Zvýšila som hlas ešte viac:
"Povedala som, aby si sa vrátil !"
"Nie !"
"To čo má znamenať ? Sem poď !"
"Ani ma nehne !"
Nasledovali moje ruky vbok a prísny pohľad. Môj drahomilovaný syn sa ani na sekundu nezastavil a pokračoval v pochodovaní s košom na prádlo preč. Vykročila som krok za ním. Na to urobil krok ku mne, šmaril kôš na prádlo s rachotom na stoličku predo mňa, a povedal s najväčším odporom:
"NA !"
A odpochodoval s izby.
A tak som šla za ním a dostal. S tým, že nasledovalo:
"A teraz sa vráť do obývačky, zdvihni kôš na prádlo, podaj mi ho do ruky, a povedz - nech sa páči, mami."
Nikdy, za 14 rokov nikdy som mu nič nepodala takýmto spôsobom.
Je mi ťažko na duši; ťažko z celej tejto situácie. Zo všetkých takýchto situácií, z ktorých sa teraz skladaju všetky naše bežné dni.
Je mi ľúto za časmi, keď som o jeho úctu nemusela bojovať. Keď stačilo normálne povedať. Za časmi, keď bol ešte malý, rád počúval rozprávky, čo som mu každý večer čítala. Je mi ľúto za našimi výletmi, a nebolo ich málo, keď sme pátrali po hradoch a zvláštnych miestach na Slovensku. Keď mi hovoril, že som nalepšia mama na svete.
Netúžim po tom, aby bol ako hračka na kľúčik. Nepotrebujem večný pocit vďačnosti - veď všetko, čo dostal, bolo z lásky. Ale nechápem, kam sa vytratila celá tá 14-ročná snaha dať mu výchovou, starostlivosťou a láskou všetko, čo dieťa potrebuje.
Verím, že to máš ťažké. Si na chlapca sama a to sa naozaj rodičovská autorita ťažko obhajuje. Prajem veľa trpezlivosti a pevných nervov. Neviem či existujú nejaké osvedčené rady, okrem jedinej to sa musí prežiť a vydržať. Len ako dosiahnuť aby to obdobie bolo pre obe strany bolestivé vrámci miery únosnosti
Ten boj o pomoc pri domácich prácach je veľmi vyčerpávajúci aj bez nervydrásajúcej puberty. Dcéra je práve niekde uprostred a aj vďaka pravidelnému športu je to ako tak znesiteľné. Synátor ešte len začína, ale už teraz ma desí čo bude ďalej, naša prvá fáza sa prejavuje tak, že občas klesne na úroveň trojročného dieťaťa ... Pomóc, čo ma čaká ďalej!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pastrial... ked som bola v jeho veku, NEZNASALA som ked mi mama nieco povedala a ja som to musela HNED.. proste "vegac"... a casto sa odohravala rovnaka scenka aj u nas.. puberta :-/ Horsie je ale to, ze moja polovicka z tohto casoveho "hned" vobec nevyrastla a ja sa v duchu taaaaaak casto ospravedlnujem svojej mame za to neskutocne cakanie na mna na obed, 3 krat prihrievane jedlo, milionkrat zopakovana vec, ktoru treba urobit atd atd.. snaz sa nestratit klud a tak ako teba ta facka mrzi ver, ze mrziet to bude aj jeho... len ta nastrocna hlavicka potrebuje trosku viac casu na rozobranie toho, co sa vlastne vseobecne deje 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pastrial, tiež mám doma 12-ročného syna, puberťáka, s ktorým to máva až hrôza a on máva mojou trpezlivosťou. Viem, je ťažké sa ovládnuť. Dvanásť rokov som syn neudrela, pred tromi týždňami som mu dala prvú facku. Nebola silná, len dopadla tak nešťastne, že som mu drgla do nosa a jemu sa spustila krv.
Celej situácii predchádzalo to, že opakovane naťahoval svoju 5-ročnú sestru. Tá pišťala, mrnkala a ja som už toho mala dosť. Zvládala som to až do momentu, keď som po ňom skríkla a on s tónom najväčšieho odporu povedal: Fajn, zase som ja na vine.
Tak a letela facka. Ako som povedala prvá a dúfam, že aj posledná. Viem, že to čo som spravila nebolo výchovné, každá facka je vraj zlyhanie rodiča. A ja som zlyhala natoľko, že som sa potom pred ním od bezmocnosti a bolesti rozplakala. Tá padnutá facka ma bolí ešte aj dnes. Niekedy si myslím, že v pôrodnici by mali dávať k deťom aj návod na použitie. Ale verím a dúfam, že sa nám podarí z naších synov a dcér nakoniec vychovať životaschopných ľudí, ktorí sa budú s radosťou vracať domov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja si myslim, ze vychovna "facka" teda mozno je lepsie na zadok nikomu zas tak neublizia.. tak sa netrapte, ja si pamatam ako som raz mamu vytocila az na mna vytiahla varechu 
a hned ju stihla aj zlomit a ja som sa straaaaasne rehotala.. to bol nas prvy a posledny "vyprask" Nasi ma nejako neplacali, tuto vychovnu iniciativu vsak velmi rad prebral moj o 8 rokov starsi brat a este teraz si pamatam ako ma v 16tke prehol cez koleno so slovami "Ked ti neviem nalozit otec, tak to urobim ja"
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neboj, tá láska, ktorú si do neho vkladala 14rokov nikam nevyfučala...ona je tam..aj keď sa to možno teraz nezdá.
Chce to asi len toto "blbé" obdobie prežiť. Ja mám doma 15-tku a tiež sa nám puberta nevyhýba, aj keď klop-klop také to "ofučovanie"a odvrkovanie sme si užili tak naplno tak pred 2rokmi...teraz prichádajú na rad iné starosti-radosti...
Mám zážitkov na román...ale neboj nevydýchnem si ...druhá dcéra má 11,5 tak do toho ideme znova.
VYDRŽAŤ!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak a ja mam doma 15 rocneho pubisa a 12 rocneho .... a ten 15 rocny takto vzdorovito...NIE....odpoveda nielen mne, ale aj tatinovi....a ked mu nieco poviem...uz neprikazujem, ale poziadam, ci by mohol ... a vtedy funguje ako hodinky
...
S tou laskou ma Lienka pravdu, lebo maju jej v sebe nase dietky naozaj vela, len bojuju sami so sebou, s hormonami a nieviem s cim este....Tuzia po pohode doma a vedia, ze sa spravaju otrasne, ale nevedia to ovladat....
Viem, ze to nemas lahke, ale ver tomu, ze Ta syn naozaj lubi a pockaj, ak pojde na dlhsi vylet....aj smeti sam vynesie, ani mu povedat nemusis, aj Ta prizuli a stisne....lebo si jeho najlepsia mama....len teraz to nevie tak jednoducho povedat
Vydrz...aj ja sa to ucim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pastrial...je nás tu viac, ktoré bojujeme s pubertou a s pubertálnymi výkonmi našich ratolestí...Je to ťažké, možno je aj dobré, že človek ani nevie, čo ho čaká...Moja staršia, čerstvá trinástka má niekedy také divoké dni, až žasnem, kde na to chodí, keď doma také správanie nevidí...a potom, akoby prútikom švihol, stane sa z nej pomerne sladké dievča, sk torým sa dá spolupracovať a komunikovať....škoda, že tieto dni trvajú kratšie ako tie zlé...Lienka, moc ma povzbudili tvoje slová, keďže ty máš doma 15-stku a pred dvomi rokmi si tiež bojovala za zdravý rozum.
Tak herečky, držme si navzájom palce, aby z našich pubertiakov vyrástli zdravo uvažjúci a dobrí ľudia!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, ja si pamatam ako som raz ocovi v puberte uz v tej mojej "hormonalnej" zufalosti zakricala "Nedoverujes vsetkym tym rokom co si do mna vkladal pocit pre zodpovednost? Ved trosku ver v to, co si ma naucil..." Myslim, ze otec to vtedy dlho rozdychaval a baby, ja som dokonca v 20 vyslovene "buchla dverami" a nikto o mne na 2 tyzdne nevedel :-/ nasim som dala asi zabrat dost :-/ tak len fakt, verte v lasku a to co ste ich naucili.. ja len ked si predstavim, ze ak raz moje deti budu po mne, tak to si teda este uzijem 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Eifelovka, asi som bola podobný typ puberťáčky ako ty. Z domu som síce nezdrhla, ale naši si asi myslia, že som od 16 nechodila na diskotéky. Pravda bola ale inde, chodila som, ale cez okno. Náš byt bol v bytovke na prízemí a ja som vychádzala a vchádzala zásadne cez okno. Teda až po 22.hod. A vieš čo je najhoršie, že teraz v tom byte bývam ja s rodinou. Asi dám na okná mreže.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Alebo kup nejakeho strazneho psa a priviaz ho pod okno
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... alebo si kúp kameru či foťák, a číhaj na ne pod oknom, nech máte po rokoch na čo spomínať. :-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem Vám všetkým.
Alia - neboj sa, prežili naši rodičia, prežili sme my, prežiješ o 10 rokov aj Ty.
Kamilka - presne to je ťažké, že som sama. Doteraz som to nevnímala ako problém, pretože keď dieťa má všetko, čo potrebuje, tak nevie, že mu niečo chýba (to som sa zase raz zamotala do peknej logickej hádanky...). Až teraz pociťujem, že by to chcelo chlapa. Hold, ale aj keď by partner bol, tak už ho asi k výchove nepustím ... Efekt kvočky ...
Eifelovka - no u našich bola bitka súčasťou výchovy, a tu sme - pritom nie častá, len jedno obdobie v živote, varechou na zadok - a to sme oproti rovesníkom dostali od našich veľmi zriedka; od určitého obdobia nikdy. Hold, ale keď tú facku máš dať sama, tak to je väčší problém, ako sa zdá. Som rada, že dokážeš myslieť na to, aká si bola v puberte - hneď som si spomenula na pár rokov dozadu.
Evica - nedávaj mreže; na čo by potom spomínali Tvoje deti. ))
Lienka - ďakujem. :)
Zuzana - no, v skutočnosti keď niečo potrebujem, tak poviem "Luky, prosím Ťa, choď vyniesť smeti, už je plný kôš." A netrvám ani na tom, že hneď. Príkaz prísnejší - vynes smeti, hneď - dostane až vtedy, keď opakovane neposlúchne. Atmosféra je vtedy fajn, ale smeti nevynesené. )
MajkaV - 
Ale s tým oknom to bolo dobréé. ))
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pastrial - viem o čom píšeš, ja mám tri také deti:) a poviem Ti sú to riadne živé deti:) syn má 13, a dcéry 15 a 17,5. som s nimi 7 rokov sama. tých dní kedy sú všetci traja v pohode je veľmi málo. každý deň si nájde niektorý niečo.každý si vyžaduje pozornosť, pristihujem sa pri tom, že sa venujem jednému viac ako druhému a druhému viac ako tretiemu. potom to riešim tak, že ideme spolu do lesa, alebo si večer zahráme karty. som veľmi rada, že sa ešte stále tešia tomu keď sme všetci spolu. každý má svoje obdobie, každý je úlne iný a vôbec nefungujú osvedčené metódy na jednom na druhého. chlap nám chýba všetkým, ale dnes nie je jednoduché nájsť takého, ktorý by miloval aj mňa aj moje deti. napriek tomu verím, že všetku lásku ktorú do nich vkladám, nevydávam zbytočne. aj keď si doma veľa krát dovolia všeličo, časom sa im to rozleží v ich makovičkách a je im to ľúto. keď idú do táborov na výlety, som na nich hrdá, lebo vždy počujem na nich pochvalu. to čo sa doma naučili, to nikdy nezabudnú.veľa sa spolu rozprávame trávime spolu toľko času koľko sa dá. myslím si že to je tá najlepšia investícia akú môžeme našim deťom dať. NÁŠ ČAS. do dnes si spomínam práve na tie chvíle, ktoré sme prežívali spolu s rodičkmi na dovolenkách na výletoch a pri hrách. vždy som cítila, že nás majú radi. a to je pre dieťa to najdôležitejšie. ukáž mu aj Ty že ho máš rada, veľa sa rozprávajte, chodte na výlety, do lesa zoberte opekačky, posedte si pri ohníku a pozvyte aj jeho kamaráta, alebo kamarátku. bude hrdý na to, akú má mamu. prajem Ti veľa pekných prežitých chvíľ s Tvojím stále dieťaťom. užívaj si to ako najviac môžeš a kým sa to ešte dá
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už teraz mi mráz behá po chrbte, čo ma čaká o 10 rokov... Niekedy mi ten môj 4ročný drobec pripadá na svoj vek neuveriteľne drzučký a papulnatý.... Nie je to tak stále, ale má sem tam ťahy, že ja zostanem stáť úplne bez slov a nie som schopná ani len domyslieť a vymyslieť ako reagovať...
No mám taký pocit, že dieťa možno sem tam okuká niektoré ťahy od iných, a potom skúša... Asi všetky deti skúšajú rodičov pokiaľ môžu zájsť, a samozrejme vekom sa to u nich mení....
Možno tvoj syn má teraz práve obdobie... hanbím sa za rodičov a tým viac čím viac sú v pohode, a hlavne starostlivejší... Možno skúša svoje chlapské ego... A trochu môžu mať vplyv aj kamaráti, či partia... Chalani sa budú asi vyťahovať jeden pred druhým, čo si dovolia a ako sa správajú... Stáva sa, že tí čo patria k vydarenému výkvetu sa navonok javia najagresívnejšie, majú v partii presne takéto správanie a doma majú vojenskú disciplínu a ani si nepípnu... A ten tvoj, keďže má všetko v pohode, ani netuší ako musia poslúchať iní... a vedome, či povedome uverí, že toto je to správne správanie....
To chce asi všetko čas... dobré nervy ... a ak sa dá nejako vyzistiť čo je medzi nimi chlapčiskami vykvytnutými "in" a čo sa deje....