Slovensko, Slovaci a Slovencina a… Talos Matej

Asi pred 2 tyzdnami sa nahle “vyriesilo” nase cakanie a moja polovicka konecne po mesiacoch a mesiacoch cakania a skusania a pohovoroch podpisala pracovnu zmluvu a taky cely este plny entuziasmu mi hned zavolal a hovori: “Tak som podpisal zmluvu a kedze zacinam az 7.5 tak pojdeme k tym tvojim rodicom.. aspon mi prestanes pilit usi, ze chces ist domov” V hlase bolo citit konecne smiech, ulavu a tu pohodu, ktoru asi kazdy z nas hlada a ocakava, ked mate pred sebou dolezite zivotne rozhodnutia.. A tak sa stalo, ze o par dni som sedela v nasom zltom fiatiku “puntovi” ako ho vola moj otec a hvizdala si to cestami necestami na Slovensko…
Mojej polovicke asi uz v hlave prebiehalo to, co si bude “musiet” u nas prezit, ale musim priznat, ze to zvladal celkom v klude.. asi u neho este pretrvaval ten pocit “stastia”, ze je konecne zamestnany

Nasi boli samozrejme radi, ved ako inac to moze byt, ked pridete domov len na par dni na navstevu.. zrazu ste ten “poklad”, ktory vidia len na kratko, a tak sa o vas staraju ako v bavlnke.. no ja som sa mala dobre, polovicka sa len tak “priblbo” usmievala, lebo nerozumel samozrejme ani slovo… Jeden vecer na nas moja mamina krici “Podte sa kuknut, v telke volia Slovensku Miss” Ja taketo programy “priamo zboznujem” ale na to mi vysmiaty talos hovori “Konecne jeden program, ktoremu ani nemusim rozumiet, staci sa len divat” Vtipalek.. este mal par takychto podobnych poznamok, az sa Eifelka rozhodla, ze ked drahy takto srsi humorom a staci sa len “divat”, ze mu jednoducho nebude prekladat.. k tomu sa pridala unava po vyletoch, co sme absolvovali a Eifelka sa nemusela dlho pohravat s myslienkou, ze tie “vtipky” draheho prejdu, ked ho necha sediet v obyvacke s rodicmi bez toho, aby mu prelozila co i len jednu vetu po par minutach mi moji rodicia hovoria “Trosku mu preloz, nech vie o com sa bavime...” Ja som sa len otocila s usmevom na tvari na moju polovicku a hovorim mu “Moji rodicia mi hovoria, aby som ti prelozila o com sa bavime, ale vies, mne sa nechce, ved sa staci len divat, ze..” Na tvari mojej polovicky bolo vidiet ten zamrznuty usmev, ktorym sa snazil zakryt, ze nema ani sajn o tom o com sa toci a len mi odpovedal “Ty si ale “potvora”, ja som to pochopil, ze ty takto..” Na to som sa zas usmiala ja akoby sme si prave vymenili nejake vtipne a krasne poznamky a velmi som sa potesila tomu, ake to niekedy moze byt super, ked vam nikto nerozumie… Zas som ho netrapila az tak dlho, nebojte, vsetko v ramci srandiciek a aj sa mi priznal, ze sa fakt strasne snazil nieco zachytit z toho, co sme hovorili ale ze jednoducho nemal sancu

Neviem ako ste na tom vy, ja nejake extra rodinne navstevy nemusim, ale zas kedze sa stretneme len raz za cas, tak je to vcelku fajn.. problem je v tom, ze ked sa bavite o rodine, tak je to dost nudne na prekladanie.. okrem toho, ani by ste neverili ako to unavuje.. musite totiz pocuvat, co vam niekto povie v slovencine, na jeho otazku odpovedat a este tuto konverzaciu zas prelozit v mojom pripade to talianciny.. moja polovicka uz sama o sebe nie je velmi spolocensky naladena osoba, skor je to taky “tichy pozorovatel” tak si viete predstavit ako sa po tyzdni stravenom usmievanim na vsetky mozne tety, znamych a neznamych musel citit :-/ musim ale povedat, ze neprotestoval.. nepovedal ani slovo dokonca ani vtedy, ked si Eifelka zmyslela, ze jej vlasy vyzeraju hrozne a usadila sa na 2 a pol hodiny u kadernicky v carrefoure.. polovicka dalej s tym istym “primrznutym” usmevom na tvaricke 2 a pol hodiny chodila dokolecka po carrefoure a vytrvalo cakala

Jeden vecer sme si vyrazili s Klickou trosku von, Mateja som nechala doma, ved ako sam povedal, chape, ze sa chcem porozpravat s kamoskou, zazelal mi pekny vecer, pustil si v detskej tu zrnitu telku, v ktorej ako som si vsimla idu presne tie iste duchaplne relacie a filmy ako tu v Italy a listoval si casaky o byvani, ktorymi ho zasobila moja mamina.. S Klickou sme sa vybrali len tak do najblizsieho “podniku” v okoli, cim sa nas vyber zuzil az “na jednu novu polokrcmu” v blizkosti panelakov.. ked sme dorazili, boli sme tam len my 2 a hlasne pustena telka.. ako sme klabosili a klabosili, tak pribudali ludia.. Namiesto telky sa zapla “slovenska navolena hudba” a niekto tam zacal nahlas spievat.. do toho smiech 3 “stalic” a Klicka mi hovori “Vidis, sem si ho mala zobrat” a obe sme vybuchli smiechom No neviem, taketo podobne miesta som este v Italy nevidela, to by mi ten talos uz asi fakt zutekal..

Asi pred dvoma dnami, po rodinnych navstevach a uz balenim vsetkych mojich veci som mala este stretko s jednou partiou, v ktorej som viac menej vyrastala, ci travila pubertu.. to uz som na Matejovi videla, ze jeho klud dovrsil hranicu a ze to sice zvladne, ale vyraz jeho tvare uz hovoril za vsetko... Snazila som sa travit cas tak, ze sme chodili aj na vylety, ze sme boli aj sami, ze.. tak aby to moj “nerozumiaci” talos zvladal... Prave som si v hlave hovorila, ze ten moj je vcelku take akesi “nespolocenske drevo”, ktore sice vie aj anglicky, ale kedze jeho anglina je nedokonala (podla neho) tak ze radsej bude mlcat a kedze toho nenahovori vela ani v taliancine, tak som sa ho ani nesnazila nutit.. To co som ale netusila je to, ze staci taky spravny startovaci manover.. stretli sme sa s partiou na namesti, na to nabehol manzel mojej kamosky a takym tym spravne silnym slovenskym hlasom chlapa na toho mojho zvola “Metjuuuuuuu.. how are you?” a tlapne ho po pleci ako stary znamy... a viac nebolo treba, sedeli oproti sebe a moja polovicka zrazu prisla na to, ze aj “kuchynska” anglina je pouzitelna na to, ked sa chces zasmiat.. Dalsia kamoska je tiez taka spravna drzka, tak na neho sem tam nieco vyhrkla aj ona, a ked sa baby rozhodli, ze si treba konecne pripit na to, ze sme sa takto druzne stretli a ze ako “damy” nesoferujeme (aspon v ten vecer nie) tak ze treba nieco do seba hrknut.. my nie sme z tych, co nejako popijaju, ale v ten vecer sa to zvrhlo na nejaku tu tequilu.. Ani som si nevsimla, ze ubehli 2 hodinky, kedze zrazu vedla mna nesedela ta “otravena” tvar, ktora nicomu nerozumie, ale sa tam rehotal Matej.. dakovala som kamoske, ze si zobrala toho “spravneho” chlapa a ked mi polovicka posepla, ze tie tequili co som vypila prevysia jeho jednu prihodu so sampusom, tak mu kamos zase anglicky hovori “Vies, Metjuuuuu.. ony normalne nepopijaju.. to aby si si nemyslel, ale tvoja kraska si da rada taku domacu palenu slivovicu.. vies co to je?” A ja na neho kukam, ze co to trepe, kedze ja a slivovica vobec nie sme kamaratky… Akoby to nestacilo, zrazu ku nam pristupil taky chalan s tym, ze kedze sa stavili s kamosmi, ze ak prehrame (asi myslel na hokej) tak ze sa musi “obtriet o nohu 4 babam ako maca a zamnaukat” Ked sa chalan dal na styri a zacal mi mnaukat pri nohe, tak sa na mna moj talos len nechapavo pozrel.. toto bola asi dalsia z tych prihod, ktore si zarata medzi “divne” a prida si ich k nasim tradiciam ako je “sibacka na velku noc” Tak neviem neviem babky zabky, aby sa na mna nezacal divat “inymi” ocami

A aby ste si nemysleli, ze Fantozziho rodina tento krat nemala ziadnu prihodu alla Fantozzi.. tak hned za Zilinou, ked sme sa vracali do Italy sa nam pokazilo radio, tak si predstavte tu “radost”, ked mate cestovat 12 hodin.. a dostali sme pokutu… cely obchvat okolo viedne ma povolenu rychlost 100 km/h.. boli sme tam SAMI, nikde nikoho.. cely ten obchvat trva asi 15 minut, vsade 100, nikde nikoho a zrazu jeden tunel.. ten ma 80km/h.. to maju asi viedencania taky “vyberaci”, lebo sa zrazu za nami objavilo policajne auto, ktore nas zastavilo a hovoria “very fast, very fast” Na to mi Talos hovori, kolko som isiel, ved som tu uz skoro zaspaval.. a “very fast” bolo AZ 104 km/h, ale kedze tunel mal 80, tak uz sme ich mali na krku.. mne to prislo ale tak smiesne, lebo sme stali pod cedulou, ktora zas pikazovala 100 km/h a pocuvala som policajta ako hovori “very fast, 104 km/h” No, tak sme im dali do viedenskej pokladnice nejake to euro a takto ukoncili Rakuskou prihodou, nas pobyt na Slovensku, so Slovakmi a Slovencinou nakoniec bol vcelku v pohode a myslim, ze to aj ocami Talosa Mateja