Román na leto - 11. časť

... nie, ona asi zle vidí... Peter!
-"Dobrý den, čo vás tu priviedlo?"
- ale nič, len som tak pomaly obhliadal mesto, a koho nevidím? známu tvár :)
ach, tak si ju pamätá.. zlietadla.. na ten trapas s džúsom...
- a kde máte dcérku? ste akosi sám...
-ostala pri svojej tete - sestra mojej mamy tu býva, tak si ju zobrala na chvíľu na starosť :)

No to je milé,myslela som, že si idete len tak oddýchnuť..
- jasné, oddýchnem si ešte viac, ked mám kde nechať dcérku. môžem sa takto venovať sám sebe.. kedže je dosť živá, večne spieva, rozpráva, skáče...
ale dosť už o mne.. čo tu robíte vy? a vlastne, môžeme si tykať?
-Peter" a podal jej svoju teplú mužskú dlaň.
-Ema- potichu povedala. takmer si nespomenula ako sa volá. jeho dotyk ju priviedol do rozpakov. v duchu si hovorí:žena, čo sa to s tebou deje??? ved to bolo obyčajné podanie ruky!!!
no rozum sa počúvať nedá..
- robím delegátku cestovke... takže nie som na dovolenke.. ale aj tak sa tu dá oddýchnuť
- ach,zaujímavá práca.. máš rodinu, si vydatá? dúfam že sa ťa táto otázka nedotkne. ja len tak... neviem ako začať :)
- hmmm,nie.. momentálne som slobodná, nezadaná...
naozaj? opýtala sa sama seba..
-vážne, taká krásna mladá žena?
už chcela odpovedať, že áno, čo je na tom, ked mobil vo vrecku zapípal.
to bude asi kamoška. pomyslela si...
omyl.. zase tomáš:
LASKA, NEVZDALUJ SA MI PROSIM TA, PRECO MI NENAPISES, AKO SI DOSLA, AKO SA MAS. VELMI MI NA TEBE ZALEZI.NEVIEM SA DOCKAT,KEDY PRIDES SPAT DOMOV. KEDY??? VELMI TA MILUJEM ZLATICKO.. A PROSIM NAPIS MI

nemohla uveriť vlastným očiam. chcela niečo napísať, chcela niečo povedať, no nedalo sa... slzy v očiach a stiahnuté hrdlo jej to nedovolili.. rozbehla sa späť do hotela..s plačom, ako malé dievčatko..

do čerta aj s tými chlapmi!!!