Román na leto - 34. časť

"Ahoj!" Stál tam Rudo - zdravotný dozor z ich cestovky. Bol menšej postavy a dosť zavalitý. Taký maco. Ema ho poznala aj zo zoznamovacieho večierka. Bol to mladý lekár, ktorý si takto privyrábal počas dovolenky. Mal na starosti delegátov viacerých cestoviek, aby im mohol pomôcť v prípade nejakého zdravotného problému a aby nebolo nutné pri každej maličkosti vyhľadávať miestneho lekára. Bola to taká novinka, ktorá sa bežne nepraktizuje, ale všetci delegáti si ju pochvaľovali, veď je dobré mať takéhoto človeka po ruke. Ema chvíľu prekvapene pozerala a potom na pozdrav odpovedala.

"Videl som Ťa, keď si prechádzala halou a tak sa idem opýtať, či si v poriadku. Stalo sa Ti niečo?" spýtal sa.

"Nie, nie, prečo?" spýtala sa nechápavo.

"No prepáč, ale asi si sa ešte nevidela v zrkadle. Si celá červená a vyzeráš, ako by Ťa niekto prinajlepšom znásilnil," pousmial sa.

"Ale veď hej, ja som sa už videla," mykla plecom a začala vysvetľovať: "Ja som si ľahla na pláži do piesku a zaspala som. Neviem ani presne, ako dlho som spala a ani nechápem, ako som mohla spať na tom úpeku. Bože!" prešla si rukami po tvári, všetko ma páli.

"V prvom rade si daj sprchu a to skôr studenú, než teplú!" prikazoval. "Pila si vôbec niečo? Koleduješ si o poriadny úpal," dodal prísne.

"Dnes som asi naozaj nič nepila, ak nerátam čaj a kávu na raňajky," rozmýšľala nahlas Ema.

Rudo prísne pokračoval: "Takže, mladá dáma, dnes i zajtra už zostaneš ležať na izbe a o tekutiny sa Ti postarám! Poviem službe v jedálni, nech Ti pošlú na izbu nejaký studený čaj. A idem zobrať panthenol sprej. Treba Ti ponatierať tie červené miesta na tele i tvári. Nemusíš sa báť, že budeš chýbať. Ja to za Teba všetko zariadim. Musíš sa dať dokopy. Ok?" opýtal sa Rudo, aby mal istotu, že Ema súhlasí.

"Dobre teda, nechám to na Teba, Ty si lekár, ale necítim sa zle, myslím, že to preháňaš," snažila sa Ema o malý protest proti jeho prehnanej starostlivosti.

"No veď počkaj! Veď nemáš vyhrané, to najhoršie ešte len príde. Koža Ťa bude páliť a zimnica Ťa v tomto stave neminie," prorokoval.

Keď odišiel zariadiť spomenuté veci a zobrať sprej, Ema sa rýchlo osprchovala vo vlažnej vode. Postupne uberala na jej teplote, lebo čo i len trochu teplejšia voda jej spôsobovala nepríjemné pálenie na koži. Po chvíli sa nechala obtekať takmer studenou vodou a tak aspoň na malú chvíľu pocítila úľavu. Začala sa cítiť slabá, vyčerpaná a bolo jej úplne na nič. Chcelo sa jej kričať i plakať zároveň, ale vedela, že sa lekár ešte vráti a tak sa premáhala. Zabalila sa celá do uteráka, na hlavu si uviazala turban z osušky a ľahla si na posteľ. Rudo sa o chvíľu vrátil a ona bola tak slabá, že sa jej ani nechcelo ísť mu otvoriť, no premohla sa. Priniesol jej aspirín, kanvicu z čajom a v ruke držal aj panthenolový sprej.

"Toto zapi!" prikázal jej podávajúc Eme bielu tabletku. Ema poslúchla bez akýchkoľvek protestov. Veď už ani nemala síl protestovať. Všetko na ňu doľahlo a chcelo sa jej hrozne spať.

"Daj na chvíľu dolu ten uterák, nech Ťa ponatieram!" prikázal Rudo.

Ema protestovala:"Tak to teda nie, ja si to natriem aj sama!"

"Len kľud Ema, ostych bokom, veď som lekár! Nanesiem Ti iba krém na spálenú kožu i na tvár a potom Ťa zakryjem a nechám Ťa odpočívať.

"Veď si dám aspoň spodné prádlo," nedala sa Ema. "Hádam tu nebudem pred Tebou celkom nahá!" zhrozila sa.

"No!" povedal, "ak túžiš po tom, aby sa Ti podprsenka zbytočne zarezávala do tých spálených miest, tak prosím!" povedal dotknuto, že mu nedôveruje.

"No dobre, dobre! Však sa neurážaj! Mne je aj tak už všetko jedno. Rob, ako chceš!" rezignovala a silno zatvorila oči.

Zložila si uterák a lekár jej začal jemne natierať panthenol na tvár i telo. Ani si nevšimol, že nechal pootvorené dvere. V tom ktosi jemne zaklopal na dvere a vstúpil na izbu. Nik ho ale nepočul. Bol to Peter. Dnes videl Emu na pláži a vedel aj to, že ona videla jeho. Po skončení prechádzky a zavedení malej Karolínky k tete sa ponáhľal, aby Eme všetko vysvetlil.

Vstúpil do izby a pri pohľade, ktorý sa mu naskytol takmer zmeravel. V momente sa otočil a Ema počula už iba silé buchnutie dverí.

"Kto to bol?" spýtala sa Ema lekára.

"Neviem, asi prievan," odpovedal...