Román na leto - 30.časť

Petra zbadala hneď na prvý letmý pohľad jedálňou. Sedel pri stole s Karolínkou a s dobre vyzerajúcou mladou ženou a bezstarostne sa na niečom zabávali. Emu pichlo pri srdci pri tomto pohľade. Peter sa očividne nijako netrápil nad tým, že včera na recepciu neprišla. Bol veselý, dobrá nálada z neho sršala až ku dverám, pri ktorých Ema nehybne stála. V tú chvíľku ju prešla chuť pokračovať v cieli, za ktorým sem prišla. Zvrtla sa na opätku a pomaly odchádzala z hotela. Bez slova prešla okolo recepcie a neodpovedala ani na otázku recepčného: "Tak čo slečna, našli ste ich?" Nevidela, nepočula, len pomaly kráčala von z hotela.

Pred hotelom chvíľku zastala. Začala si zrovnávať svoje myšlienky v hlave. Musela uznať, že ak ona takto reaguje hneď pri prvom pohľade na Petra v spoločnosti cudzej ženy, nemôže sa vôbec čudovať Petrovi, ako on reagoval v situáciách, keď sa objavil v blízkosti Emy v tú najnevhodnejšiu chvíľu. Teraz už dokázala Petra lepšie pochopiť. Akoby sa razom všetko otočilo. Teraz bola ona tá, čo pristihla Petra v situácii, ktorá sa jej vonkoncom nepozdávala. Jediný rozdiel bol v tom, že Peter ani len netušil, že ho Ema videla.

Ale ak sa mu bude Ema od teraz vyhýbať, nič sa s tým nevyrieši. Peter to bude brať tak, že Ema stratila záujem, alebo mala vážny dôvod neprísť. Možno si povedal, že to nechá na Emu, či sa ešte objaví, alebo nie. A možno to už Peter nechce ani ďalej riešiť. Možno to berie zase iba ako ďalšiu v poradí ranu, ktorú mu Ema v krátkej dobe uštedrila, uzavrel túto kapitolu a ide vpred šťastnej budúcnosti, ktorá ho čaká s tou krásnou ženou pri jeho stole.

A kto vlastne je tá elegantná, štíhla a krásna žena pri jeho stole? Môže to byť ktokoľvek, od spolusediacej pri stole, cez starú známu, až po celkom novú známosť. A ktohovie? Možno aj ju malá Karolínka nechtiac niečím obliala a teraz sa spoločne nad tým smiali a Ema sa stala svedkom ich zoznámenia. Možno ,že Peter na Emu už ani len nepomyslí...

No hoci to Ema preberala v hlave tam i späť, stále dookola, boli to všetko aj tak iba jej konšpiračné teórie, ktoré jej pravdu nijako neobjasňovali. Čo teda v takejto chvíli robiť? Vrátiť sa späť do jedálne? Nechať Petrovi odkaz na recepcii s číslom mobilu? Alebo sa vrátiť na svoj hotel a čakať, kým si ju sám vyhľadá? Ema mala v hlave zmätok. Bolo tak ťažké sa rozhodnúť...