Stretnutie - verzia číslo II. na chate.

Ako pre koho, my by sme to nejako zvládli, v najhoršom by som ja ušetrila pár mesiacov na svojej strave, to by mi aspoň prospelo. Len taký detail, že tie letenky zatiaľ nestoja toľko ako ten rýchlik z Bratislavy do Košíc.
Chcela som sa aspoň takto pripojiť, jasné že mi je trochu ľúto, že sa nemôžem pridať. Hovorím si, však, že raz.... budem mať aj na to, aby som si odskočila aj len na víkend.
Zatiaľ teda nech sa Vám to super vydarí.

Zuzi, to len preto, že sa nemám bohvieako, a ja som ti taký exot, že čím sa mám horšie, tak tým viac trepem a smejem sa.
Okrem iných nepliech práve v tejto chvíli trápi jeden nepodarený sval na chrbte, asi prechladnutý, alebo zapálený... Nemohla som hlavou otočiť, a kopec iných veci, bolelo to skoro ako pôrod, a ja teda znesiem dosť bolesti.
Už ma to teda riadne všetko /aj iné/ dopálilo, aby som vytrieskala všetku nadbytočnú energiu a hnev, pustila som sa do hlbkového čistenia kobercov. Odtrepala som jeden z obývačky na kuchynský balkón /ešte, že je taký veľký, ten balkón/. Kober som statočne a dostatočne pooblievala vodou s príslušnými prostriedkami. Nabrali si ešte raz vodu do lavóra, vzala kefu a vykročila smelo, odhodlane do boja. Predtým som ešte zvádzala boj s našou Lejlou, pretože tá keď ma videla čo idem robiť, hneď začala, že to nemôžem, že som chorá a podobne. Ja nato, že keď jej budem platiť viac, že potom to môže robiť ona. Lejla sa rýchle vynašla, že to nevadí, že ona to urobí, a že jej zaplatím ak chcem, keď budeme mať peniaze. No ľudia... bolo mi aj do smiechu, musela som ju jemne presvedčiť, že ja to chcem robiť. Ťažko by som jej vysvetľovala, že už mám všetkého dosť a že si potrebujem vybiť energiu a že buď sa prestanem úplne hýbať a otáčať, alebo sa vyliečim. Mala som pocit, že keď budem "oddychovať" budem viac na to myslieť a bude to horšie.
Použila som teda túto terapiu = zúrivé čistenie kobercov, intenzívna bylinková kúra a nejaká masť, a ... zabralo to. Sval povolil, zlepšuje sa to, ale verím tomu, že zlepšenie nastalo naozaj aj kvôli psychike. Ušetrila som zároveň pár tanierov, ktoré som nemusela rozbiť a podobne. A pikoška na záver, keď som sa teda trepala s tou vodou na balkón, vykročila som naozaj príliš odvážne, lebo v momente som sa na mokrej dlažbe šmykla, nohy a ruky lietali ako sa im chcelo, lavór sa niesol ladným a svižným tempom balkónom a predviedol náhernú sprchu a fontánu v jednom a ja som sa nejako poskladala na zemi. Sekundu som nevedela kde čo mám, to už pri mne stála vystrašená Lejla. O ďaľšiu sekundu som zistila, že nič nie je zlomené, a len asi udretý alebo narazený kĺb.
V podstate som však zvíťazila, lebo po tom entré koberec podľahol, suší sa a čakám kým sa pustím do ďaľšieho.
Kto nemá robotu si nájde. Ja mám tak dlhý poradovník čo všetko chcem stihnúť, že to budú za mňa dokončovať ešte moje vnučky.

Vidíte však, hlavne, že prsty mi zostali celé, behajú mi tu po klávesnici stále nejako rýchle, to mi asi už zostane, a nebojte sa vekom síce môžem stratiť zrak, ale písať viem aj bez toho, takže si ma užijeteeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeee

Kami, máš pravdu. Akosi som si nevšimla, že je to pre 20 ľudí. Ale som na tom ako Zuzana, kde to bude, tam prídem. Prispôsobím sa. (len nie v Košicoch, to je už naozaj ďlaeko, chichi)

ja tiez zastavam tento nazor.
ked si predstavim ako sa budeme tri hodiny rano dohadovat, co budeme varit, potom pojde 5 ludi do obchodu, odtial budu volat, ze to, co chceme nemaju a zvysok sa bude radit v chate dalsie dve hodiny, co teda varit miesto toho povodneho....
a taaaaaaaaak som sa tesila na virivku.

malu som myslela, ze by jej stacila pristelka alebo si spojite postele. že ju netreba rátať.