Román na leto - 27. časť

Ema sedela pri raňajkách a v duchu sa už videla na plánovanom fakultatívnom výlete. Dnes sa bude spolu s klientmi jej cestovnej kancelárie plaviť loďou do zálivu Laganas. Pri troche šťastia by im výlet mal umožniť vidieť morské korytnačky Caretta caretta a užiť si pekný deň na palube lode. Navštíviť by mali aj jaskyne Keri a budú mať možnosť slniť sa na kamienkovej pláži malého romantického ostrovčeka Marathonissi. Možné bude aj kúpanie priamo z lode. Počet záujemcov z jej cestovky nebol úplný a tak sa pripoja aj klienti z iných cestoviek. Tento raz si však želala, aby tam Peter a Karolínka radšej neboli. Bolo by to nepríjemné nielen pre ňu, ale ako vidí na Petrovom správaní, hlavne pre neho. Dúfala, že Peter nepôjde. Veď ani nemôže, ak je Karolínka ešte chorá. Nie, že by sa tomu tešila, to vôbec nie, ale iba vďaka tomuto problému bola šanca sa Petrovi dnes radšej vyhnúť. Pokazilo by to dojmy z výletu im obom. Ticho prežúvala posledné sústo raňajok, keď v tom uvidela Petra. Dnes prišiel na raňajky akosi skoro. Emu až hrklo. Snáď nie je dôvodom jeho skorého príchodu na raňajky fakt, že predsa len ide na ten výlet.

Pozrela na Petra a v tom sa ich oči stretli. Ema rýchlo sklopila pohľad. K jej veľkému počudovaniu sa Peter vybral priamo k jej stolu. Tak toto naozaj nečakala.

"Ahoj Ema! Môžem si na chvíľu prisadnúť?" pýtajúc sa už aj odťahoval stoličku pri jej stole. "Či čakáš ešte niekoho?" neodpustil si poznámku.

"Jasné Peter, sadaj! Nikoho nečakám. Som tu dnes skoro, lebo o chvíľku vyrážam na výlet do Laganas," vysvetlila Ema. Ostatní delegáti, čo so mnou sedávajú, prídu neskôr. Ale tých si asi nemal na mysli, keď si sa pýtal, či ešte kohosi čakám, však?" pokúsila sa o úsmev.

"Ema! Peter!" povedali obaja súčasne po malej chvíľke trápneho mlčania.

Obaja sa začali smiať. Peter Emu posmelil: "No povedz Ty! Dáma má prednosť."

"Hmm, len či som naozaj v Tvojich očiach stále ešte dáma," uškrnula sa Ema. "A ozaj! Ako sa má Karolínka?" rýchlo svoju hlúpu poznámku zahovorila.

"Ema prepáč! Správal som sa ako blbec. Je to predsa Tvoja vec a ja som nemal právo sa na Teba takto urážať. Bol som podráždený a to hneď z dvoch dôvodov. Jednak, že som sa bál, že som stratil svoju šancu a jednak, že Karolínka bola chorá a ledva zaspala, keď...Však vieš," povedal s kajúcim sa výrazom.

"Peter, nechajme to tak! Povedz mi radšej, ako je malej?"

"Spinká, po tej tabletke od Teba zaspala a myslím, že nemá ani teplotu. Aj som Ti zabudol poďakovať. Zbehol som dolu, že jej dnes prinesiem jedlo na izbu."

Ema skonštatovala: "Možno bola pridlho na slnku a mohol to byť aj slabší úpal. Všimla som si, že nenosí žiadny klobúčik. Mal by si jej nejaký zadovážiť."

"Aj ja si myslím, že to bolo z prehriatia. Uvidíme dnes, ako sa to vyvŕbi. Zostanem s ňou jeden deň na izbe a snáď bude už dobre," povedal Peter.

"No každopádne, dlžím Ti vysvetlenie Peter," povedala Ema a dodala: "Ak máš o nejaké vysvetlenie ešte záujem, tak Ti neskôr všetko porozprávam. Čo ty na to?"

Peter sa na Emu usmial. V jeho tvári sa dala čítať úľava: "Budem veľmi rád Ema, ak nás večer prídeš pozrieť na izbu. Budeme Ťa čakať. Ja i Karolínka."

"Teda platí!" uľavilo sa aj Eme. "Teraz Ťa ale musím opustiť, lebo klienti čakajú," usmiala sa. "Takže zatiaľ!" povedala zdvíhajúc sa od stola.

Keď sa postavila, Peter vyskočil od stola, chytil ju nečakane za ruku a pobozkal ju na líce šepkajúc: "Už aby bol večer..."

Keď Ema odchádzala z jedálne, zhlboka si vydýchla. Kameň jej spadol zo srdca. Tak teraz si už snáď môže výlet poriadne užiť. A začala sa veľmi tešiť, aj na výlet a aj na šancu, ktorú dostala. Večer Petrovi povie pravdu a bude už len na ňom, či uverí, alebo nie...