Ako ďalej...

Ako som písala už som raz od neho odišla a nechcel pustiť dcérku so mňou, dala som to na súd, že mi bráni v styku s malinkou, požiadala som si aj o predbežnú starostlivosť, ale podľa našeho súdnictva pokiaľ fyzický a psychický vývoj dcérky nebol ohrozený, tak on nie je povinný mi ju dať, že je rodič takisto ako ja, odvolávali sa aj na to, že tam dcérka vyrastala odmalička, má tam vybudované citové väzby a pod...

Mne ide o to, aby mala dcérka kompletnú rodinu...neviem ako sa mám chovať keď sa dnes vrátim z práce, najradšej by som ho nakopala, nakričala naňho, na druhej strane chcem aby ma videl ako silnú ženu, ktorú len tak niečo nezloží...Jeho vzťah s dotyčnou nemá budúcnosť, možno nejaký sex by tam mohol prebehnúť, ale o vážny vzťah tam nikdy nepôjde...Ona ho aj sama usmerňovala, že má doma frajerku a dcérku, že len to je dôležité, ale on jej klamal, že ja niekoho mám...prečo to robí, aby ju ľahšie dostal či...? Ju nemienim riešiť, ale neviem ako to bude aj keď ho ona odmietne, fakt neviem...A ako sa to dáva do tej poradne?

Ďakujem pekne aramana...veľmi rozumné čo si napísala...viem...dnes som sa v práci vyrevala, aj sme to preberali s kamarátkami...To bol vždy môj veeeľký problém...emócie...neviem ich vôbec skrývať...presne viem čo by bolo najlepšie a vždy urobím úplný opak vo vzťahoch, čo sa citov týka, to som celá Ja...Vôbec som túto noc nespala, celý deň na neho myslím a pritom potrebujem všetku túto energiu na deti, domácnosť, prácu...som naštvaná sama na seba...Niekedy je lepšie nevedieť, ale som rada, že som si potvrdila svoje domnienky, že som zistila, že nie som paranoidná ťapa, ktorá si len niečo namýšľa a neprávom niekoho podozrieva, takto aspoň viem kto...čo...ako...a môžem sa brániť...Je ale veľmi smutné keď vám niekto klame do očí aj potom čo zistil, že som si všetko prečítala, ešte aj potom mi suverénne klamal...Teším sa už na dcérku, snáď dokážem skryť slzy, ona je veľmi citlivá, nechcem jej ublížiť...Strašne moc ju milujem, ona je môj život, tak ako aj staršia dcérka, tá ale našťastie odchádza na prázdniny k babke, tak aspoň tú ušetrím...aj keď teraz by som ju veľmi potrebovala mať pri sebe, nemôžem byť však sebecká, nechcem...

Vrátila som sa kôli malej dcérke, lebo mi bránil sa s ňou stretávať, preto som sa vrátila...staršia dcérka by najradšej odtiaľ odišla, je u babky veľmi často čo ma veľmi mrzí, ale teraz je to pre ňu najlepšie riešenie, aspoňže jej tam je dobre a chodí tam veľmi rada...Ja som rozvedená...staršia dcérka je bez otca a nechcem aby bola aj mladšia...

Už sa stalo...nikto nemôže nič robiť pokiaľ nerozhodne súd...ktorý rozhoduje už od augusta...nemám kde a za čo bývať...dcérka tam vyrastala...bla bla bla...všetko proti mne...čo je ale nič v porovnaní s tým, že keby mi ju aj zverili do opatery čo by bol zázrak, tak môj priateľ ma radšej zabije a odsedí si nejaké 4 rôčky namiesto toho aby prišiel o dcérku na celý život...a verím tomu, že by to urobil...a čo potom, čo moje deti?

To by som veľmi potrebovala...poradiť ako sa mám vyrovnať s tou bolesťou čo mám v srdci...neviem prestať myslieť na neho a na nu, najmä keď viem, že práve v tejto chvíli je s ňou...Som strašný slaboch, neviem ovládať svoju bolesť, svoje pocity, neustále je mi do plaču, som nervózna, kričala som aj na deti, nebaví ma vôbec nič čo som predtým tak rada robila, nebaví ma ráno vstať, nebaví ma riadiť domácnosť, s ťažkostami behám okolo detí...najradšej by som si niekam zaliezla a tam plakala a plakala a plakala...zožiera ma nenávisť, žiarlivosť, som na tom naozaj psychicky zle...trasú su mi ruky, nechutí mi jesť, je mi na odpadnutie, krvácam...Neviem ako sa mám k nemu chovať, najlepšie mi je keď nie je doma, ale vtedy zasa rozmýšľam či je s ňou a kde vlastne je...keď je doma, tak sa mu radšej vyhýbam, lebo inak sa len pohádame, neviem to vôbec ovládať, hneď vybuchnem...Včera večer o šiestej povedal, že si ide zobrať náradie k zákazníkovi, že si ho tam zabudol, prišiel o pol desiatej večer domov...Keď som sa ho pýtala, že kde bol, tak povedal, že po náradie a po ceste si to ešte rozmyslel a išiel za ňou, normálne mi to povedal ako by mi hovoril, že sa po ceste zastavil ešte v obchode po pečivo...a potom v noci ma ešte v spánku objal, najprv som myslela, že sa mi to sníva, ale zrejme sa len pomýlil a pritúlik sa v spánku, ani o tom nevedel...Ako sa mám znova tešiť zo živots, ako mám fungovať aby som mohla robiť všetky tie bežné veci čo sa od matky vyžadujú...ako....som z toho na psychiatra...pomohli by mi nejaké antidepresíva alebo Ja už neviem...už teraz mám strach, že po práci budem musieť ísť domov, kde je moja malá dcérka, na ktorú sa teraz ale vôbec neteším, čo som to za matka??????????

Včera som prišla z práce domov vysmiata a On nechápal...zvyšok dňa som sa starala o dcérku, aj o Neho...večer som mu predložila jedlo pri sviečke, k tomu pivko a priniesla som mu aj perinu, aby mu nebola v noci zima v obývačke kde spáva, pretože v spálni som Ja už strašne dlhúúú dobu sama...Jasne som mu povedala, že sa kôli nej ďalej trápiť nebudem, že Tá žena mi za to nestojí, že Ja sa mienim trápiť len kôli ľuďom na ktorých mi naozaj záleží a mám ich rada...žiadne hádky, žiadne výčitky, proste "pohodový večer"...Len mi bolo ľúto, že keď som sa chcela pritúliť, tak ma odmietol, no na druhej strane si na to sťažoval, že sa mu nevenujem, tak som sa ho spýtala čo vlastne chce, keď ani tak ani tak nie je dobre, strašne mi chýba objatie, cítiť niekoho pri sebe, počuť jeho dych v spánku, cítiť jeho dotyky, toto je veľmi ťažké...Ráno som mu popriala pekný deň, pusinku nechcel a išla som do práce...Mám v pláne pokračovať v tejto taktike, čas ukáže či je správna alebo nie...Čo by som ešte mohla robiť? Jedno je isté, že už som kľudnejšia, je mi troška lepšie a za to vďačím aj Vám...Ešte jedna vec ma zarazila, že mi povedal, že sa nemusím báť, že teraz tak skoro s Ňou nebude, že až v piatok alebo v sobotu...tak som mu povedala, že načo mi to vraví...nereagoval...Som vďačná za to, že chodím do práce, inak by to bolo oveľa oveľa horšie...Možno si aj myslí, že niekoho som si aj Ja našla, lebo mi prezeral mobil...Máš pravdu, že ho nedonútim, aby ma miloval, vážil si ma, ale Ja si už konečne chcem vážiť samu seba...vážim si aká som dobrá matka, hospodyňka, vážim si svoje detičky, starám sa, robím čo môžem a ak mu toto všetko nestačí, tak nech odíde On, Ja nikam chodiť nemienim...V živote sú rôzne situácie a možno ma bude čoskoro potrebovať, možno potom si uvedomí koho má vedľa seba, musím sa troška spoliehať aj na vyššie sily zhora, snáď ten tam hore uvidí ako sa snažím a pomôže mi...On by ma s malou odísť nenechal, radšej by ma zabil, tak toto riešiť nemôžem. Možnože si myslíte, že sa mi len vyhráža, psychicky ma vydiera, ale Ja viem, že On by to urobil, keby som mu zobrala malú a to nechcem, nechcem dopustiť, aby dcérka prišla o mamu a otca mala vo väzení alebo aby ju niekam uniesol...

On nech sa chová ako chce...Ja sa chcem chovať tak, aby som mala čisté svedomie a bola spokojná sama so sebou, aby som sa sama na seba mohla pozrieť do zrkadla bez výčitiek...ak to nepôjde, tak to nepôjde, ale skúsiť to skúsim aj za cenu, že sa ponižujem, zatínam zuby a zvnútra ma to celú rozožiera...Jeho vyvolená zatiaľ nemá oňho záujem, povedal, že s Ňou nikdy nespal a to, že mi povedal, že tam pôjde v piatok alebo v sobotu, tým chcel zrejme zahrať úprimného, že On nemá čo skrývať...Len toto som sa chcela ešte poradiť, že či sa ho mám opýtať, že načo tam ide, či pracovne alebo len-tak...alebo mám na to úplne kašľať...Ráno som mu poslala SMS, že ho ľúbim a že mi chýba, to tiež neviem či bol dobrý nápad, ale tak som to cítila, zatiaľ neodpísal...tak neviem...

Dnes ma čaká dosť ťažký večer...už túto noc som minimálne spala...dnes večer môj priateľ spolu s Ňou odchádza pracovne do Rakúska a vráti sa asi v sobotu večer...ide robiť jej sestre vstavanú skriňu...Včera večer si bol pre jej auto, bol tam asi 2 hodiny a tak ma to vytočilo, normálne som nechápala samu seba...keď sa ale vrátil domov, tak Ja som zrovna išla uspať menšiu dcérku a pre istotu som zo spálne už nevyliezla...počula som, že bol hore dlho do rána...Aby som Vás uviedla do obrazu, tak som urobila niečo čo zrejme nebol najlepší nápad, ale veľmi mi to pomohlo...skontaktovala som sa s tou ženou a Ona ma uistila, že s Ním nemieni nič riešiť, veľmi ju mrzí celá táto situácia, viackrát mi písala, aj mi volala, že Ona je slušná žena a nemieni sa nikomu montovať do vzťahu, hlavne keď je tam aj dieťa...Jemu som samozrejme nepovedala, že som s Ňou v kontakte, ale On to zrejme tuší, lebo sa ma neustále vypytoval či som jej nepísala, že od istého času sa Ona k Nemu správa divno, vlastne nijako, vôbec nereaguje na jeho telefonáty a SMS...On je názoru, že Ona s Ním nič nechce mať kôli Mne, že keby sa ma zbavil, tak by mu padla do náručia čo nie je pravda, lebo Ona mi povedala, že by ho nechcela ani keby bol slobodný a bez dcérky...Snažím sa nejak s Ním vychádzať, ale stále mám na mysli, že miluje inú...postupom času strácam o Neho záujem, istým spôsobom sa snažím aby mi bol ukradnutý...už nemám chuť nič dávať dokopy, už sa ani nesnažím...navarené je, aj upratané, má opraté aj ožehlené, ale naložiť si jesť, urobiť si kávu a pod. už musí sám...nebudem hádam lietať okolo človeka pre ktorého Ja nič neznamenám a On neustále myslí na niekoho iného, miluje niekoho iného...Najradšej by som prišla dnes domov s tým, že On už bude preč, lebo už teraz ma desí predstava ako budem vnímať to, že sa balí a ide s Ňou preč na noc a celý deň, ešte aj k jej rodine...Snažím sa zamestnať si mysel všeličím iným len nie týmto, ale ide to ťažko...aj sa na druhej strane teším, že budeme s dcérkou samé doma...je mi smutno...

Presne...len Ja a moje detičky...On nech si robí čo len chce...vraj by so Mňou nebol keby ma nemal rád...také keci...tak nejde s Ňou dnes večer preč, ale zajtra skoro ráno, či aj s Ňou, tak to som sa zatiaľ radšej ani nespýtala...Ja ju poznám, takže by nikdy pre Mňa nebola len imaginárna bytosť...ale som rada, že Ona vie, že Ja viem a necítim sa ako prihlúpla sliepka keď viem, že ide za Ňou...takto by som nič netušila, obskakovala ho ako lorda, zatiaľ čo On by sníval a chodil za druhou...Teraz viem na čom som a zariadim sa podľa toho...Chvalabohu si ale zahesloval mobil, takže mu tam nemôžem snoriť, ani nevie ako mi tým pomohol, lebo inak by mi to nedalo a stále by som mu ho prehľadávala a zrejme by som tam aj našla veci, ktoré by ma moc trápili, aj keď sa to nemá, viem to, ale nemohla som si pomôcť...Ja nemám problém ukázať mu môj mobil, keď to jemu vadí, tak to len o niečom svedčí...Normálne cítim zo dňa na deň aká som silnejšia, že mi menej a menej na Ňom záleží, zabíja to moju lásku k Nemu, to čo viem...a pre Mňa je to len dobre...