Román na leto - 37. časť

Peter sa zrazu odtiahol. Usmial sa na Emu a vraví:"Prepáč, ale nemôžme v tom pokračovať." Ema len nechápavo hľadí, ešte sa nestihla spamätať z bozku.
"Čo, prečo?" pýta sa.
"Nechcem ti ublížiť."
"Hmm, nerozumiem."
"Tvoja spálená pokožka" vraví Peter s veľkým úsmevom.
"Ach jaj, úplne som na to zabudla. Vlastne pri tvojom bozku som zabudla na všetko ostatné. Celkom ma pohltil." začervenala sa Ema.
"Mňa tiež."
Petrovi zrazu zazvonil mobil. Volala jeho sesternica. Uvedomil si, že mal ísť pre Karolínku. Jeho skupina má na dnes naplánovaný výlet po pamiatkách.
Keď dovolal vraví:" Teraz musím ísť, zavolám ti neskôr, ak by si sa cítila dobre mohla by si sa s nami navečerať.
"Jasné. Rada. Budem sa veľmi tešiť."
Peter sa pomaly zberal na odchod. Ema ho odprevadila ku dverám.
"Bolo mi s tebou krásne."
"Aj mne. Dúfam, že tá večera vyjde."
"Aj ja. Budem čakať na tvoj telefónat."
"Uvidíme sa neskôr.Ahoj."
"Ahoj."
Peter sa sklonil, Ema mu vyšla v ústrety a ich pery sa stretli v krátkom ale za to náruživom bozku. Peter jej potom zamával a už ho nebolo.
Ema sa usmiala a zatvorila dvere. "Hádam sa mi to všetko len nesnívalo" pomyslela si."Určite nie" odpovedá si nahlas a so smiechom.
Keďže si zobrala voľno, tak si ešte ľahla, že si trošku odpočinie.
Zobudila sa až na zvonenie mobilu. Precitla a zistila že je dávno poobedie. "To som si teda poriadne odpočinula." pomyslela si s úsmevom a utekala zdvihnúť telefón. Mal jej predsa volať Peter. Ani sa nepozrela kto volá, len
zmáčkla gombiček a vraví:"Prosím?" Na druhej strane sa ozve:"Ema?
Ema akoby skamenela. Volá jej Tomášova matka.