Korenie môjho života

Rozmýšľala som, čo je vlastne korením môjho života.
Teda okrem detí. Tie mi ho vedia poriadne okoreniť.
Či už príjemne, keď sa na mňa len usmejú, keď povedia niečo veľmi múdre alebo veselé, keď mi každý deň spievajú a popritom tancujú, keď ideme spolu do prírody alebo hocikde inde... skrátka, keď trávime čas spolu.
Alebo menej príjemne, keď ma ani na piatykrát nepočúvnu, keď mudrujú, keď spievajú a tancujú a pritom mali už dve hodiny spať, keď ideme spolu do prírody alebo hocikde inde a im sa nechce vychystať.

Rozmýšľala som, čo je vlastne korením môjho života.
A samozrejme je to môj manžel. S ním sa človek naozaj nenudí. Raz mi dvíha tlak a raz ma dvíha do výšin.

Rozmýšľala som, čo je vlastne korením môjho života.
A prišla som na to, že keby ste sa ma to spýtali, než som si založila rodinu, mala by som dlhý zoznam. No tak ako som začala variť pre deti a obmedzila som korenie v strave, začala som obmedzovať "korenie" aj v živote. Nie že by mi to vadilo, som šťastná, ale postupne si začínam uvedomovať, že nastal čas, začať myslieť sama na seba. Len keby bolo toho času viac.