Román na leto - 26. časť

"Samozrejme, niečo nájdem. Poď ďalej." povedala Ema.
"Radšej zostanem tu." odpovedal Peter.
"Dobre. Hneď som späť."
Ema zamierila do kúpelne. Celú cestu si vravela:"Mám sa mu to pokúsiť vysvetliť hneď, alebo najskôr sa vysporiadať s Tomášom a s Martinom." Nevedela sa rozhodnúť.
"Už to mám." zvolala, a zamierila späť ku dverám, kde stál Peter.
"Ďakujem. Maj sa zatiaľ." povedal Peter, a zberal sa k odchodu.
"Počkaj! Chcela by som ti vysvetliť ten včerajšok." ozvala sa a pozrela priamo Petrovi do oči.
"Nemusíš. Je to tvoja vec. Mňa do toho nič nieje. Vlastne až na to, že by si to mohli tvoji nápadníci vybavovať niekde inde, nie na chodbe hotela, kde sú aj malé deti. Teraz to nechám tak, ale nabudúce sa budem sťažovať. Ale teraz už musím ísť za Karolínkou. Nie je jej dobre ak si zabudla. Preto som aj prišiel za tebou. Ináč by som ťa nevyhľadal." povedal nakoniec Peter a zamieril do svojej izby.
Ema zostala stáť ako obarená. Až keď prechádzala po chodbe chyžná, ktorá ju pozdravila a spýtala sa či niečo nepotrebuje, uvedomila si že ešte stále stojí vo dverách svojej izby. Usmiala sa na chyžnú, odzdravila ju, poďakovala jej, a zatvorila dvere.
"Čo teraz?" pomyslela si smutne Ema. V tom jej zazvonil mobil. Volala jej Kveta: "Kde si? Mali sme sa stretnúť pri raňajkách. Zabudla si?
Ema iba pokrútila hlavou. Naozaj zabudla. Do telefónu povedala: "Nezabudla. O chvíľu som tam." a zložila. Vôbec si neuvedomila ako čas pokročil. "Koľko som musela stáť v tých dverách." pomyslela si a bežala sa upraviť.
O 2O minút dorazila na terasu. Tam už jej mávala Kveta.
"No konečne. Ty ale vieš na seba nechať čakať." povedala jej s úsmevom.
"Neblázni. Však nemeškám toľko."odvetila jej Ema.
"Ako si si včera užila voľný deň?"
"Ani sa nepýtaj." povedala unavene."Zo začiatku bolo všetko dobre. Bola som na pláži s Petrom a Karolínkou. Prebiehalo to skvelé. Aj všetko okolo. Pekne sme sa rozlúčili. Lenže prišiel čas večere, a ja som si išla po odkazy." povedala Ema.
"A čo bolo ďalej? Nenaťahuj." usmiala sa na ňu Kveta.
"Tomáš mi poslal odkaz, že je v hoteli a čaká ma."
"To snáď nie!"
"AJ ja som si to povedala. Ale bolo to tak. Chcela som sa mu vyhnúť, a just som na neho natrafila. Pohádali sme sa v hotelovej hale. Lenže najhoršie na tom bolo, že ma nečakane pobozkal, a do toho prechádzal okolo Peter." smutne povedala Ema.
"No teda! A čo bolo ďalej?" pýta sa Kveta.
"Myslela som si, že som sa Tomáša zbavila. Lenže nie! On dobehol za mnou na izbu. Vyhodila som ho! Potom doliezol Martin, ten delegát. A stretli sa na chodbe. Kopec kriku bolo. A Peter bol zasa pri tom. Pokúsila som sa mu to vysvetliť, ale nechcel počúvať. A ešte k tomu Tomáš s Martinom skončili v base."
"Nehovor! A čo spravíš teraz?"
"Najskôr si dám raňajky, a potom pôjdem na naplánovaný výlet." odvetila Ema.