Ako som pre lokálpatriotizmus o skvelú budúcnosť prišla

Všetko zlé je na niečo dobré. Aj keď sa to niekedy na prvý pohľad nezdá. Len treba vedieť čakať. Niekedy kratšie, inokedy dlhšie. Lenže v určitom veku sa aj to kratšie zdá skôr dlhšie. Až kým nepríde tá chvíľa ...
S neprijatím na denné štúdium som sa vyrovnávala naozaj dosť ťažko a dosť dlho. V podstate celý jeden rok. Obrat k lepšiemu nastal keď mi sesternica dohodila nový flek – na „technike“ (SVŠT, dnes STU). Moje v tom období práve nezadané srdiečko zaplesalo, veď to ako keby ma zavreli priamo do továrne na čokoládu! Budem si môcť z tých najkvalitnejších „cukríkov“ vyberať priamo pri zdroji. Ale ako sa hovorieva, pod lampou je najväčšia tma; šustrova žena bosá chodí .... no skrátka, mohla by som tu vymenovať ešte celý vagón prísloví a porekadiel, ale pravda by stále bola rovnaká – v zásade to nebolo nič moc!
Jedni boli zadaní, iní dokonca už aj ženatí a tí čo neboli ani jedno ani druhé - tí zase zväčša „nestáli za hriech“. Aj oznámenie, že sa ide na výjazdné zasadnutie do Liptovského Jána som už brala len a len ako pracovnú povinnosť a nie ako výhľad na nejaké to povyrazenie.
Prvýkrát som ho zočila ešte na stanici – kde do čerta bol doteraz, tohto som u nás v kancelárii ešte nevidela, pomyslela som si. No a vzápätí som si ešte prikázala mať nohy pevne na zemi, veď ten musí mať frajeriek na každý prst 10. Celé tie tri dni strávené v Jáne som ho takmer nevidela, ale dúfala som, že snáď sa predsa len niekedy zjaví u nás v kancli.
Netrvalo dlho a zjavil sa. Strohé „Predseda je tam?“ nedávalo žiadne nádeje. Ako prišiel, tak odišiel, zavreli sa za ním dvere .... aby sa vzápätí otvorili, dnu sa strčila len jeho kučeravá hlava s otázkou „Nejdeš na kofolu?“ Pre istotu som sa 3x obzrela, či v miestnosti nie je ešte niekto iný. Stálo ma dosť síl nevystreliť zo stoličky ako raketa dlhého doletu, ale spýtať sa nevinne „Kedy?“ Išli sme hneď – a chodili sme potom (nielen na kofolu) krásneho pol roka.
Bol to prvý mužský, u ktorého som bola ochotná uvažovať o tom, že zmením svoj názor na vydaj. Prečo len 6 mesiacov? Nebol z BA, končil školu a on tu (na moje počudovanie) nechcel zostať. Ja som zase nechcela ani len pripustiť, že žiť sa dá aj niekde inde. Mala som sa ho držať, spravil v svojom domovskom meste celkom slušnú kariéru .....