Môj pracovný relax.

Celé detstvo som sa babkinej povale obchádzala staručký kočík v ktorom sa vozila moja maminka aj so svojimi bratmi.Až nedávno som na záhrade u mamy narazila na obrázok starého kočíka ktorý bol obložený kvetináčmi a vystavený na obdiv.A vtedy som si spomenula na ten babkin kočík.Brat mi ho ráno priviezol keď ešte manžel s deťmi spali.Po prebudení sa naň všeliak pozerali,len nie pekne.Ráno deti odišli na kúpalisko,manžel sa šiel previezť na cajkli do prírody a ja som mala celý deň iba pre seba.Nahodila plavky,nech sa aj moje špeky pri práci trochu opália a hlavne vypotia.Pohľadala šmirgeľ a dopoludnie som strávila čistením blatníkov od 65-ročnej farby.Držala fest,ale nevzdala som sa.Medzitým som dumala nad tým ako ho zrenovovať.Napadlo ma že by som ho mohla natrieť na bielo a s pouziťím krakelovacieho laku spraviť patinu stariny.Nikdy som nič takéto nerobila,tak som zatiaľ v štádiu úvah.Dokonca mi nechýbajú ani kolieska z ktorých si moji ujovia v detstve spravili motokáru.Strecha sa tiež po rokoch niekde stratila a napadlo ma že by som ju mohla upliesť tak ako sa robia košíky.Len ešte musím na to prísť ako ho upliesť.
A keďže som pracovala a odychovala naraz,to znamená že som bola vedľa bazénu,chodila som si chladiť telo.Popritom som si odýchla,opálila sa a aj popracovala.Takže pre dnešok som spokojná,zajtra rodinku zasa niekam vydurím a budem veselo pokračovať.Zodrala som totoižto posledný šmirgeľ,tak musím spraviť novú zásobu.Ale na chrbát si už asi dám tričko,strááášne ma páli chrbát.A už sa teším aký budem mať retro kočík na terase.