Román na leto - 36. časť

V noci sa budila každú chvíľu, pálilo ju celé telo, nemohla to vydržať. Cítila, ako celá horí, Podprsenka aj nohavičky sa jej pekelne zarezávali do kože, deka štípala ako oheň. Vzdala to. V polospánku sa celá povyzliekala a ľahla si odkrytá. KOnečne tvrdo zaspala. Zobudila sa na to, ako sa ju njiekto snaží prikryť dekou, na ktorej leží. Preľaknutá otvorila oči a vyskočila z postele. "Až potom jej došlo všetko, čo sa stalo včera. A v noci. Že Peter je pri nej od včera. A že ona sa v noci vyzliekla. Nevedela čo skôr, šup šup sa navliekla do županu, čím si spôsobila obrovskú bolesť, nezmohla sa na nič iné, iba na "prepáááč, ja som... ja som...." Peter sa zasmial.
-To nič. Dávno som nemal na ráno také prekvapenie.
Snazžil sa odľahčiť situáciu.
- Pokojne si ešte ľahni do postele, skočím dole po raňajky
- Ja vlastne ani nie som hladná. Skôr smädná. Kúpil by si mi dole minerálku?
- Jasné, o chvíľu som späť.
Ema medzitým skočila na WC a letmo pozrela do zrkadla. Zľakla sa. Fakt. Prvýkrát sa zľakla svojej skutočnej podobty. Strapatá, otlačená od vankúša, červenoružová. Bolo jej do plaču. Bože, ako mohlo byť krásne, keby sa tak nespiekla! Ona, sama s Petrom, celú noc. Kopla do odpadkového koša. Aspoň si dopraje studenú sprchu. Pustila najzimnejšiu vodu a stála tam dlho. Tak jej tam bolo príjemne. No Peter čakal, musela vyjsť. Ako sa to dobre počúva, že Peter ju čaká. Zamotala sa iba do jemnej osušky a vyšla z kúpelne. Zrkadlo ukazalo aspon troch apriaznivejší obraz.
- No vidíš, už ti je lepšie?
- Áno, trocha hej. Včera ma tá pláž úplne zmohla. Asi si vezmem dovolenku.
- Sadnime si.
Raňajkovali spolu. Spolu žartovali, smiali sa. Bolo to úžasné. V tom Eme spadla fľaša s minerálkou z postelele. Obaja sa po ňu naraz nahli. Ocitli sa pri sebe nebezpečne blízko, ich ústa boli od seba vzdialené maximálne jeden centimeter.
Áno alebo nie? prebehlo obom v hlave. Nevedno, kto začal, no ich ústa náhle spočinuli vo vášnivom bozku. Najprv jemnom, ktorý bol čím ďalej, tým viac silnejší, krajší...