(TEBE, milovanému)Prezrádzam sa ti, celá nerozumná
rozhádzala som všetky žitné stohy.
Opitá nocou objímam staré humná,
zmyselne dráždia moje bosé nohy.
Belasá sukňa podkasaná,
ňadrami naplnená ženská blúzka
z bieleho ľanu hrubo tkaná
myšlienky tvoje sťa hrach lúska.
Tá krása nedbalivo obnosená,
zatína do hviezd, do mesiaca.
Do tvojho tela krešem orosená,
pod holým nebom prudká, útočiaca.
Horúce pece tmavé chleby pečú,
už dávno ránom zbledla zlatá luna
a zo mňa stále tvoje šťavy tečú,
doznievam ako rozzvučaná struna...
Strapatá ležím medzi púpavami,
iskrivé oči peľom zafarbené.
Zas pohrávam sa s medovými snami.
Tam ležia. V tráve voľne pohodené.
lienka, celkom prozaická odpoveď je pri upratovaní alebo umývaní riadu... 
A prúdi to zo mňa samé. Aj keď dnes už občas uvažujem a dolaďujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Je to pekné a zaujímavé ako to vieš dať jemne na papier.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ľahúčko ma chveje pri tých veršoch.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Páči sa mi taká bezprostrednosť,voľnosť a dýcha to erotikou.
Úplne nepoeticky sa pýtam, kedy ťa takého básničky napadajú a aký je proces tvorby??