Román na leto - 9. časť

Svoju prácu delegátky zvládala lepšie, než sama predpokladala. Všetko išlo ako malo a menšie problémiky ( ako napríklad nespokojnosť s izbou bez výhľadu na more, ktorú si niektorí klienti zaplatili) sa vyriešili behom chvíle a bez nepríjemných dôsledkov v podobe nespokojnosti, či rozčarovanosti.

Všetci jej klienti boli ubytovaní a oboznámení s priestormi i chodom hotela. Na slnečnú pláž s lehátkami a slnečníkmi to mali na skok a o fakultatívnych výletoch dostali od Emy vyčerpávajúce informácie. Všetci vedeli, kde Emu nájdu a že sa na ňu môžu kedykoľvek a s čímkoľvek obrátiť. Pocítila úľavu od napätia a spokojnosť s výsledkom svojej práce a cítila by sa úplne super, keby však nebolo tej sms-ky.

Stále dookola si ju premietala v hlave, ako pokazená gramoplatňa. V duchu sa pýtala sama seba: "Prečo je ten život taký zamotaný? Je to ako zákon schválnosti. Keď som tak veľmi túžila po Tomášových slovách a vyznaniach, nikdy neprichádzali a ako veľmi, veľmi som si želala, aby takéto slová vyslovil. A teraz? V mojej blízkosti sa objaví muž, ktorý ma priťahuje a vzbudzuje moju pozornosť, sťažka zaháňam hriešne myšlienky, ktoré ma v spojitosti s ním neustále prenasledujú a zrazu bác! Prídu sms- kou slová od Tomáša, ktoré už ani sama neviem, či ešte stále chcem počuť a čítať." Akoby Tomáš tam v diaľke niečo tušil a akoby jej chcel celú situáciu úmyselne skomplikovať. Mala riadny zmätok v hlave, ale čosi z jej vnútra jej vravelo: "Nerieš a uvidíš! Veď sa to samo nejako vyvŕbi..."

V podvečer si dopriala malý oddych na pláži. Osviežila sa v tyrkysových vlnách a oddávala sa naplno slnečným lúčom, ktoré ,s blížiacim sa večerom ,už neboli tak pálivé a horúce, ale príjemne hrejivé. Ležala na lehátku a konečne sa jej podarilo nemyslieť vôbec na nič. Bola príjemne uvolnená pri počúvaní šumov mora a hlasov pobehujúcich detí a pokrikujúcich rodičov. Všetky zvuky jej postupne začali splývať v jeden a ona spokojne driemala. Možno by sa aj úplne ponorila do ríše snov, keby ju neprebral do reality známy hlas...