Román na leto - 35. časť

Zakrátko Ema od únavy i vyčerpania , napriek pocitu nepríjemného pálenia po celom tele ,zaspala. Rudo ju nechal odpočívať a potichu odišiel z izby.

Keď sa Ema zobudila a otvorila oči, nechápavo pozerala, ale nemohla uveriť. Preto oči opäť rýchlo zatvorila. No po chvíli jej to došlo a tak ich znovu otvorila.

"Petéér! Čo tu robíš? A ako si sa sem dostal?" zašepkala v polospánku.

Peter sedel na jej posteli a ticho na ňu hľadel. Jemne ju pohladkal po vlasoch a začal rozprávať: "No Ema, ja som po obede išiel za Tebou, aby som Ti vysvetlil to, že si ma videla na pláži s mojou sesternicou. Vrátila sa z dovolenky v Egypte a tak nás prišla navštíviť do hotela. Karolínka ju má veľmi rada. Je to dcéra mojej tety, u ktorej Karolínku občas nechávam. Boli sme sa trochu prejsť a kecali sme, keď som Ťa zrazu videl a neušlo mi, ako si zareagovala. Hneď, ako som mohol, utekal som za Tebou na izbu, no a dvere boli pootvorené, nuž som vstúpil a videl som, ako Ti cudzí chlap hladká nahé telo. Spanikáril som, nezvládol som to a utekal som preč. Stál som ešte chvíľu v hale a vtom som zbadal toho chlapíka, čo bol pri Tebe na izbe. Povedal som si, že si zistím pravdu za každú cenu, lebo ma nebaví si stále domýšľať a trápiť sa. No a tak som si ho odchytil a narovinu som sa spýtal, kto je a čo to malo znamenať."

Peter sa pousmial, na chvíľku sa odmlčal a pokračoval, hladkajúc Emu po vlasoch: "No a keď mi ten chlapík všetko vysvetlil, tak mi veľmi odľahlo. Musím uznať, že priťahujeme nedorozumenia a asi obaja rovnakým dielom." Pozrel s jemným úsmevom na Emu a tá chcela k tomu tiež niečo povedať. Už sa nadychovala, že aj ona čo- to vysvetlí, ale Peter jemne položil svoj ukazovák na jej ústa: "Pssst! Musíš odpočívať. Ten lekár vybavil, že mi na recepcii požičali náhradný kľúč, aby som mohol ísť za Tebou. Budem tu dnes pri Tebe Ema. Nenechám Ťa tu samú. Karolínka bude spať s tetou a sesternicou a chýbať jej nebudem. A ak Ti to nevadí, rád by som Ťa strážil a spal tu - pri Tebe."

Ema iba ticho prikývla. Doľahla na ňu neskutočná úľava a tá ju ešte viac oslabila. Bola už tak vyčerpaná zo všetkých tých nedorozumení a nervov, že aj keď chcela toho Petrovi toľko povedať, nezmohla sa na slovo. Peter si ľahol na kraj postele a privinul si Emu k sebe. A ona sa nebránila, nemala silu a ani ju nechcela mať. Zrazu jej bolo tááák dobre. Nežne sa k Petrovi pritúlila , chytila ho za ruku, zatvorila oči a sladko zaspala v jeho objatí...

PS: No, baby prepáčte! Píšem pokračovanie na moje pokračovanie , ale po posledných častiach a Vašich komentároch mi tiež prišlo Emy ľúto a tak som sa neubránila nutkaniu ...