Čo sa za mladi naučíš ...

... na staré kolená, ako by si našiel a v prípade financií to platí asi dvojnásobne. Pokiaľ ide o mňa osobne, tak myslím, že viem s peniazmi, ktoré mám k dispozícii narábať celkom slušne a poznačená prostredím v ktorom som vyrastala o tých, ktoré k dispozícii nemám ani neuvažujem. Môj ocino by nebol kúpil na pôžičku ani chlieb, nie to ešte niečo väčšie, cennejšie – buď s maminou na to dokázali našetriť a kúpilo sa to za hotové (prvé a jediné auto si tak kúpili až po takmer 20 rokoch manželstva) alebo to jednoducho nebolo. Hospodáriť ale asi vedeli, lebo si nejako nespomínam, že by mi niekedy niečo chýbalo, aj na dovolenku k moru sme chodievali oveľa častejšie ako mnohí moji spolužiaci či kamaráti.
Niečo sa asi muselo preniesť na moju prvorodenú materským mliekom, lebo o financie sa začala zaujímať už v útlom veku, nechodila ešte do školy, ale keď chcela ísť na zmrzlinu, moja mamina jej dala za hrsť drobných a ona si vedela zo všetkých tých drobných mincí vyskladať sumu potrebnú na dva kopčeky.
Ako predškoláčku som ju vozila do trochu vzdialenejšej škôlky kvôli angličtine, každodenne sme museli prechádzať okolo jedného zo stredísk, kde sa registrovali kupónové knižky v rámci privatizácie. Samozrejme, že jedného dňa sme sa tam spolu zastavili, musela som jej všetko vysvetliť, načo tam ideme, čo sa bude diať ďalej a tak. Myslela som, že na to (ako dieťa) rýchlo zabudne, ale opak bol pravdou, otázok bolo čoraz viac, už to nebola len privatizácia, vysvetľovali sme si rozdiely medzi veľko- a maloobchodom, prečo sú ceny za ten istý tovar na rôznych miestach odlišné a mnoho, mnoho iného.
Po čase, už ako školáčka (no, nebudem preháňať, nie hneď od prvej triedy) začala dokonca aj čítať noviny a nie tak ako väčšina z nás dospelých odzadu od športovej stránky, ale pekne odpredu – od politiky, financií a všetkých tých ostatných „nezáživných“ vecí. Dlho, predlho sme boli všetci presvedčení, že sa bude aj neskôr profesionálne venovať ekonomike, financiám, keď na mat-fyze otvorili ekonomický smer, tak ako keby jej niekto splnil tajný sen, často sme žartovali pri správach, keď tam rozprával nejaký „analytik banky XY“, že o pár rokov tam bude ona.
Hoci profesionálne sa nakoniec rozhodla pre inú sféru, to čo sa v mladosti naučila teraz dokonale zúročuje počas svojho štúdia v Budapešti – nielen, že jej nemusím prispievať ani halier, ale z grantu, ktorý dostáva dokáže ešte aj ušetriť.
Dvaja mladší síce nie sú až takí vzorní pokiaľ ide o šetrnosť, ale sú doma v narábaní s platobnou kartou, internet bankingu a verím, že prevezmú aj iné pozitívne vzory odpozorované doma a budú vedieť dobre hospodáriť až sa raz osamostatnia.